SME
reklama

Hľadači karátov a nefalšovaného lesku

O obchode s drahými kameňmi sa väčšina ľudí dozvedá skôr z filmov než z vlastnej skúsenosti. Taká krádež briliantov býva spoľahlivým zdrojom kriminálnej zápletky, úkladnej vraždy, veľkej lovestory či exotického dobrodružstva. Málokto by veril, že záujem o

takýto druh komodity nespočíva len vo veľkých peniazoch. Skúsme sa o tom presvedčiť.

Keď sme sa minulý mesiac stretli s Jaroslavom Bednárom v jeho bratislavskom obchode, práve sa vrátil z výstavy drahých kameňov a šperkov v Mníchove. Okrem nich sa tam vystavovali aj nové technologické zariadenia na opracúvanie drahých kameňov a zlata či iné dizajnérske výrobky. Išlo o jednu z najväčších výstav v Európe, na ktorej v spolupráci s istou rakúskou firmou vystavoval aj on svoje drahé kamene, predovšetkým smaragdy. Je to veľká výstava, ale to, o čo mal záujem, tam nenašiel. Chcel kúpiť kvalitné rubíny. Tých je, ako tvrdí, absolútny nedostatok. Takže sa opäť nepotvrdilo, čo ľudia hovorievajú: že drahých kameňov je na svete dosť.

Pštros je zberateľ

Jaroslav Bednár, rodák z Gelnice, rozbehol obchod s drahými kameňmi po roku 1989. Ku kameňom však inklinoval od detstva ako k svojmu hobby. Ako zberateľ začínal najprv so známkami, s mincami a bankovkami, drahé kamene ostávali jeho tajným snom. Dostupná literatúra za bývalého režimu nebola, a tak sa ju snažil získavať zo zahraničia. Niekoľko rokov pracoval na montážach oceliarní v Afrike, kde si dobre zarobil a využíval všetky možnosti, ako rozšíriť svoj záujem o drahokamy.

Hovorí, že v prvom kole tento koníček nesľubuje prežitie. No roky záujmu o vec sa skôr či neskôr začnú úročiť. Dnes svoje vedomosti a skúsenosti podáva ďalej svojim školopovinným deťom. Vraj toho vedia viac než niektorí kolegovia z fachu. „Snažím sa, aby hlavne syn išiel v mojich šľapajach. Samozrejme, dnes je veľa vecí, ktoré ho odlákajú, čo mu neberiem, ale kamene sú to, v čom by sa mohol v budúcnosti vzdelávať."

Spomína si ešte na svoju prvú kúpu kameňa? „Keď som ešte za komunistov pôsobil v Afrike a vybrali sme sa niekde do púšte, vždy som hľadal horniny, lávové vyvreliny, minerály. Každý farebný kameň, ktorý som našiel, som si odložil a potom vyhodnocoval," spomína. Neskôr, keď bol v Afrike poľovať, strelil pštrosa a domorodcom dal vybrať jeho žalúdok. V troch kilách vyzobanej stravy bolo nekonečné množstvo kamienkov. „Už vtedy som mal skúšačku na diamanty, dal som kamene vymyť a potom som ich triedil. A zopár drobných diamantíkov som aj našiel. Pštros je púštny zberateľ. Nemusel som sám chodiť po púšti," hovorí.

obr_01.jpg

Znalec drahých kameňov (gemológ) Jaroslav Bednár precestoval pre drahokamy
kus sveta a navštívil veľa miest, kde sa ťažia

Iný kraj, iný drahokam

Cena kvalitného drahého kameňa, napríklad rubína, sa začína pohybovať od sumy šesťtisíc eur za karát a končí sa niekde pri stotisíc eur za karát. „Malý kamienok veľkosti hrášku môže stáť niekoľko desiatok tisíc eur," hovorí pán Bednár a vysýpa z malých igelitových vrecúšok na stôl zo desať tmavomodrých vybrúsených tanzanitov. Onedlho je výstava v Hongkongu, potom v Baseli, čo je určite jedno z top podujatí v Európe.

