Mám na to?

Psychodiagnostické testy, ktoré skúmajú osobnosť človeka, bývajú pre väčšinu uchádzačov o zamestnanie akýmsi strašiakom. Hlavou nám pri nich krúžia pochybnosti, či náhodou neodhalia, že nie sme dosť dobrí, alebo sa na danú pozíciu nehodíme. Testy by sme nemali vnímať ako spôsob odhalenia našej neschopnosti a nevhodnosti pre dané miesto. Je chybou si myslieť, že existujú všeobecne správne odpovede. Adekvátne posúdenie našich schopností môže pomôcť aj nám. Možno máme záujem o nejakú zaujímavú pozíciu a odpovede v teste sa budeme snažiť prispôsobiť našej predstave ideálneho kandidáta.

Náš odhad vlastných schopností však môže byť chybný a neuvedomujeme si, že sa na vytúžené miesto nehodíme. Ak by sme ho aj nakoniec získali, v konečnom dôsledku možno vôbec nebudeme spokojní. Vyžadovaný spôsob alebo náplň práce nám nebudú vyhovovať, čakajú nás samé stresy, nebudeme zvládať povinnosti a výsledok našej práce bude nedostatočný. Na druhej strane to ešte neznamená, že sme neschopní, len sa možno hodíme na celkom inú pozíciu, na riešenie iných problémov, respektíve na iný spôsob práce, kde môžu naše kvality naplno vyniknúť. Psychodiagnostické testovanie je preto obojstranne prospešné, tak pre kandidáta na miesto, ako aj pre jeho potenciálneho zamestnávateľa. Najznámejší a svetovo najvyužívanejší spôsob osobnostného testovania je metóda MBTI. Vychádza z psychologickej teórie Carla Gustava Junga o typológii osobností. Test zisťuje rozdiely medzi ľuďmi v štyroch oblastiach - zameriavanie pozornosti, spôsob získavania informácií, rozhodovanie a vedenie životného štýlu. Rozlišuje sa preferovaný spôsob správani - či je človek viac extrovert, alebo introvert, či viac využíva zmyslové vnímanie, alebo intuíciu, myslenie alebo cítenie, rozhodovanie alebo vnímanie. Žiadne z možností nie sú lepšie alebo horšie. Získava sa však základný vzorec fungovania ľudskej osobnosti, podľa ktorého sa dá odhadnúť aj pracovný potenciál daného človeka. Testy schopností: patria k najnepríjemnejším, lebo človek je pod stresom, hodnotí sa predsa jeho výkonnosť. Otázky a úlohy sa zameriavajú na osobnostné vlastnosti, IQ, zvládanie rôznych situácií, správne rozhodovanie, sústredenosť a podobne. Príklad: Trápite sa bývalými neúspechmi? Test kariérnej orientácie: môže nám potvrdiť alebo vyvrátiť, či sme si zvolili správne povolanie a ozrejmiť vhodnú pracovnú pozíciu. Príklad: Problém radi riešite: sám/kolektívne. Osobnostné testovanie: zisťuje sa sociálne cítenie vzhľadom na priebojnosť, spoluprácu, emotívnosť, samostatnosť, intuíciu, temperament a podobne. Príklad: Čo vás najviac vystihuje? Radosť/Cieľ.Projektívne testy: odhaľujú skryté a nevedomé schopnosti a dispozície. Ide len o doplnkovú metódu testovania. Príklad: Čo vidíte na obrázku? Aká je vaša najpríjemnejšia farba?

Netreba klamať

Človek by si mal byť vedomý, akú úlohu a miesto v pracovnom tíme zastáva. Len tak bude vedieť, či má vyvíjať iniciatívu, alebo prenechať miesto na realizáciu kolegom. V praxi sa využíva veľa osobnostných testov, ktoré sa zameriavajú na rôzne vlastnosti a schopnosti človeka. Nejde pritom len o hodnotenie IQ a emočnej inteligencie, ale aj temperamentu, správania sa v kolektíve, pamäťových a vodcovských schopností, sociálneho cítenia, pracovného tempa, schopnosti pracovať pod tlakom a podobne.

„Najrozšírenejšie sú osobnostné testy, v ktorých si respondent musí vybrať najvhodnejšiu odpoveď alebo tvrdenie. Najlepšie takú, ktorá mu napadne ako prvá. Dôležitá je pravdivosť odpovedí. Testy totiž zisťujú aj úprimnosť uchádzača. Napríklad rovnako zamerané otázky alebo tvrdenia sa v nich vyskytujú viackrát, ale vždy sú trochu inak štylizované. Najúprimnejšie však respondenti odpovedajú anonymne," vraví Zuzana Borošová z Personálnej agentúry PR Agency. Kvalitné testy, ktoré sú osvedčené praxou, zostavujú psychológovia a prechádzajú dôkladným overovaním.

Náročnosť posudzovania súvisí aj s náročnosťou samotnej pozície, o ktorú sa záujemca uchádza. Je potrebné zhodnotiť jeho osobnosť z viacerých strán a z viacerých oblastí. Na takto dôležitý výber zamestnancov sú určené hodnotiace strediská známe ako assessment centrá. Ide o spôsob testovania vhodných kandidátov na manažérske alebo rôzne špeciálne pozície, ktorý prebieha s viacerými uchádzačmi naraz a ich výber vychádza zo správania v rámci celej skupiny.

Ide o komplexnejšie testovanie osobnosti v simulovanej praxi. Program môže trvať niekoľko dní a zahŕňa psychologické testy, okamžité riešenia rôznych problémov, hranie úloh v zinscenovaných situáciách, štruktúrované rozhovory a skupinové diskusie. Týmto spôsobom sa však dajú zistiť aj schopnosti už zabehaných pracovníkov a odhadnúť ich potenciál alebo aj nedostatky.

Zistime si, čo nás čaká

Zaujímavým a špecifickým druhom osobnostného testovania sú projektívne techniky, ktoré sa podobajú hre a využíva sa pri nich napríklad predstavivosť. Ich pomocou sa dajú odhaliť dispozície a danosti, ktoré si testovaný človek neuvedomuje, a preto ich ani nemôže ovplyvňovať alebo využívať. Takéto testy však môžu pomôcť v ich prejavení, realizácii a zlepšení vlastných schopností človeka. Výsledný profil človeka by však mal vždy pozostávať z viacerých spôsobov testovania, štruktúrovaného rozhovoru či skúšky praktických schopností.

Ako potenciálny záujemca o pozíciu by sme mali vopred vedieť, čo nás na pohovore čaká. „Pri výberových konaniach by mali byť kandidáti v každom prípade vopred informovaní aj o psychologickom testovaní, prečo je súčasťou konkurzu, aké testy sa budú používať, a ako dlho budú trvať. Testy slúžia najmä na odhalenie takých osobnostných vlastností, ktoré sa nedajú pri pracovných a výberových pohovoroch jednoznačne zistiť a sú na výkon funkcie dôležité," dodáva Zuzana Borošová. V každom prípade sa testmi netreba nechať vyviesť z miery, odpovedať čo najpravdivejšie a nešpekulovať nad odpoveďami. Inak sa môžeme zamotať vo vlastných tvrdeniach a možno si skôr poškodiť než pomôcť.

Najpoužívanejší test

Na čo sa testy zameriavajú?

K téme sa vyjadruje Zuzana Borošová, Personálna agentúra PR Agency, www.precruitment.sk