BRATISLAVA. Abranovce sú malá dedinka pri Prešove so 610 obyvateľmi. Stále v nej funguje málotriedka, v ktorej už takmer tretie desaťročie učí Juraj Platko. Ešte prednedávnom to v škole ťahal s manželkou, ktorá robila riaditeľku, no tá si dnes už užíva dôchodku.
Ale učiteľ Platko, čo má už len skok od penzie, sa dal na výučbu s počítačmi. A preto tento školský rok zažíva vo svoje pedagogickej praxi čosi nevídané. Tridsaťpäť školákov sa do školy teší a ich dochádzka je bezchybná. Tú premenu s deťmi, z ktorých deväťdesiat percent je Rómov, urobilo deväť notebookov a ďalšie technologické vybavenie, ktoré škola získala z projektu Notebook pre každého žiaka.
Väčšina detí pochádza zo slabých sociálnych pomerov, len máloktorý rodič je zamestnaný. „A sú vďační, že aj ich deti majú možnosť pracovať s počítačmi,“ hovorí učiteľ Platko.
Sedia k sebe chrbtom
Organizácia vyučovania v málotriedke je iná ako v bežnej triede. V jednej triede sa naraz učia žiaci dvoch ročníkov. Riaditeľka má prvákov a tretiakov, Juraj Platko je triednym učiteľom v druhej triede, ktorú navštevujú druháci a štvrtáci.
„Som stúpencom inkluzívneho vzdelávania. Mám zorganizované vyučovanie tak, aby sa rešpektovali potreby každého žiaka. Prednosť má to, čo vie, nie čo nevie,“ hovorí učiteľ.
Aby sa ročníky navzájom nevyrušovali pri práci, učiteľ v triede obrátil chrbátmi k sebe. Žiaci sa tak navzájom nerušia. Občas starší „pokukujú“ po mladších a idú pomôcť. „To je výhoda málotriedky. Všetko mám podchytené,“ teší sa učiteľ.
Digitálne vyučovanie podľa neho úplne zmenilo klímu v triede. „Môžem potvrdiť, že v triede je väčšia aktivita. Spočiatku som mal obavy z experimentu, veď väčšina žiakov sú Rómovia zo sociálne slabšieho prostredia,“ povedal Platko.
Klasické vyučovanie ich nebavilo, priam nudilo. Nové možnosti komunikácie medzi učiteľom a žiakom ich prebúdzajú k životu a otvárajú priestory. „Je to hra, neuvedomujú si, že sa učia. Na prírodovede, vlastivede, ale aj slovenskom jazyku využívame interaktívny obsah, ktorý sa k predchádzajúcim klasickým aktivitám nedá ani porovnať,“ vysvetľuje.
Interaktívna tabuľa pomohla deťom zvládnuť násobilku aj vybrané slová, čítanie, prváci sa ľahšie naučili rozoznávať písmenká. Na hodinách súťažia Rómovia s Nerómami, kto skôr vyhľadá informácie cez Google a učiteľ ich úsilie ešte aj oznámkuje.
Notebooky školáci môžu zatiaľ využívať iba v škole, domov si ich brať nesmú. A len čo je prestávka, už sa dožadujú, aby si na nich mohli zahrať dáku hru.
Vyhrávajú v Supertriede
Školáci z Abranoviec o sebe už dali vedieť aj v posledných ročníkoch školskej súťaže Supertrieda. Málotriedka to „natrela“ už trikrát plnoorganizovaným školám a domov sa vrátila dvakrát s prvým miestom a raz druhým. „To vďaka ich temperamentu, krásnym hlasom, detiská krásne spievajú,“ hovorí Juraj Platko, ktorý založil a vedie školský rómsky súbor. V minulom školskom roku ho jeho žiaci tak trochu dobehli. Prihlásili ho do súťaže o najlepšieho učiteľa Zlatý Amos.
Poviedka, v ktorej ho opísali, získala cenu novinárov Amos press a spolu s deťmi a programom, ktorý s nimi pripravil, sa dostal až do finále medzi štyroch najpopulárnejších učiteľov na Slovensku.
Hodiny sa zrazu zdajú kratšie
Vyučovanie nás motivuje, je zábavnejšie, hodiny sú zrazu kratšie. Aj takto hodnotia žiaci projekt, v ktorom využívajú na vyučovaní informačné a komunikačné technológie.
BRATISLAVA.
Jedni pracujú na počítačoch, druhí využívajú interaktívnu tabuľu. |
„Možnosť mať triedu vybavenú notebookmi v pomere 1:1 k počtu žiakov, posunul hranice v klasickom vyučovaní. Do procesu vyučovania to prináša množstvo alternatív, ako motivovať žiaka a ponúknuť živý výklad s prínosnými animáciami cez edukačné programy,“ povedal učiteľ Peter Palo z Trstenej, ktorý nové formy práce vyskúšal ako prvý.
„Čas prípravy na vyučovanie sa vďaka softvéru skracuje na polovicu, podobne ako aj oprava žiackych prác. Komunikácia a vzťah medzi učiteľom a žiakom sa prehĺbili, keďže deti so mnou často komunikovali prostredníctvom konferenčných rozhovorov aj vo voľnom čase z domu,“ doplnil Palo.
Roman Baranovič, manažér vzdelávacieho projektu Notebook pre každého žiaka z Microsoftu Slovakia povedal, že výskum psychológov z bratislavskej Pedagogickej fakulty na prvých dvoch zapojených školách ukázal, že deti aj učitelia zrazu objavili radosť z učenia. Počítače zvyšujú motiváciu žiakov, chuť sa učiť a chodiť do školy.
„Chceli sme teda vedieť, či sa táto hypotéza potvrdí aj v škole, kde je väčšina detí z rómskeho, menej podnetného prostredia, kde deti počítače doma nemajú,“ vysvetľuje Baranovič. A vyšlo to.
Psychológovia v závere výskumu konštatovali, že v experimentálnych notebookových triedach, v ktorých boli priemerní alebo podpriemerní žiaci, všetci bez výnimky uviedli, že ich škola začala baviť.(or)
Autor: or