Výstavy drahých kameňov, šperkov a príslušenstva sa konajú po celom svete, väčšinou sú však pre odbornú verejnosť, ktorá tak sleduje pohyby cien na trhu. Niektoré sú však prístupné i širokej verejnosti, ľudia môžu na nich zisťovať ceny a prípadne si aj nakúpiť.

Najvzácnejšími a najdrahšími kameňmi sú diamanty, rubíny, smaragdy a zafíry. Za najdrahší sa považuje diamant, no v niektorých prípadoch je rubín či smaragd drahší. Okolo ich hodnoty je veľa odborných diskusií. Základné kritériá, ako sú čistota, veľkosť, farba, sú kladené na všetky drahokamy rovnako. Keď je napríklad rubín pri daných kritériách väčší ako tri-štyri karáty, môže byť drahší ako diamant tej istej hmotnosti.

„Ľudia viac poznajú diamanty a väčšinou si myslia, že je len biely, a len pomaly zisťujú, že môže byť aj čierny," hovorí Bednár a ukazuje šperky vykladané bielymi a čiernymi diamantmi. Vo všeobecnosti sú podľa jeho slov diamanty najpopulárnejšie hlavne v Európe. Ostatné kamene sa viažu na konkrétne lokality vo svete - napríklad v Ázii sú určite najznámejšie rubíny a zafíry, v Latinskej Amerike sú už po stáročia kultové a nesmierne cenené smaragdy.

Gram diamantu verzus gram zlata

„Bežní ľudia nemajú predstavu o tom, či sa oplatí kúpiť ten alebo tamten kameň," myslí si Jaroslav Bednár. „Často sa ma pýtajú, či sa oplatí investovať do drahých kameňov. Ja im úprimne odpovedám, že je to skôr kúpa pre radosť. Veď keby sme všetko, čo kúpime, brali v duchu návratnosti investície, tak zistíme, že do väčšiny vecí sa neoplatí investovať. Miliónové autá či drahé šaty strácajú na hodnote okamžite po kúpe."

Kúpa pre radosť súvisí s dobrými pocitmi, ktoré človek v živote potrebuje. Drahokam však okrem pocitu radosti a uspokojenia prináša i hodnotu, ktorá pretrvá. Nestráca na cene a je likviditný na celom svete. „Teoreticky, kdekoľvek na svete dáte drahý prsteň dolu z prsta, viete ho za slušnú sumu predať a preklenúť prípadne nejaké krízové obdobie. Ale primárne ho nekupujete preto," vysvetľuje Bednár. K podobnej komodite ešte treba priradiť zlato, ktoré je síce bezpečnou investíciou, ale je to ťažký kov, a tak je v porovnaní s drahokamami vo svojej váhe lacnejší. „Gram diamantu je pätnásťtisíckrát drahší ako gram zlata," porovnáva Bednár.

obr_02.jpg

Hĺbka 520 metrov, šírka 1,2 km. Diamantová baňa pri meste Mir na Sibíri. Nákladné
auto šlo z dna bane na povrch vyše dvoch hodín. Ťažba sa skončila v roku 2004

Všetko je v hlavách

Za čias komunizmu u nás svet drahokamov neexistoval. V krajinách, kde sa prirodzený vývoj neprerušil, majú k drahokamom ľudia zdravší vzťah, viacerí ich majú za čo kupovať a radi sa nimi obdarúvajú. „Vidím na burzách, aký je vonku o ne záujem a aký je v tejto oblasti nedostatok niektorých komodít," tvrdí Bednár. „Samozrejme, niekto si povie, že dnes sa už dajú vyrobiť umelé zafíry, rubíny či diamanty, čo je pravda, ale s pravými kameňmi to nemá nič spoločné. A na trh to má presne opačný efekt - cena pravých kameňov sa vďaka tomu zvyšuje. Kópie sú na prvý pohľad na nerozoznanie od originálov, rozdiely rozpozná jedine odborník."

Každý, viac či menej solventný zákazník, ktorý za obchodníkom Bednárom príde, dostane jednoznačnú radu: v prípade, že disponuje prostriedkami navyše, ktoré chce využiť na dary a spraviť nimi niekomu radosť, nech kúpi šperk. Samozrejme, zákazník musí sám vedieť, kde sú jeho finančné limity a čo je preňho v danej chvíli dôležité. „Kto nemá cit ku kráse, k umeniu, asi to nepochopí. Drahý kameň sa človeku musí dostať do krvi, len tak ocení, aké úžasné, neopakovateľné veci dokáže príroda vytvoriť," myslí si Bednár.

