Užitočné a krásne parazity

Imelo znižuje tlak

Imelo biele (Viscum album) je poloparazitická rastlina, ktorá cudzopasí na stromoch. Je veľmi dekoratívne a najmä v čase Vianoc si ním radi zdobíme príbytky. Na liečebné účely sa zbierajú listy a olistené mladé konce konárikov, no len od začiatku októbra do polovice decembra a v marci a apríli. V ostatných mesiacoch nemajú liečivú silu. Zber zvyčajne prebieha pri ťažbe dreva, pretože ináč by sa za ním muselo liezť do veľkých výšok. Imelo sušíme vo zväzkoch na vzdušných suchých miestach prirodzeným teplom, pričom teplota nesmie presiahnuť 40 stupňov Celzia. Po vysušení zmizne nie veľmi príjemný pach rastliny. Droga má horkú chuť a skladuje sa v dobre zatvorených obaloch, aby bola chránená pred svetlom.

Najväčšiu liečivú silu má imelo, ktoré hosťuje na duboch a topoľoch, medzi najkvalitnejšie patrí imelo jabloňové, hlohové a borovicové. Imelo sa predáva ako čajovina a pomáha aj ako antisklerotikum. Pôsobí močopudne, tlmí niektoré bolesti hlavy, závrate, zastavuje krvácanie, odstraňuje pocit návalov krvi do hlavy, hlavne v klimaktériu, reguluje vylučovanie žlče do čriev a ovplyvňuje činnosť pankreasu. Pôsobí tiež proti reume, potláča chorobne zvýšenú činnosť štítnej žľazy a pomáha pri liečbe sennej nádchy. Pri kŕčových žilách a Bérecových vredoch sa odporúča umývanie, prípadne kúpele nôh.

Imelo biele (Viscum album) je známe ako symbol Vianoc. Keď ho usušíte a pripravíte
z neho nálev, možno vám pomôže so zdravotnými problémami

Hliva - božský kvet

Asi najznámejšou cudzopasnou rastlinou je hliva ustricovitá (Pleurotus ostreatus). Je to drevokazná huba, ktorá rastie v trsoch alebo strechovito nad sebou na kmeňoch a pňoch listnatých stromov, väčšinou na pňoch a padnutých stromoch, ale napríklad aj na stromoch oslabených požiarom. Hliva bola kedysi označovaná ako „božský kvet" a o jej liečivých účinkoch sa vie už celé stáročia.

Pôsobí na imunitný systém, sú dokázané jej protinádorové, antivírusové, antibiotické, antibakteriálne a protizápalové vlastnosti. Štúdia, ktorá porovnávala 20 druhov húb, zistila pri hlive najvyššiu cytotoxicitu proti bunkám spôsobujúcim karcinón prostaty. Pri jej konzumácii dochádza tiež k poklesu cholesterolu v krvi. Nuž a okrem tohto všetkého je hliva aj obľúbenou pochúťkou, ktorú si pri troche šikovnosti môžete pestovať aj doma. Keďže hlivu nemožno konzumovať v čerstvom stave každý deň, jednou z možností je preparát, ktorý sa z nej vyrába a dostať ho v lekárňach. V Európe sa hliva začala pestovať v porovnaní so šampiňónmi pomerne neskoro, a to v Maďarsku.

Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) je výbornou pochúťkou
i podporným prostriedkom pri niektorých neduhoch

Posvätná raflézia

Pre našinca menej známe rastlinné parazity sú raflézie, no napriek tomu sú to najväčšie kvety na našej planéte. Aj spomedzi parazitov sú zvláštne, lebo nemajú stonky, listy ani korene, s hostiteľom sú spojené tenučkým vláknom. Mäsité kvety uchvacujú svojou veľkosťou - dosahujú priemer 1,2 metra - a vážia až 10 kilogramov. Majú sýtu tehlovočervenú farbu s bielymi voskovými škvrnami, namiesto vône však neuveriteľne páchnu ako rybina alebo zhnité mäso.

Všetky druhy raflézíí sa vyskytujú v tropických oblastiach juhovýchodnej Ázie. Pokiaľ práve nekvitnú, nedajú sa v pralese vôbec nájsť, lebo sú dokonale ukryté v tele svojho hostiteľa, popínavej liany stromovej révy rodu Tetrastigma. Raflézie boli pomenované po sirovi Thomasovi Rafflesovi, zakladateľovi Singapuru. Tento významný diplomat, bádateľ, historik a filológ priniesol prvú správu s opisom týchto obrovských kvetov. Vo svojej domovine sa raflézie považujú za posvätné rastliny a niektoré druhy sa používajú v tradičnej miestnej medicíne, napríklad Rafflesia patma na Jáve.

V ľudovej medicíne ju využíva najmä obyvateľstvo čínskeho pôvodu na severe Bornea. Keď sa vydáte na Jávu, možno práve na nejakú kvitnúcu rafléziu natrafíte, no je to vzácnosť. Keď už nejaká kvitne, stáva sa atrakciou pre turistov. Na Jáve rastie najväčšia kvetina na svete Rafflesia Arnoldii. Väčšina druhov raflézií bola zaradená do Červeného zoznamu ohrozených rastlín IUCN.

Raflézia (Rafflesia arnoldii) je najväčším kvetom na svete. Smrdí síce ako
zdochnutá ryba, ale domorodci vedia o jej liečivých účinkoch