Jarná listová zelenina obsahuje množstvo vitamínov

Pre TASR to uviedla Magdaléna Valšíková zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Táto široká skupina plodín dostala pomenovanie podľa toho, že ich konzumnou časťou sú listy rastlín a patrí do nej veľa druhov. "Odporúča sa k spotrebe najmä v čerstvom stave vo forme rôznych šalátov a oblohy k hlavným jedlám. Pri tepelnej úprave je jarná listová zelenina zasa vhodná na prípravu chutných prívarkov," spresnila Valšíková, pričom medzi najčastejšie druhy jarnej listovej zeleniny pestovanej v našich záhradkách zaradila najmä šaláty hlávkové, listové, špenát, štiav, čakanku štrbákovú, mangold, rebarboru a iné.

Šalát hlávkový prichádza na trh skoro na jar ako rýchlený, neskôr ako šalát poľný. Pri využití všetkých foriem ho možno pestovať až do príchodu zimy. "Šalát hlávkový pestovaný z priesad zasahuje koreňmi do hĺbky 20 až 30 centimetrov, korene z priameho výsevu siahajú až do hĺbky jedného metra. Nad povrchom pôdy sa najprv tvoria prízemné ružice listov, ktoré sa neskôr zavinujú do hlávky a v závislosti od typov a odrôd dosahujú hmotnosť až do 500 gramov. Konzumnou časťou je vyvinutá, neprezretá a neprerastajúca hlávka," vysvetlila Valšíková, pričom dodala, že vegetačná doba tohto druhu šalátu sa pohybuje od 30 do 110 dní.

Šalát listový vytvára na rozdiel od šalátu hlávkového najprv riedku prízemnú ružicu listov, ktorú rýchlo prerastá bohato olistená byľ. Listy sú obrátene vajcovité, hladké a na okrajoch kučeravé a majú jemnú konzistenciu.

"Šalát na rezanie sa podobá listovému šalátu a často sa s ním aj zamieňa. Rastlina tvorí ružicu listov, ktoré sa čiastočne točia do voľnej hlávky. Na konzumovanie sa odrezávajú celé ružice," uviedla odborníčka.

Pestovaniu šalátov vyhovujú humózne, prístupnými živinami bohato zásobené, kypré a ľahšie pôdy. "Šaláty sú menej náročné na teplo a môžu sa pestovať aj vo vyšších polohách. Všetky typy a odrody sú chladuvzdorné a znášajú krátkodobý pokles teploty do mínus päť stupňov. Zimné odrody sú dokonca mrazuvzdorné a dobre prezimujú," dodala.

Jarné šaláty pestujeme na slnečných, teplých a chránených polohách. Optimálna teplota pre tvorbu hlávok je 15 stupňov Celzia. Vyššie teploty, najmä pri nedostatku vlahy spôsobujú zlé zavinovanie hlávok. "Veľké kolísanie denných a nočných teplôt nie je škodlivé, plodine naopak prospieva. Šaláty nevyžadujú priame hnojenie organickými hnojivami a najlepšie im vyhovuje pôda v starej sile," uviedla Valšíková, pričom dodala, že priemyselné hnojivá dodávame v množstvách, ktoré sú vypočítané na základe výsledkov rozboru pôdy. Použiť možno dusíkaté, fosforečné, draselné alebo kombinované hnojivá.

Šaláty sú náročné na prístupný vápnik a z mikroelementov na bór. "Priemyselné hnojivá zapravíme do pôdy najmenej dva až tri týždne pred sejbou alebo vysádzaním. Ak je pôda správne vyhnojená, po vysadení už netreba hnojiť," poznamenala.

Skoré jarné odrody šalátov sa pestujú z priesad, ktoré vznikajú zasiatím osiva do debničiek v januári až februári. Po vzídení ich v čase dvoch pravých listov rozsádzame, najlepšie do balíčkov. "Po rozsadení udržiavame dva až tri dni teplotu okolo 18 stupňov, potom ju cez deň znížime na 14 až 15 stupňov. V noci má teplota dosahovať deväť až 13 stupňov," spresnila a dodala, že polievame opatrne v ranných a dopoludňajších hodinách, aby rastliny do večera obschli. V opačnom prípade im hrozí napadnutie najmä hubovitými chorobami. Takto možno predpestovať prvé priesady v chránených vykurovaných priestoroch.

Vysádzanie šalátu je aktuálne od 15. do 25. marca, keď majú priesady päť až šesť pravých listov. Sadíme ich do riadkov od seba vzdialených 25-30 cm a na vzdialenosť rastlín v riadku 25 cm. Pri všetkých typoch šalátov je dôležité plytké sadenie, aby bolo srdiečko aspoň jeden centimeter nad úrovňou pôdy.

Neskoré jarné, letné a zimné šaláty však môžeme podľa Valšíkovej s úspechom pestovať aj z priamej sejby. "Pri jarnom šaláte začíname siať v polovici marca a posledný vhodný termín je polovica apríla. Z neskoršej sejby obyčajne vybiehajú do kvetu," povedala odborníčka. Semená šalátu sa sejú do hĺbky 2 cm. Po sejbe je nutné pritlačiť pôdu ľahkým valcom.

Letný šalát z priamej sejby sejeme od konca do polovice júna. Pre jesenné pestovanie sa odporúča sejba od polovice júla do konca júla. Zimný šalát z priameho výsevu sejeme asi od 10. septembra do konca septembra tak, aby rastliny mohli dobre zakoreniť a vytvoriť niekoľko listov ešte pred príchodom mrazov.

"V takomto štádiu dobre prezimujú a na jar pokračujú v raste. Hlávky rýchle dorastajú a prinášajú veľmi skorú úrodu. Pri tomto spôsobe šalát nevybieha do kvetu, ale je riziko vymŕzania pri silných holomrazoch," uzavrela Valšíková.