Keď ide dáma na ples a má šaty za tisíce eur a k nim lacné šperky, niečo nie je v poriadku. Názor znalca drahých kameňov je, že každý, kto má peniaze a uvažuje o šperkoch, by mal mať diamantový, rubínový, smaragdový alebo zafírový šperk vsadený v bielom či žltom zlate. To sú štyri farby, s ktorými vás vraj nič nemôže prekvapiť. Podľa Bednárovej štatistiky kupujú šperky väčšinou muži, lebo majú viac peňazí. K slovu sa však hlásia aj emancipované ženy, ktoré majú nielen svoje prostriedky, ale aj väčší cit pre krásu.

Terén životu nebezpečný

Dostať sa do sveta karátov a nefalšovaného lesku drahokamov sa nedá zo dňa na deň. Obchodovanie s drahokamami nefunguje systémom nakúpim a predám. Pátranie po ich cene sa nikdy nekončí a kľúč treba hľadať tam, kde ich príroda ukrýva. Sú to rizikové oblasti, kde sa ťažia. V dňoch, keď sme sa s Jaroslavom Bednárom stretli, mal už kúpenú letenku do Afriky. Začiatkom marca cestoval do Tanzánie, potom sa chystá do Barmy (Mjanmarska). „Keď takúto vec nerobíte s čistým srdcom, nič nové sa nedozviete. Pre mňa sú drahokamy vedou na celý život," hovorí.

Veľkú časť roka trávi na cestách, aby sledoval aktuálne dianie, udržuje kontakty so svetovo uznávanými gemológmi, brusičmi, šperkármi. Navštívil najznámejšie bane Muso a Chivor v Kolumbii, kde sa ťaží najkvalitnejší smaragd, čo vedeli už starí Inkovia. Domorodí obyvatelia tu hľadajú drahokamy v mimoriadne ťažkých terénoch. „Je to ťažká manuálna práca v dierach, v horách, hľadači sa spúšťajú do úzkych štôlní z nespevnených hornín. Jasné, že podstupujú obrovské riziko, ale oni s tým žijú. Kameň je pre nich lákavý a fascinujúci a často je to jediný spôsob ich zárobku," hovorí Bednár, ktorý o kolumbijských hľadačoch smaragdov nakrútil aj dokument.

Ani k rubínu sa nedá dostať jednoducho. Skutočne kvalitný sa ťaží iba na jedinom mieste na svete, a to je Barma. Podobne je to s tanzanitom, ktorý je aj pomenovaný podľa krajiny, kde bol objavený - Tanzánie. Menej hodnotné smaragdy či rubíny však možno nájsť na viacerých miestach - v Brazílii, Zambii, ale aj v Rusku, vo Vietname, v Laose či Kambodži.

obr_03.jpg

Bývalá diamantová baňa v meste Kimberley v Južnej Afrike. Tvrdí sa o nej, že je to
najväčšia jama na svete, vyhrabaná len lopatami a krompáčmi. Kedysi mala hĺbku
240 metrov, prvé diamanty tu objavili v roku 1871

Od hľadačov ku klenotu

Ak sa drahokamy vyťažia v bani, ktorá má majiteľa, je to radosť, lebo každý zúčastnený dostane svoj podiel. Takzvaní voľní hľadači zase hľadajú kamienky v odpade premývaním sutiny, úlovky si schovávajú do vlastného vrecka a handlujú s nimi na čiernom trhu s väčšími priekupníkmi, ktorí potom kamene berú do sveta.
Odberatelia, ktorí posúvajú kamene veľkoodberateľom a tí potom klenotníkom, dostávajú do rúk väčšinou už vybrúsené kamene. Predávajú ich vo väčšom množstve, spolu s cenným kusom pribaľujú i zopár menej hodnotných.

