Sladkastú chuť mangoldu spôsobuje betaín

Listy mangoldu upravujeme rovnako ako špenát varením alebo dusením a sú vhodnou prílohou k jedlám. Stopky možno dusiť, obaľovať a vyprážať alebo z nich pripravovať šalát. Najčastejší spôsob úpravy je podobný ako pri špargli.

"Mangold je výživnejší ako špenát a patrí medzi zdravotne veľmi hodnotnú zeleninu," spresnila. Zároveň vysvetlila, že obsahuje bohatý zdroj vitamínov A, C a P, minerálnych a ochranných látok. Z minerálnych obsahuje draslík, fosfor, vápnik, horčík, sodík a železo, z ochranných látok rutín a kvercetín, ktoré majú spolu s kyselinou askorbovou protisklerotické aj protizápalové účinky. Kyselina listová pôsobí priaznivo na reguláciu červených a bielych krviniek. V listoch obsiahnuté bioflavonoidy majú významný účinok pri zápale žíl a posilnení kapilár.

Mangold je dvojročná cudzoopelivá zelenina, príbuzná cvikle. V prvom roku vyrastá ružica listov a podzemnú časť tvorí malý rozkonárený koreň. Listy sú vzpriamené, veľké, podlhovastého tvaru a majú bublinatý povrch. Listové stopky sú zdužinatelé, krehké a šťavnaté. Farba listovej čepele a listovej stopky môže byť v závislosti od odrody svetlozelená, tmavozelená, červená a fialová. V druhom roku vyrastá 1 až 1,5 m vysoká stonka.

Rozoznávame dve formy mangoldu. "Mangold listový má tenšiu stopku a konzumujú sa listové čepele ako špenátová zelenina. Mangold stopkový má širšie stopky a jeho konzumnou časťou sú zdužinatené listové stopky a čepele," spresnila odborníčka.

Mangold sa môže pestovať takmer všade, ale najlepšie sa mu darí na vlhkých pôdach s vysokým obsahom živín. Znáša aj polotieň a prospieva mu vyššia relatívna vlhkosť vzduchu. Môže sa pestovať aj na pôdach vyhnojených maštaľným hnojom. V záhrade sa seje po skorých druhoch zelenín alebo aj ako prvá zelenina na jar. Na väčších plochách ho zaraďujeme zväčša ako druhú plodinu.

Valšíková odporučila pred sejbou mangoldu povrch pôdy najskôr riadne urovnať, aby sa vytvorili čo najvhodnejšie podmienky pre výsev a vzchádzanie. Počas vegetácie môžeme mangold prihnojovať liadkom. Vysieva sa v druhej polovici apríla priamo do voľnej pôdy. Odporúčaná hĺbka sejby je dva až štyri centimetre a šírka riadkov sa pohybuje medzi tridsať až päťdesiat centimetrov. "V domácich záhradách sejeme do hniezd tri až štyri klbôčka. Po sejbe pôdu povalcujeme alebo pritlačíme," spresnila.

Semená mangoldu klíčia už pri teplote 3 stupne C, ale pôda by mala byť vyhriata aspoň na päť až desať stupňov, aby klíčenie a vzchádzanie prebehlo v priebehu desiatich až pätnástich dní. Ak rastliny vytvoria päť - šesť pravých listov, porast jednotíme na vzdialenosť 30 až 40 centimetrov.

Mangold listový nechávame v hustejšom poraste vo vzdialenosti v riadku 15 až 25 centimetrov a po jednotení prihnojíme liadkom vápenatým alebo liadkom amónnym. Počas vegetácie treba pôdu medzi riadkami kypriť, udržiavať porast bez burín a zalievať podľa potreby.

Listy mangoldu v záhradkách zberáme postupne, počas vegetačného obdobia niekoľkokrát. Oberáme ich olamovaním. Keď pestujeme mangold stopkový, zvyčajne sú stopky dostatočne vyvinuté na zber a konzumovanie asi tri mesiace po výseve. "Vtedy orezávame listy so stopkami tesne pri zemi. Potom listy odstránime a môžu sa tiež použiť ako špenát. Listové stopky by mali mať šírku aspoň 30-40 mm," uzavrela Valšíková.