Rodič alebo otrok?

Rodičovské príručky, internetové fóra a mediálne obrazy matiek hovoria jasne - príchod dieťaťa znamená hrubú čiaru za doterajším životom. Boli sme doteraz ženami, milenkami, kamarátkami, expertkami na dane a zároveň krčmovými intelektuálkami? Smola, s príchodom rodičovstva sa naša rola skresáva do úlohy zodpovedných matiek. Na plný úväzok, s niekoľkoročným kontraktom a povinným pocitom šťastia. Demografi bijú na poplach pre vysoký vek prvorodičiek. Je však také čudné, ak si chceme užiť život aspoň do tridsiatky?"Pripadala som si ako krvilačný netvor s dvoma mliečnymi vakmi" Myslím si, že väčšina rodičov je najmä zo začiatku úzkostlivá, najmä pri prvom dieťati - a je to normálne. Podobne „postihnutá" som bola aj ja. Raz som sedela s kamarátkami v lete na terase jednej reštaurácie a v kočíku spal môj asi desaťmesačný syn. Jeho obedňajší spánok bol pre mňa prioritou, bola to totiž jediná časť dňa, ktorú som mala výsostne sama pre seba. Z neďalekej administratívnej budovy vyšla nejaká žena a prechádzala sa popri mojom kočíku sem a tam. Mala lodičky na opätkoch a mne sa zdalo, že klopkanie prebudí moje bábätko. V momente som k nej vyštartovala a osopila sa na ňu: „Mohli by ste ísť s tými topánkami láskavo klopkať niekam inam?! Zobudíte mi dieťa!" Nechcite vidieť tie káravé pohľady mojich bezdetných kamarátok, pripadala som si ako krvilačný netvor s dvoma mliečnymi vakmi... Radí detská psychologička Mária Tóthová ŠimčákováAko sa dá......prinútiť deti, aby nám ráno o šiestej hodine neskákali po hlavách?Ak musia deti vstávať cez týždeň skoro ráno, len ťažko ich prinútime, aby cez víkendy zmenili režim, na ktorý sú navyknuté. Rodičom môže pomôcť aspoň to, ak budú pri deťoch striedať. V sobotu ráno si pospí otecko, zatiaľ čo mamička si s deťmi pozrie rozprávky. V nedeľu bude mať službu zasa otec, ktorý sa s deťmi vyberie na doobedňajšiu prechádzku a mama zatiaľ nebude upratovať byt, ale oddychovať....odnaučiť dieťa od umrnčanej a maznavej reči?Aj s malými deťmi sa rozprávajme so správnou výslovnosťou bez zbytočného afektu. Ak naše dieťatko takúto reč už odniekiaľ pochytilo, najlepšie urobíme, ak ho napodobníme a nepriamo sa mu z jeho spôsobu reči trochu vysmejeme. Väčšina detí vo veku troch-štyroch rokov si to uvedomí a nabudúce sa pokúsi rozprávať prirodzene. ...odolať kriku dieťaťa, ktoré robí v obchode scény pre hračku?Hnev dieťaťa burcujú väčšinou tie isté situácie, ktoré sa často opakujú. Každý rodič by ich mal poznať a snažiť sa im preventívne vyhnúť. Napriek všetkej predvídavosti sa to niekedy nepodarí a vtedy je veľmi dôležitá dôslednosť. To znamená, že ak dieťaťu povieme, že hračku nedostane, tak môže zavýjať aj hodinu, no svoj cieľ nedosiahne. Ak to vzdáme a hračku mu kúpime, dieťa sa naučí, že škandál na verejnosti prináša svoje ovocie a logicky ho bude patrične využívať. Každej mamičke pomáha v kritickej situácii niečo iné. Niekedy je to zaujatie obranného postoja so zakrytými ušami, iné matky nedajú dopustiť na silné objatie dieťaťa, pokým sa neunaví a nevyvrieska. Neskôr sa treba spolu s dieťaťom k situácii vrátiť a vysvetliť mu, čo sa nám na jeho správaní nepáčilo.

