Lucia Satinská: Chcem sprostredkovať otcov odkaz

Stretli sme sa v bratislavskej kaviarni v blízkosti sochy Júliusa Satinského. Sympatická Lucia sa popri štúdiu troch odborov v Prahe a štvrtého v Budapešti stará aj o literárne dedičstvo svojho otca.

Aké je to pozerať sa do rukopisov, ktoré videl možno len váš otec?

To je to, čo mám najradšej. On asi vedel, že to tak raz bude. Hovorieval mi: „Lucia, tu v knižnici leží bohatstvo, ktoré vás zabezpečí po mojej smrti.“ Do istej miery mal pravdu. Som dobrodružka, nájdenie nepublikovaného scenára alebo starého denníka je pre mňa tým najväčším pôžitkom. Môj otec zanechal toho dosť a je to veľmi zaujímavé čítanie. Môžem ho tak spoznať z inej, novej stránky a cez jeho denníky mi odpovedá aj na niektoré moje otázky o minulosti.

Z otcovho dedičstva ste zostavili a vydali zatiaľ dve knihy. Rozmýšľali ste niekedy nad vydaním vlastného diela?

Chcem sprostredkovať otcov odkaz tým, že sa starám o jeho pozostalosť a vyberám z nej texty, ktoré sa môžu vydať. Takže zatiaľ sa nechystám na neho sama nadväzovať. Čo sa týka mojej vlastnej tvorby, po otcovi som zdedila pozorovací talent, ale neposúva sa u mňa do kreatívnej humoristickej roviny.

Publikovali ste už aj vlastné články v časopisoch. Písanie máte zrejme v krvi...

Mám rada odborné písanie, predovšetkým výskum – prichádzať na veci, na ktoré ešte nikto predo mnou neprišiel. Momentálne sa napríklad zaoberám témami Dunaj v literatúre a trojjazyčnosť starej Bratislavy.

V detstve ste nechceli byť ako otec?

obr_01.jpgÁno, ale nie herečka, skôr spisovateľka. Píšem si od svojich jedenástich rokov až doteraz denník. Ale to sú súkromné veci a navyše pociťujem tlak slávneho otcovho mena. Keby som chcela niečo vydať, musela by som písať pod pseudonymom.

Nebolo by pre vás známe priezvisko skôr výhodou?

Práve to by som nechcela. Chcem sa presadiť sama a nie cez otca. Myslím si však, že keby som mala niekedy písať, musím do toho ešte dozrieť. Takže možno neskôr.

Ako sa pozeráte na literárne dedičstvo svojho otca z pohľadu študentky komparatistiky?

Tatkove diela nie sú vysoká literatúra, ale ani „spotřební zboží“, ako istý druh literatúry označoval. Nobelovu cenu by asi nedostal, ale zase prečo aj? Je úžasné, že si ľudia dodnes kupujú jeho knihy a čítajú ho aj mladí ľudia, ktorým, zdá sa, tiež má čo povedať. Jeho prínos je podľa mňa aj v tom, že obohatil náš jazyk novými slovami. A rovnako v jeho zdravej kritike spoločnosti. Bol hrdý na svoj národ a Slovensko miloval, ale vedel ho aj podpichnúť a smiať sa z neho.

Používate jeho slová?

V našej rodine veľmi žijú. Väčšinou ide o poslovenčené slová z maďarčiny alebo celé originálne frázy. Napríklad, keď tatko hovoril, že „máme čas, máme čas“, znamenalo to, že sa najviac ponáhľame. Začala som si tie výrazy spisovať.

Aj vy rada tvoríte nové slovné zvraty?

Áno, to je v našej rodine badateľné asi u všetkých členov. Rada vymýšľam nové výrazy, ale v školských prácach mi ich zvyknú učitelia podčiarkovať. Bavilo by ma prednášať. Vtedy si človek môže dovoliť povedať nejaké svoje slobr_03.jpgovo a študentov upozorniť: „Ale toto si nepíšte.“ A, samozrejme, že si to všetci zapíšu, teda aspoň ja som taká študentka (smiech).