Mnohí majitelia baní majú vlastných brusičov. Brúsenie drahokamov je dnes vysoko profesionálna, vedecky aj matematicky podložená práca. Dobrý brusič musí vedieť, ako urobiť výbrus, aby dostal z kameňa ideálny tvar, iskru, život, farbu, jednoducho, ukázať maximum jeho krásy. Tí najlepší dokážu jediným pársekundovým pohľadom odhadnúť, akú cenu kameň má. „Je to taká špeciálna práca, že spravidla ten, kto brúsi diamanty, nevie brúsiť rubíny, a ten, kto brúsi rubíny, zase nevie brúsiť smaragdy," vraví Bednár.

Voľný alebo osadený

Výrazne odlišný od ťažby smaragdov, rubínov či tanzanitov je spôsob získavania diamantov. Takmer deväťdesiat percent sa ich ťaží priemyselným, vysoko organizovaným spôsobom. „Z toho osemdesiat percent sa spotrebúva na technické účely a sú nižšej kvality. Takže tých naozaj vzácnych diamantov tiež nie je veľa," prízvukuje Bednár. Zásadné rozdiely vníma aj na úrovni vybrusovania. Kým pôvod brúseného diamantu už len ťažko zistíte, smaragd či zafír sa dajú identifikovať aj po brúsení.

Oplatí sa vôbec investovať do diamantov? Bednár tvrdí, že určite nie s cieľom rýchlo zúročiť vložené peniaze. Otázka je aj, či je lepšie kupovať voľný, alebo osadený do šperku. „Už sa mi stalo, že človek kúpil od jednej spoločnosti diamant a potom mi ho sem priniesol, že ho chce predať. Hovorím, to sa nedá, za pol roka na tom zarobiť. Ak ho nechcete, vráťte ho do tej spoločnosti."

Ak ide o akýkoľvek drahý kameň do pol karátu, lepšie je o kupovať ho v šperku. Nad jedenkarát je už lepšie kúpiť voľný kameň a potom si podľa predstavy dať z neho šperk vyrobiť, tak je možné na obchode ušetriť.

obr_04.jpg

Baňa na rubíny v Nevade

Čo a prečo máme

Možno s Jarom Bednárom nebude každý súhlasiť, no je presvedčený, že keď robíte naozaj niečo, čo vás baví, väčšinou to prináša aj peniaze. A nezbohatnú vraj len tí, čo chcú zbohatnúť, ale aj tí, čo robia veci s láskou, systematicky a bohatstvo si ani nevšímajú. „Nemôžeme za všetkým vidieť peniaze. Viem, že v tomto mojom hobby sú obrovské peniaze, veď v ňom mám svoj majetok. Nehovorím, že sú to malé peniaze, ale vôbec to tak nevnímam. Na druhej strane, keď máte peniaze, tak sa dá všetko. Ale garantujem, že sú to veľké sumy."
Človek by skutočne neveril, že v jednom malom kamienku sa môže skrývať aj pol milióna dolárov. Ale ak ho máte, musí to tešiť vás, nikto o tom nemusí vedieť a ani to posudzovať. Vy musíte vedieť, čo a prečo vlastníte.

Prevážanie drahokamov
Prevoz drahých kameňov cez hranice sa deje štandardnou oficiálnou cestou. Na pamiatku si môžete previezť jeden kamienok, no keď ich prevážate päťdesiat, tak ide aj o státisíce eur, takže tovar musí byť riadne preclený. Obchodník musí dostať za hranicami vývozné povolenie a ozbrojená stráž vám trezor s nákladom prinesie až na palubu lietadla. U nás sa platí len DPH, nie clo, lebo nepatríme medzi krajiny, kde sa takéto kamene v prírode vyskytujú. Na Slovensko ich takmer nikto nedováža.
Drahokam a polodrahokam
Drahokam je minerál alebo minerálna odroda, cení sa pre svoje výnimočné estetické vlastnosti a používa sa na ozdobné účely. Povinné vlastnosti drahokamu sú nádherný lesk a farba, čistota, stálosť, mechanická odolnosť, zriedkavosť v prírode. Ich cena závisí najmä od kvality, veľkosti (udávanej v metrických karátoch) obr_05.jpga zriedkavosti, ale aj od existencie umelých konkurenčných produktov (rubín, zafír) a od módy. Cena rastie s veľkosťou.