Dokonalé deti, dokonalí rodičia

Každá doba a každá kultúra mali svoj vlastný model rodičovstva. V takom stredoveku detstvo vôbec neexistovalo, deti boli vnímané ako malí dospelí a rodičia sa výchovou veľmi nezaoberali. Dokonca aj naše prastaré mamy porodili svoje početné potomstvo kdesi na poli pri okopávaní zemiakov a pokračovali v práci. Až v posledných desaťročiach sa v modernej západnej spoločnosti z nejasných príčin ustálil model ideálnych, sebaobetujúcich sa rodičov. Dieťa sa stalo stredobodom a vládcom rodiny, ktorému treba prispôsobiť celý život. Kde sa tento model vzal, netušíme. Kto je, dočerta, ideálnou matkou? Panna Mária s malým Ježiškom v náručí? Alebo žena z reklamy na prací prášok?

„Dnešná spoločnosť žiada od rodičov, aby boli dokonalými," konštatuje francúzska psychoterapeutka a autorka príručiek o výchove detí, Christel Petitcollinová. „Dobrá matka ľahko uhádne potreby svojho dieťaťa. Stará sa oň rovnako prirodzene, ako dýcha a robí jej to radosť. Pedagogické príručky hovoria perfekcionistickým tónom a snažia sa matku naučiť, ako túto dokonalosť dosiahnuť. Nijaká učebnica neodporúča mladým rodičom, aby si v sobotu večer išli zatancovať a znovu tak získali radosť zo starostlivosti o dieťa. V nijakej učebnici sa nepíše, že všetci rodičia majú niekedy všetkého dosť, nemôžu už ďalej, chceli by sa vrátiť k životu bez detí - a pritom to nemusia byť žiadne príšery," dodáva psychoterapeutka.

„Môj Jakub mal dva týždne po narodení obdobie, keď neustále plakal," spomína 25-ročná Michaela. „Ani ja, ani lekárka sme neodhalili nijaký vážny dôvod, jednoducho si len nariekal a my sme boli bezradní, nevyspatí a zúfalí. Až raz som sa pri jednom slzavom maratóne pristihla pri kacírskej myšlienke: Stačí len jednoduchý pohyb, ten uvrešťaný uzlík nervov skončí na našej mramorovej dlážke a po dome sa konečne rozleje príjemné ticho...Samozrejme, že žiadny jednoduchý pohyb sa nekonal, s dieťatkom sa trápime a tešíme doteraz tak ako ďalší rodičia," usmieva sa Miška. Podobné slabé chvíle sú objektívnou realitou každých rodičov. Len sa o nich nehovorí. Dôsledkom sú vystresovaní rodičia, bažiaci po neexistujúcom ideále, a vystresované deti.

Nechajte ich žiť

Západný rodičovský mýtus sa snaží už niekoľko rokov búrať britský publicista, šéfredaktor časopisu Lenivec a otec troch detí Tom Hodgkinson, ktorý sa snaží ukázať, že materstvo sa dá uchopiť aj inak. Základná myšlienka koncepcie pohodového rodičovstva by sa dala zhrnúť do vety: Nechajte deti žiť. „Z nejakého dôvodu majú všetci rodičia pocit, že robia pre svoje dieťa primálo a aj to málo robia zle. Je to presne naopak. Neprestajným zasahovaním mu zabraňujeme, aby prirodzene rástlo a učilo sa na vlastných chybách. Dieťa, ktorému sa dostáva priveľa pozornosti, sa o seba nikdy nebude vedieť postarať. Musíme sa trochu stiahnuť. Nechať ich žiť," vysvetľuje Hodgkinson a pridáva vlastnú skúsenosť, „vychoval som tri deti a už teraz mi je jasné, že čím viac som ich ignoroval, tým so urobil pre ne lepšie. Najstaršiemu sme venovali najviac pozornosti a aj sa stalo najproblémovejším. Druhému dieťaťu sme dopriali menej pozornosti a je aj sebestačnejšie. No a to posledné sa narodilo na dlážke v kúpeľni a nezostávalo mu nič iné, ako sa s tým zmieriť. Bolo to nakoniec pre jeho dobro - práve ono sa vie najlepšie zabaviť samo."

