Otepľovanie klímy na jednej strane posúva klimatické pásma pestovania jednotlivých druhov plodín, na druhej strane prináša výskyt nových chorôb.
"Pred 50 rokmi by bolo nepredstaviteľné dopestovať rajčiny v Žiline, v Čadci alebo v Liptovskom Mikuláši. Dnes máme najvyššie položenú záhradkársku osadu vo výške okolo 750 metrov nad morom, vo Svite, tesne pod Tatrami, kde môžete vidieť broskyne, nektarinky a iné teplomilné druhy, ktoré sa pomaličky presúvajú do týchto oblastí," vysvetlil Korček.
Ak nás podľa predpovedí klimatológov čaká ďalšie otepľovanie a o niekoľko desaťročí by mala byť napr. v Trenčíne klíma ako v Taliansku, je podľa neho potrebné očakávať aj zmenu skladby pestovaných produktov.
Otepľovanie klímy na našom území však okrem benefitov pestovania teplomilných plodov prináša aj nové choroby a nové generácie škodcov. Medzi ne patrí spála ružokvetých, šárka sliviek alebo tretia generácia obaľovača jablkového.
Spála ružokvetých sa na Slovensku objavila asi pred piatimi až siedmimi rokmi. "Žiaľ postihuje všetko, kôstkoviny aj jadroviny. Názov choroby vystihuje jej priebeh akoby niekto po stromoch prešiel ohňom, všetko je spálené, konce konárov sú ohnuté do pastierskej palice, zo stromov začne tiecť miazga a začnú geljotokovať," popísal príznaky choroby Korček.
Ďalšou dlhotrvajúcou chorobou je šárka sliviek, ktorá ohrozuje pestovanie tradičných bystrických sliviek a zo sliviek postupne prechádza aj na marhule, broskyne. Táto choroba úplne znehodnocuje plody a podľa Korčeka nie je len európskym, ale aj celosvetovým problémom.
"Pokiaľ sme v minulosti mali u niektorých chorôb jednu dve generácie, dnes už máme napríklad pri obaľovačovi jablčnom tri generácie," upozornil odborník. Zároveň dodal, že proti niektorým chorobám sa dá pomocou účinnejšej ochrany bojovať.
"Pri šárke pomôže len sekera a oheň, pri obaľovačoch dnes už existuje účinná pomoc a v súčasnosti sa ukazujú ako úspešné aj prvé pokusy bojovať so spálou ružokvetých," spresnil Korček.
Neodporučil však plody z chorých stromov konzumovať, treba individuálne vychádzať z konkrétnej diagnózy. "Neodporúčame napríklad konzumovať plody, ktoré sú nahnité alebo majú moniliózu, ktorá prerastá a prechádza do celého plodu," uviedol. Pri monilióze je celý plod akoby obalený v plesni. Konzumácia plodov je zdraviu škodlivá aj pri šárke sliviek, tieto plody nie sú vhodné dokonca ani na destiláciu.
Niekedy je na jabĺčku vpich po škodcovi, ktorý sa do plodu snažil dostať mechanicky. Vyšľachtené odrody so silnou šupkou zabraňujú škodcom dostať sa do vnútra plodu. Tento plod sa dá bez problémov konzumovať.
Korček pripomenul, že v Rakúsku sú v predaji napríklad plody s označením Der Grüne Punkt Zelený bod, ktoré sú jemne nabodnuté, čo je známkou toho, že neboli chemicky ošetrované.
Záhradkár by mal byť dnes vzdelaný odborník, ktorý musí riešiť aj tradičnú dilemu či pestovať s chémiou alebo bez chémie. "Presadzujeme tzv. integrovanú ochranu. Úplne bez chemickej ochrany sa už dnes nedá pracovať a bez zásahu by toho veľa záhradkár nedopestoval. Zásahy však treba vedieť robiť rozumne, treba vedieť kedy a koľko," spresnil Korček.
Slovenský zväz záhradkárov ponúka tieto informácie pravidelne cez signalizáciu v médiách, Ústredný kontrolný skúšobný ústav poľnohospodársky cez vlastné webové stránky, kde majú ľudia možnosť sa dozvedieť, kedy a čím majú možnosť zasiahnuť. Na trhu sa objavujú aj stále dokonalejšie chemické prostriedky na ochranu.
"Dá sa bojovať aj biologickou ochranou. Existuje napr. súžitie rastlín, kedy pomáha jedna rastlina druhej pri odpudzovaní škodcov," dodal odborník a vysvetlil, že o integrovanej ochrane hovoríme preto, lebo využívame všetky formy účinnej ochrany tak, aby záhradkári využívali a dopestovali zdravé záhradkárske produkty.