Cudzorodé primiešaniny či uzavreniny (vrátane trhliniek a iných porušení) cenu veľmi znižujú. Medzi hlavné druhy drahokamov patria diamant, smaragd, rubín, zafír, drahý opál. Buď sa ťažia v sekundárnych náleziskách (riečne a morské náplavy, púštne piesky), alebo sa získavajú z materskej horniny. Získané kamene sa upravujú brúsením a leštením: nepriehľadné druhy na oblé tvary, priehľadné druhy na tvary s veľkým počtom faziet (rovných plôšok). Ak nie je splnená čo len jedna z podmienok charakteristiky drahokamov, ide o polodrahokamy. Je ich pomerne veľa, cena preto závisí pomerne výrazne od farby a módy. Patria medzi ne kremeň, granát, tyrkys, topás, nefrit, turmalín, zirkón. Drahý kameň je spoločný názov pre drahokamy, polodrahokamy a ozdobné kamene.
Zafír
Drahokamová odroda korundu. Sfarbenie je najčastejšie modré, no s výnimkou červených korundov, ktoré sa nazývajú rubín, môže ich farba nadobúdať aj žlté, zelené a ružové odtiene, čo je spôsobené prímesou železa, titánu alebo chrómu. Ešte aj určitá jasno červená sa označuje zafir.jpgako zafír a nie rubín. Bezfarebný zafír sa nazýva leukozafír. Pri nákupe napríklad modrého zafíru musíme sledovať aj intenzitu modrej farby.

Cenovo je najnáročnejší ten, ktorý nie je ani veľmi svetlý, ale ani príliš tmavý. Má tendenciu byť čistejší ako rubín, ale takisto jemné hodvábne inklúzie môžu ešte zvýšiť jeho cenu. Zafír, podobne ako rubín, môže vytvárať hviezdicový efekt. Ako najkrajší zamatovomodrý sa považuje zafír z Kašmíru. Najčastejšou formou úpravy je tepelné ošetrenie. Podľa náuky o liečbe kameňmi je zafír drahokamom vnútorného pokoja a napomáha telu dostať sa do psychickej rovnováhy. Podľa hviezdnej astrológie prináleží Saturnu a znameniam býk, panna a váhy.
Rubín
rubin.jpgVzácny drahokam, odroda korundu, chemicky oxid hlinitý. Má ružové až červené sfarbenie, ktoré spôsobuje zvýšený obsah chrómu. Hodnota rubína na trhu sa odvíja od jeho farby, veľkosti, rýdzosti aj výbrusu. Najväčšiu hodnotu na aukcii na základe hmotnosti dosiahol mjanmarský rubín vsadený do zlatého prsteňa - cena za jeden gram bola vyše dva milióny dolárov. Ako iným drahokamom, aj rubínu sa už oddávna pripisujú magické účinky. Najmä v Ázii sa teší veľkej obľube, tam sa napríklad v minulosti tieto drahokamy kládli pri stavbe budovy pod jej základy, čo jej malo zaručiť šťastie.
Smaragd
Priehľadná sýtozelená drahokamová odroda berylu. Najznámejšie lokality vysoko cenených smaragdov sú v Kolumbii. Ďalšie historické lokality boli v Egypte. Zriedkakedy nájdeme bezchybné a čisté smaragdy. Najväčším problémom tohto klenotu sú praskliny a citlivosť na svetlo. Ak sa čistý smaragd dostane z náleziska na vzduch, väčšinou sa zakalí a popraská. Preto sa impregnuje rastlinným olejom alebo živicou.

smaragd.jpgV smaragdových kryštáloch počas rastu alebo po ich vykryštalizovaní môžu vznikať uzavreniny (praskliny). Príčinou sú zväčša iné minerály, ktoré rástli súčasne s drahokamom a vypĺňajú jeho trhlinky. Zvyčajne pripomínajú pierka, krídelká hmyzu alebo odtlačky prstov. Uzavreniny sú považované za kazy, ale na druhej strane pomáhajú pri rozlišovaní pravých smaragdov od syntetických. Pomáhajú tiež gemológovi (gemológia - náuka o drahých kameňoch) zistiť pôvod a lokalitu výskytu.

