Baliť či nebaliť dojčatá naširoko?

Poštolkove nohavičky už nie sú pre najmenšie deti povinné. Mnohí lekári s tým nesúhlasia. Celé generácie detí používali prvé týždne či mesiace po narodení Poštolkove nohavičky. Držali bavlnené plienky, mamy ich balili naširoko, aby im správne rástli bedrové kĺby. Dnes sa nohavičky vytrácajú.

BRATISLAVA. Mamičky, ktoré sa chystajú porodiť, v poslednom čase nevedia, či majú svoje deti baliť naširoko, či kupovať, alebo nekupovať "poštolky". Ani pôrodnice v tom nie sú zajedno, niektoré chcú, aby si mamy priniesli pre novorodenca aj poštolky, iné už nie.
Poštolkove nohavičky slúžili dojčatám takmer päťdesiat rokov. Zabezpečovali správny vývoj bedrového kĺba detí.
V decembri roku 1973 vyšlo vo vestníku ministerstva zdravotníctva metodické opatrenie, ktoré prikazovalo všetkých zdravotníckym zariadeniam povinne používať preventívne široké balenie novorodencov do Poštolkových nohavičiek. Na tento spôsob balenia sa museli preškoliť lekári aj detské sestry.
Vývoj však natoľko pokročil, že poštolky sa budú zrejme používať len vo výnimočných prípadoch. Odborné usmernenie ministerstva z augusta 2008 už široké balenie novorodencov neodporúča a Poštolkove nohavičky by sa mali používať iba v ojedinelých prípadoch.

Diagnostika pokročila

Dnešná metóda skríningu, diagnostiky a liečby vývojovej dysplázie bedrového kĺbu u detí natoľko pokročila, že prevenciu v podobe Poštolkových nohavíc mohli lekári prehodnotiť, hovorí Emil Huraj, primár Detskej ortopedickej kliniky v Bratislave.
Nedá sa síce povedať, že by sa rodilo menej detí s vykĺbenými kĺbmi, ale podľa Huraja sa zlepšila starostlivosť. Vývojová porucha sa zachytí skôr a lieči sa, čo zabráni, aby sa prejavila v „plnej sile".
Široké balenie, ako jedna z foriem konzervatívnej liečby, za normálnych okolností teda podľa ortopéda už nie je potrebné. „Prvotný skríning bedrového kĺba novorodenca vykonáva už po narodení neonatológ alebo pediater fyzikálnym vyšetrením bedrových kĺbov. Je to súčasť posúdenia celkového zdravotného stavu novorodenca, keď sa zisťuje aj rozsah roztiahnutia nožičiek," hovorí Huraj.
Ak má lekár pochybnosti, volá ortopéda a už aj v druhý deň života dieťaťa sa dá urobiť sonografické vyšetrenie. „Je však zbytočné robiť ho u všetkých."
Všetci novorodenci musia ísť na sonografiu, ktorá zistí stav bedrových kĺbov, do štyroch týždňov. „Ušetrili sme tak dva mesiace, lebo predtým sa s deťmi chodilo na röntgen až v treťom mesiaci života. Zo skríningových vyšetrení sme len predpokladali, že je všetko v poriadku," vysvetľuje Huraj.
Jemné nuansy podľa Huraja kedysi lekári nedokázali odlíšiť a liečba sa začínala až po diagnostikovaní. „Preto sa odporúčalo deti baliť naširoko s použitím Poštolkových nohavičiek, ktoré zabezpečovali, aby sa kĺby viac alebo menej v abdukčnej - rozšírenej polohe centralizovali." Robilo sa to u všetkých detí.

Ako teda baliť?

Naširoko zabalené dieťa malo roztiahnuté nohy a lekári boli presvedčení, že v tejto polohe sú kĺby dostatočne fixované a „zakĺbené". „Dnes dieťaťu, ktoré nemá v kĺbikoch žiadne limity či asymetrie, stačí jedna jednorazová plienka," hovorí Huraj. „Keby sa na sonografickom vyšetrení našiel iný ako normálny nález alebo nález, ktorý podľa našich skúseností nesmeruje k spontánnemu vyliečeniu, samozrejme, nasledujú typy širokého balenia, ktoré považujeme za konzervatívnu liečbu."
Mnohí lekári s dlhoročnou praxou však novému usmerneniu akosi nevedia prísť na chuť.
Jozef Reguly, ortopéd v Dolnooravskej nemocnici povedal, že naďalej odporúča baliť deti naširoko najmenej prvých šesť mesiacov. „Ideálne je však používať ortopedické nohavičky, až kým dieťa nezačne chodiť. Niet lepšej polohy nožičiek pre správne formovanie bedrových kĺbov, ako keď sú zabalené v plienkach naširoko. Dokázali to roky praxe."

V zahraničí majú len plienky

Slovenka Renata Jaffé žije v Berlíne a má jedno dieťa. So širokým balením sa nestretla. Medzi štvrtým až šiestym mesiacom deťom kĺby dvakrát kontrolujú ultrazvukom.
„Ak lekár zistí náznaky kĺbovej dysplázie, dieťatko dostane podľa štádia buď niečo podobné ako poštolky, alebo ortézu, ak je to horšie," povedala Jaffé.
Janka Popovičová žije vo Švajčiarsku, kde porodila oboch synov. „V kantóne Aargau a Zürich novorodencov balia len do jednorazových plienok." Niektoré nemocnice podľa nej kontrolu robia na prepúšťacej prehliadke, iné ju nechajú na detského lekára. Urobí ju ultrazvukom do šiesteho týždňa.
Doktor Huraj potvrdil, že širokým balením sa nedá nič pokaziť. Odpoveď na základnú otázku, či treba, alebo netreba dojčatá baliť naširoko, však podľa neho znie: pri normálnom kĺbe po sonografickom vyšetrení stačí jednorazová plienka.

Anketa

Aký spôsob balenia novorodencov uprednostňuje vaša nemocnica? Používate Poštolkove nohavičky?

Ester Koubeková, primárka novorodeneckého oddelenia Hornooravskej nemocnice s poliklinikou, Trstená

Desaťročia sme mali zaužívané baliť deti naširoko, neustále to zdôrazňovali nám a my zase mamičkám. Myslím si, že to malo svoj význam. Keď to ženy konečne začali rešpektovať, prišlo nové nariadenie. Zdravotnícky personál novorodeneckého oddelenia v Trstenej sa s tým ešte nezžil.

Miriam Jakubíková, lekárka novorodeneckého oddelenia FNsP J. A. Reimana, Prešov

Naši lekári uprednostňujú balenie dojčiat do jednorazových plienok s následným použitím Poštolkových nohavičiek pre balenie detí naširoko. Neonatológovia registrujú tvrdenia ortopédov, že baliť deti do jednorazových plienok postačuje, ale aj napriek tomu mamičkám odporúčajú baliť deti do štyroch týždňov naširoko, klasickým spôsobom.

Božena Pšeničková, primárka neonatologického oddelenia Fakultnej nemocnice L. Pasteura, Košice

Každého novorodenca na našom pracovisku vyšetruje ortopéd a ak to výslovne nenariadi, nepoužívame ortopedické nohavičky. Novorodencov balíme naširoko použitím jednorazových a látkových plienok. Poštolkove nohavičky môžu mamičky použiť podľa uváženia po konzultácii s ortopédom.

Katarína Kapustová, hovorkyňa martinskej Fakultnej nemocnice

Mamičkám neonatológovia väčšinou odporúčajú baliť dieťa do šiestich týždňov naširoko, a používať okrem jednorazových plienok aj fixujúce Poštolkove nohavičky. Neskorší spôsob balenia odporučí po povinnom skríningovom vyšetrení ortopéd podľa stavu vyvinutia bedrových kĺbikov.

(or, sm)

Lorem Ipsum is simply dummy text of the printing and typesetting industry. Lorem Ipsum has been the industry's standard dummy text ever since the 1500s Lorem Ipsum is simply dummy text of the printing and typesetting industry.

Poštolky sa u nás používajú už takmer polstoročie

BRATISLAVA. Poštolkove nohavičky, ktoré fixujú najmenším deťom nohy v širšej polohe, dostali meno po bratislavskom ortopédovi Ivanovi Poštolkovi. V roku 1966 mu ich patentoval vtedajší Úrad patentov a vynálezov v Prahe.

Poštolky vraj už zdravé deti nepotrebujú.

Doktor Ivan Poštolka je už sedemnásty rok po smrti. Jeho vdova, 85-ročná Kvetoslava Poštolková je však stále čulá dáma, ktorá si na vznik nohavičiek, ktoré mali pomáhať deťom s bedrovými ťažkosťami, veľmi dobre pamätá.
Prvé ušila práve ona doma v kuchyni a po večeroch vyrábala aj ďalšie a ďalšie, kým manžel neprišiel na to, ktorý materiál bude na fixáciu detských nožičiek najvhodnejší. „Problematické bolo napríklad zapínanie. Bože, a čo bolo okolo toho písačiek, lebo najskôr to podal ako zlepšovací návrh do Protetiky, kde ho v roku 1963 aj prijali. Ja som ich niekedy už nemohla ani vidieť," hovorí so smiechom pani Kvetoslava.

Deti mávali vykĺbené nôžky

Poštolka pôsobil ako všeobecný ortopéd v Nemocnici na Bezručovej ulici. Medzi jeho pacientov patrilo aj veľa detí. Mnohé sa v šesťdesiatych rokoch rodili s vykĺbenými nožičkami. „No a muž im chcel pomôcť. Viete, on bol taký zlepšovateľ, všeličo dokázal vymyslieť," spomína manželka.
V tých časoch najmä na dedinách ženy deti dlho balili do periniek, nohy mali dojčatá zviazané vedľa seba, čo kĺbom neprospievalo. Poštolka prišiel na to, že ak sa budú deti baliť naširoko, ich bedrovým kĺbom to bude prospievať.
Lenže bavlnené plienky bolo treba niečím pridržať. Tak vznikli nohavičky, ktoré doktora Poštolku prežili. Dodnes ich vyrába Protetika, aj keď už len obmedzene. „Naše tri deti otcov vynález nevyskúšali, no vnúčence, ba aj pravnúčence dedkove nohavičky vo výbave mali," povedala pani Poštolková.

V Česku sa neujali

O svojom patente doktor Poštolka neraz rozprával na lekárskych medzinárodných kongresoch, v Česku bol jeho stúpencom profesor Frejka, ktorý sa tiež pokúšal „poštolky" uzákoniť do zdravotníckej starostlivosti. Nebol však taký úspešný.
Na ortopédiu sa v rodine Poštolkovcov síce nedal ani jeden potomok, no predsa sú v nej traja lekári - najmladšia dcéra, zať aj vnučka.

FOTO PRE SME - ANDREA KRPELANOVÁ