Deti s plánovacím diárom

Moderné matky sa na svoje materstvo pripravujú už niekoľko rokov vopred. Chcú byť predsa dokonalé, s dokonalým dieťaťom. Napchávajú sa špeciálnymi potravinovými doplnkami, aby počali kvalitného jedinca, vyhýbajú sa stresu a zafajčeným krčmám. Len čo otehotnejú, študujú si hory knižiek s najnovšími výchovnými metódami. Prestanú používať neslušné výrazy a namiesto nadávok zoznamujú svoj plod s velikánmi klasickej hudby. S malým dieťaťom komunikujú striedavo v anglickom a slovenskom jazyku, zásobujú ho edukatívnymi hračkami a s ostatnými mamičkami si úzkostlivo porovnávajú pokroky ich potomkov.
Dnešní rodičia kladú obrovský dôraz na detstvo a výchovu, no neuvedomujú si, že takýmto prístupom svoje dieťa, paradoxne, o detstvo okrádajú. Sotva vie krpec chodiť, zapíšu ho do rôznych krúžkov a kurzov, akýkoľvek voľný čas mu vypĺňajú náučnými hrami a otravnými edukatívnymi audionahrávkami. „Už sa nehráme preto, aby sme sa hrali, ale preto, aby sme sa zábavnou formou niečo podučili. Deti už nemajú priestor na snívanie, hranie a dokonca ani na nudenie sa. Sú rozmaznané, súťaživé, prepracované, stresované...skrátka ako dospelí," hovorí psychoterapeutka Christell Petitcollinová. Čo je najhoršie, môžu sa z nich stať slabí jedinci, neschopní sa postarať sami o seba.

Baby-friendly skládky

„Prakticky celé svoje detstvo som strávila u babičky," spomína 30-ročná Viera. „S miestnymi deťmi sme celé dni snorili na starých povalách, v korunách stromov, záhradách. So zablatenými nohami sme večer zaľahli do postele a tešili na ďalšie dobrodružstvá. Ráno sme na seba navliekli príšerne dotrhané tepláky a smradľavé tričká a vrhli sa do ďalších dobrodružstiev. Pamätám si, že v susedstve bývalo dievčatko, ktoré bolo vždy oblečené do čistučkých šatočiek. Jeho mama mu prísne zakázala kamarátiť sa s nami, a tak si celý deň spôsobne kreslilo, s mamičkou konverzovalo po nemecky a smutne na nás pozeralo spoza plota. Celých dvadsať rokov som to dievčinku nevidela, no nedávno som počula, že ukončila svoju druhú drogovú odvykaciu kúru. Ja som zatiaľ stihla absolvovať dve vysoké školy a rozbehnúť sľubnú kariéru..."
Čím väčšia voľnosť, tým lepšie detstvo. Samozrejme, za predpokladu, že si rodičia nebudú zamieňať bezstarostný prístup za nedbanlivosť. Stačí, ak deťom nebudeme dýchať na krk a doprajeme im trochu slobody. Tom Hodgkinson strávil najkrajšiu časť detstva na starej skládke, sídliskoví tridsiatnici zasa s dojatím spomínajú na hry medzi nedokončenými stavbami a železobetónovými panelmi, pohodenými v blate. Ani vám sa skládky a železobetónové panely nezdajú dostatočne baby-friendly? Vypustite váš drobizg na najbližšej lúke a zostanú vám dlhé hodiny na pokojné opekanie špekáčikov a čítanie novín. Na pasívnom rodičovstve je totiž najlepšie, že prispeje obom stranám: vy sa menej narobíte, dieťa bude mať krajšie detstvo a zároveň sa stane nezávislejším.

Zásady pohodového rodiča (podľa Toma Hodgkinsona)

• Zaveďme znovu detskú pracovnú silu
  Na deťoch je najlepšie, že rady stále čosi robia. Keďže rodičia sú teraz tí leniví, je na potomkoch, aby odviedli všetku prácu. Zapojme ich do jednoduchého varenia, umývania riadu, záhradkárčenia.

• Vylihujme v posteli tak dlho, ako je to len možné
  Čím častejšie to robíme, tým lepšie, pretože detská samostatnosť sa bude zlepšovať každým takýmto ránom. Náš zázrak bude silný, odvážny, nebojácny a bude si uvedomovať svoju hodnotu.

• Vypnime káblovku, oddajme sa slobode
  Na vaše deti nebudú útočiť reklamy. To znamená, že zakázanie televízie z vás z večera do rána urobí boháča. A kvalitné filmy alebo Simpsonovcov môžete stále pozerať na DVD.

• Skoncujme s umelohmotnými Barbie, Action-Manmi a Batmanmi
  Aj Mauglí z Knihy džunglí si vystačil len s darmi prírody. Najlepšie hry sú tie, ktoré sa dajú hrať v skupinách a bez hračiek, len vtedy počuť skutočný smiech detí.

Zuzana Knezlová (30)

Poraďme si s malými nespratníkmi