Prečo ste sa rozhodli pre štúdium v Budapešti?

K maďarčine ako jazyku som sa dostala už v detstve. Vždy pred Vianocami sa rodičia začali častejšie rozprávať po maďarsky a my s bratom Jankom sme ničomu nerozumeli. Do mojej generácie sa už tento jazyk akosi nepresunul. Počas gymnázia som začala chodiť na kurzy maďarčiny a teraz som sa rozhodla ísť kvôli jazyku študovať na rok do Budapešti. V podstate tak nadväzujem na svojho otca, ktorý hlásal, že je starý „Prešporák“. Bol jedným z posledných trojjazyčných ľudí, pretože vedel po nemecky, maďarsky a slovensky skoro rovnako dobre. V jeho rodine to naozaj tak fungovalo, že jedna teta bola Rakúšanka, ďalší strýko Maďar a s každým sa hovorilo v jeho reči.

Štúdium v Budapešti však nesúvisí priamo s vaším súbežným štúdiom v Prahe...

Áno, som asi trošku divná, pretože v Prahe študujem anglistiku – amerikanistiku, slovakistiku a komparatistiku. Tam som už v piatom ročníku, a preto by som mala písať hlavne diplomové práce a chystať sa na štátnice. Ale popritom chodím denne do školy v Budapešti, kde študujem hungarológiu, takže som si v podstate pridala ešte ďalší odbor (smiech).

Ako sa to dá všetko stíhať?

Asi som po tatkovi zdedila organizačný talent, keďže si viem naplánovať čas a každý deň využiť naplno. Veľmi ma to baví, štúdium jednoducho milujem.

Študovali ste aj rok v Anglicku.

obr_04.jpgPráve vtedy ste sa dozvedeli o svojej nevlastnej sestre. Ako si spomínate na toto obdobie? Bola to životná šupa. Inak sa to asi nedá nazvať. Bolo veľmi ťažké, že som nemohla 4 byť so svojou rodinou, len sme spolu telefonovali. S odstupom času som však veľmi rada, že mám Júliu.

Aký máte vzťah?

Teraz taký dobrý, ženský. O dôležitých veciach sa vieme veľmi dobre porozprávať a navzájom sa podporiť. Sme približne v rovnakom veku – je medzi nami polročný rozdiel, takže keď sa nás niekto spýta na vek práve v čase, keď máme zhodný počet rokov, väčšinou si myslí, že sme dvojčatá (smiech).

So sestrou Júliou chodíte aj na Bratislavský bál, kde sa udeľuje Bratislavská čučoriedka. Komu by ste ju vy udelili?

Mama je predsedníčkou Čestnej rady a vždy sa nás pýta, koho by sme navrhli my a potom často prezentuje návrhy celej rodiny. Väčšinou som s ocenenými úplne stotožnená. Tento rok mi však bolo ľúto, že cenu nezískal Miklós Vojtek za knihu Terpischora Istropolitana, v ktorej opisuje históriu tanca v Bratislave a nemalú časť venuje aj bálom. Bolo by veľmi štýlové, keby získal toto ocenenie Bratislavského bálu.

Aký bol Július Satinský ako otec?

Do svojich sedemnástich rokov som si myslela, že bol skvelý otec, ale potom, keď sa objavila Júlia, trošku sa môj pohľad zmenil. Ale to, samozrejme, nijako nezmenilo moje krásne detstvo. Keďže pracoval hlavne v noci, zostával s nami doma, keď sme boli chorí. Neviem, ako sme mohli vyzdravieť, lebo nám varil nezdravé jedlá a dovolil nám šmýkať sa a skákať po posteliach. Práve na tieto obdobia mám najkrajšie spomienky.

Ako ste vnímali jeho popularitu?

Keď sme boli malí, veľmi sme ju s bratom nevnímali. Až neskôr v školskom veku nám to začalo nejako dochádzať. V puberte sme boli s Jankom na otcove vtipy doslova alergickí. Ľudia sa na nich v televízii smiali a nám to bolo srdečne ukradnuté. Až neskôr som si začala tatkovu popularitu užívať, keď ma začal brávať do Karlových Varov na festival. Chodili sme tam vždy ako otec a dcéra, a to sme si vedeli naozaj užiť.

Spomeniete si na nejakú vtipnú príhodu s otcom?

Bolo ich nespočetne veľa. Najsmiešnejšie príhody boli väčšinou pri cestovaní, pretože otec veľmi rád navigoval, aj keď nemal vodičský preukaz ani orientačný zmysel. Potom to vždy dopadlo tak, že mama aj my sme na neho kričali, nech už je ticho, ale on stále hovoril, kadiaľ máme ísť. Napokon si mama vypracovala svoju taktiku: vždy, keď tato povedal doprava, bolo na deväťdesiat percent jasné, že treba ísť doľava.

Dalo sa vždy zistiť, čo hovorí vážne a čo si vymýšľa?

U tatka som tento problém nemala, jemu svietila v očiach nejaká iskrička, podľa ktorej som vedela, že žartuje. Horšie je to s bratom Jankom, ktorý po ňom zdedil zmysel pre humor a dodnes neviem, kedy hovorí pravdu a kedy nie. Tak to bolo aj s týmto rozhovorom. Volal mi do Budapešti: „Lucka, budeš robiť rozhovor!“ Hovorím: „Dobre, Janko, dobre...“ Vôbec som mu neverila. A potom ste mi zavolali... (smiech)

Lucia Satinská (23)
Dcéra komika, herca a spisovateľa Júliusa Satinského, pochádza z Bratislavy. V súčasnosti je v piatom ročníku na Karlovej univerzite v Prahe. Okrem anglistiky – amerikanistiky, slovakistiky a komparatistiky študuje momentálne aj hungarológiu na Inštitúte Balassiho Bálinta v Budapešti. Od otcovej smrti sa stará o jeho pozostalosť. Zatiaľ z nej zostavila a vydala dve knihy, rozšírené vydanie Rozprávok uja Klobásu a Listy z onoho sveta, ktoré sa tešia veľkému čitateľskému záujmu. Má brata Jána a nevlastnú sestru Júliu.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  3. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  4. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  5. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  6. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  7. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  8. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  9. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  10. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  1. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  2. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  3. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  4. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  5. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  6. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  7. Nová michalovská nemocnica otvorí brány: toto musíte vidieť!
  8. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  9. Mladí vodiči preferujú čoraz silnejšie autá
  10. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 14 621
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 9 548
  3. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 642
  4. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 3 667
  5. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 2 979
  6. Moskva alebo Petrohrad? 2 143
  7. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 1 934
  8. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 797
  9. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 1 685
  10. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 527

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojných príjmov a života nás ničí, z nej pramenia spoločenské nedorozumenia.

EKONOMIKA

Futej predáva strojárne v Detve, keď SNS chystá výrobu transportérov

Oslovili záujemcov z Česka a Slovenska.

DOMOV

Pavol Rusko s náramkom ďaleko nezájde

Je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

Neprehliadnite tiež

Hmyz všade vo vašej domácnosti. Poznáte prekvapujúci trend tejto zimy?

Prím v dekore hrajú lienky, pavúky, muchy či včely.

Stĺpček Osmelené

Choroba, ktorá ma drží v hrsti: Možno porodím choré dieťa a možno zomriem skôr

Nehovorte mi, že to poznáte, lebo aj vaša babka mala cukrovku.

Playboy sa púšťa do neprebádaných vôd, nafotil kampaň s plus size modelkou

Fotky patria k decentnejším kampaniam modelky Molly Constable.

Vraždili a znásilňovali, no ženy ich milujú a obdivujú. Prečo?

Za ich správaním nie je len sexuálna porucha, psychológia má viaceré vysvetlenia.

Účinné tipy, ako sa správne nalíčiť pod okuliare

Pre správny výsledok berte do úvahy sklá aj farbu rámu.