Podľa hviezdnej astrológie je smaragd kameňom, ktorý prislúcha ľuďom narodeným v mesiaci máj a ľuďom narodeným v znameniach býk, blíženci, baran a škorpión. K najväčším nájdeným smaragdom v surovom stave (teda v kryštáloch) patrí 1759 karátov vážiaci Guinnesov smaragd. Tento gigant sa našiel v meste Coscuez v Kolumbii a je vo vlastníctve národnej banky v Bogote.
Diamant
Priehľadný kryštál čistého uhlíka. Výnimočné fyzikálne vlastnosti diamantu umožňujú jeho použitie na rôzne účely. Najdôležitejšie sú mimoriadna tvrdosť a vysoká disperzia svetla. Diamant je najtvrdší prírodný materiál. Pretože je ho možné poškrabať iba iným diamantom, dlho si zachováva lesklý povrch aj pri dennom nosení. Má však priemernú krehkosť.diamant.jpg Vyskytuje sa v rôznych priehľadných farebných odtieňoch: bezfarebné, biele, sivé, modré, žlté, oranžové, červené, zelené, ružové, hnedé, prípadne čierne.

Diamanty majú vysokú disperziu svetla, čiže dobre rozdeľujú svetlo na jednotlivé farby. Tento jav dodáva správne zrezaným diamantom ich atraktívny, trblietavý vzhľad. Chemicky čistý a štrukturálne perfektný diamant je dokonale priesvitný bez akejkoľvek farby alebo odtieňa. Kvalita vybrúsenia je jeho najdôležitejšou vlastnosťou, určujúcou krásu. Je potvrdené, že kvalitne vybrúsený diamant sa môže zdať tažší, čistejší, a lepšie zafarbený, ako naozaj je. Vybrúsený diamant sa nazýva briliant. Najväčšia burza s diamantmi je v Izraeli.
Zaujímavosti o obchode a drahokamoch na Slovensku

  • Komoditná burza Bratislava vytvorila pred rokom sekciu pre obchodovanie s diamantmi. Na burze sa obchodujú iba certifikované diamanty, s možnosťou ponuky alebo dopytu v aukčnom pokyne.
  • Prvou spoločnosťou, ktorá združuje profesionálnych gemológov a súdnych znalcov z odvetvia drahých kameňov, je Slovenský gemologický inštitút.
  • Na Slovensku je osem autorizovaných centier, ktoré poskytujú odborné poradenstvo v oblasti drahých kameňov
  • V našej oblasti sa našli drobné kryštáliky korundu v okolí Hajnáčky, na juhu pri Remetských Hámroch v blízkosti Morského oka pod Vihorlatom, zaznamenaný bol aj výskyt v sedimentoch pri Dankovej neďaleko Dobšinej.
  • Jediný drahokam celoeurópskeho významu, ktorý sa ťažil na Slovensku (v lokalite Červenica-Dubník), bol drahý opál.
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

reklama

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 704
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 528
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 053
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 744
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 004
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 822
  7. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 7 938
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 539
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Unicef Slovensko: Inšpirujúce ženy a ich úloha pri formovaní lepšieho sveta
  2. Mária Melková: U ocka upratovať nemusím! Čo s rozdielnymi pravidlami v dvoch domovoch po rozvode.
  3. Mária Melková: Moje dieťa ku mne po rozvode odmieta chodiť. Čo mám robiť?
  4. Věra Tepličková: Krehké deti alebo Keď blogerka vybočí zo zaužívaných koľají
  5. Lucia Nicholsonová: Načo sa zahadzovať s deťmi? Obzvlášť s tými chudobnými?
  6. Věra Tepličková: Život s introvertným dieťaťom, manželom alebo rodičom
  7. Martin Pollák: Generácia Alfa
  8. Mária Melková: Moje deti, Tvoje deti, naše deti - mýty o živote v zošívaných rodinách
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 570
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 488
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 362
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 11 776
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 354
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 344
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 7 980
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 419
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu