PRÍLOHA VZDELÁVANIE

Školu si cení dvakrát viac ľudí ako pred 17 rokmi

Ľudia na Slovensku považujú dobré vzdelanie za tretiu najdôležitejšiu vec, aby mali životný úspech. Vzdelaniu prisudzujú väčšiu dôležitosť ako kedysi.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - PETER ŽÁKOVIČ)

Ľudia na Slovensku považujú dobré vzdelanie za tretiu najdôležitejšiu vec, aby mali životný úspech. Vzdelaniu prisudzujú väčšiu dôležitosť ako kedysi, lebo vidia, ako je dobré vzdelanie previazané s dobrou prácou, vyššou mzdou a lepšou životnou úrovňou.

Titul v hlave

Titul si píšem, len keď komunikujem s ľuďmi, ktorí z výzoru neodhadnú, že mám vysokú školu, a predpokladám, že v ich nazeraní na mňa mi vyštudovaná škola zvýši úroveň. V mnohom mi viac ako päťročné štúdium dala prax.

Slovákov, ktorí si vzdelanie cenia, podľa prieskumu pribúda. Stala sa z nás vraj krajina, v ktorej ľudia cítia, že lepšie vzdelanie rovná sa lepší plat a ten rovná sa väčší životný úspech. Vidieť to napríklad pri štatistike nezamestnaných: absolventi vysokých škôl sa zamestnajú rýchlejšie ako ľudia bez nej.

Aby malo vzdelanie hodnotu aj bez toho, že ho máte na vizitke, treba ešte veľa hovoriť aj o obsahu štúdia.
Bolo by fajn veriť, že krízu využijú odborníci na zmeny zamerané napríklad aj na podporu teraz tak povrchne spomínanej vzdelanostnej spoločnosti.

Inak bude štatistiku úradu práce ďalej „kaziť" zistenie, že z vyštudovaných ľudí tí, ktorí študovali v cudzine, sa uplatnia na trhu ešte lepšie.

Marcela Glevická

BRATISLAVA. Na rozdiel od situácie za bývalého režimu si dnes ľudia na Slovensku myslia, že ak budú mať dobré vzdelanie, budú úspešní.

Najdôležitejšie preto, aby bol človek úspešný v roku 1988, tesne pred pádom socializmu, bolo poznať správnych ľudí, usilovne pracovať a zdediť nejaký talent či nadanie. Vlani si ľudia mysleli, že najdôležitejšie, čo potrebujú, aby boli úspešní, je usilovne pracovať, mať ambície a byť dostatočne ctižiadostiví a mať aj potrebné vzdelanie.

Na cene stúpa

Vzdelanie si na Slovensku v rebríčku kvalít, ktoré ľudia podľa vlastného názoru potrebujú, aby dosiahli životný úspech, polepšilo za 22 rokov približne o tridsať percent. V roku 1993 mali pritom ľudia pocit, že vzdelanie je ešte menej dôležité ako na konci obdobia socializmu. Za dôležité pre úspech ho vtedy označilo asi len 34 percent opýtaných. Za 17 rokov sa teda počet ľudí, ktorí si vzdelanie vážia, dokonca zdvojnásobil.

„Pri prieskumoch, ktoré sa pýtajú na názor ľudí, ide vždy o subjektívne vnímanie situácie respondentmi, ktoré ešte ovplyvňuje spoločenské vedomie, celková nálada v spoločnosti a súčasne aj minulé skúsenosti respondenta, jeho pocity, očakávania, ašpirácie," povedal sociológ Roman Džambazovič.

Keď po revolúcii dôležitosť vzdelania v očiach verejnosti ešte klesla, mohlo to byť ovplyvnené niekoľkými faktormi. „Po páde socializmu sa rozšírili možnosti ľudí, či už podnikať, cestovať, alebo začať čokoľvek nové," povedal Džambazovič.

Ľudia v prieskume si mohli vybrať zo štrnástich faktorov, ktoré sú podľa nich na dosiahnutie úspechu dôležité.
„Vzdelanie mohlo klesnúť do roku 1993 na úkor ochoty riskovať, ktorá sa s podnikaním a novými začiatkami spája oveľa viac, alebo na úkor faktoru mať bohatých rodičov, ktorí pomôžu k úspechu aj deťom bez vzdelania," povedal sociológ.

„Do toho na začiatku deväťdesiatych rokov krachovali mnohé podniky a postupne nezamestnanosť narastá do historicky slovenských najvyšších čísel," dodal.
Ľudia tak nevideli klasickú meritokratickú previazanosť: budem mať lepšie vzdelanie, lepšie sa uplatním na trhu práce, budem viac zarábať a dosiahnem životný úspech.

Myslenie ľudí ovplyvňuje ekonomika

Medzi faktormi, z ktorých si ľudia zapojení do celosvetového prieskumu mohli vybrať, čo je podľa nich na dosiahnutie životného úspechu dôležité, sú možnosti, ako poznať správnych ľudí, mať politcké známosti, usilovne pracovať, mať dobré vzdelanie, mať vhodné politické názory, byť ochotní riskovať, prosperita regiónu či odvaha odísť za prácou do zahraničia.

„Škála všetkých odpovedí smeruje k tomu, akoby životný úspech bol nasmerovaný cez ekonomický úspech. Nie napríklad cez vnímanie úspechu v rodinnom či partnerskom živote, ako mať vyhovujúci vzťah, rodinu a deti, alebo cez osobnostný úspech, ako byť šťastný," povedal sociológ.

Vlani, keď robili posledný aktuálny prieskum, už Slovensko patrilo k štátom, kde spoločnosť vidí úspech veľmi podobne ako inde vo svete.

„Ľudia si už uvedomujú, že začíname prechádzať na meritokratický systém: cez dobré vzdelanie si pomôžem k dobrému zamestnaniu a príjmu a úspech teda nie je výsledkom náhody."

Vyššie percento ľudí ako v súčasnosti na Slovensku si v západných krajinách už v osemdesiatych rokoch hovorilo, že pre úspech potrebujú vzdelanie.

„Jednoznačne sa to povedať nedá, ale môžeme odhadovať, že aj keby sme zostali v socializme a jeho nastavenom systéme, tak by sa výsledky a napríklad dôležitosť vzdelania menila, pre globálne zmeny, ktoré ovplyvnili celú spoločnosť vo všetkých krajinách," myslí si Džambazovič.

V socialistickom režime sa, prirodzene, prejavila jeho typická črta, že vzdelanie je podhodnotené, no aj vtedy fungovali v spoločnosti ekonomické faktory. Československo zo socialistických krajín dosahovalo jedno z najvyšších percent sivej ekonomiky. „Odhaduje sa, že až 40 percent všetkých príjmov zmenilo v sivej ekonomike svojho majiteľa a dostala sa k necelým piatim percentám ľudí," povedal

Úspešní pri tejto „výmene" boli podľa neho napríklad tí, ktorým patrili „vlastnícke práva", čiže napríklad riaditelia, námestníci rôznych podnikov, vedúci skladov, ľudia ponúkajúci rôzne služby a majúci k dispozícii tovar, ktorého bolo v období socializmu nedostatok.

„Aspoň z hľadiska ekonomického boli úspešní, napriek tomu, že za týmto úspechom často nestálo vzdelanie, ale ekonomicky sa faktor ich postavenia prejavoval aj vtedy."

Manažéri sú spokojnejší so vzdelaním ako lekári

Čo to vlastne je dobré vzdelanie, či zaň ľudia považujú už strednú školu s maturitou, alebo vysokú školu určitého typu, alebo má vzdelanie pre nich hodnotu, aj keď nie je podložené štúdiom na niektorej zo škôl či z univerzít, priamo z výskumu nevyplýva.

V Bratislave je napríklad školstvo prefeminizované a má nižšiu prestíž ako v regióne na východe Slovenska, kde je učiteľské povolanie vnímané ako atraktívne a má pre ľudí aj vyššiu hodnotu, aj platy v ňom sú z regionálneho hľadiska nadpriemerné.

Na Slovensku pritom dnes asi pätina ľudí nie je spokojná s úrovňou svojho vzdelania. Nespokojní sú najmä ľudia s nižším vzdelaním, napríklad až 34 percent ľudí, ktorí majú len základnú školu. Ľudia začínajú byť pomerne spokojní so svojím vzdelaním pri strednej škole s maturitou.

Z vysokoškolsky vzdelaných sú najspokojnejší so svojím vzdelaním ľudia, ktorí majú školy s technickým zameraním, skôr spokojní sú aj ľudia z prírodných vied, horšie sú na tom tí, ktorí vyštudovali poľnohospodársky odbor.

Ekonómovia a manažéri sú spokojnejší so svojím vzdelaním ako lekári.
Ľudia, ktorých zaradili anketári do kategórie ľudí dobre materiálne zabezpečených, považujú vzdelanie za dôležitejšie ako tí, ktorých anketári odhadli ako ľudí s nízkou materiálnou úrovňou.

Menej vzdelaní nechcú strácať školou čas

Ľudia s vyšším vzdelaním považujú podľa prieskumu dobré vzdelanie za dôležitejšie pre úspech ako ľudia, ktorí vyššie vzdelanie nemajú. Hoci to potvrdzuje ekonomizáciu spoločnosti, o ktorej hovorí Džambazovič, ide podľa neho v niečom o paradox.

„Je pre mňa zaujímavé, že ľudia s nižším vzdelaním si jeho dôležitosť pre úspech neuvedomujú, respektíve je u nich pravdepodobne na dosiahnutie životného úspechu menej dôležité a podhodnotené," povedal.

Hovorí, že pre ľudí s nižším vzdelaním je veľmi dôležité zabezpečiť vlastný bezpečný životný priestor a bezpečie svojej rodiny, čo je vnímané napríklad cez zabezpečenie bytu, rodinného domu, dostatočnej stravy, občasnej dovolenky.

Preto je pre rodinu s nižším vzdelaním hodnotnejšie, keď človek začne pracovať a prispievať do rozpočtu domácnosti čím skôr, napriek tomu, že po vyššej škole by zarábal v ekonomickej spoločnosti viac.
Štúdium je však drahšie, a ak ho neukončí, peniaze sa nemusia vrátiť. Je to riziko, ktoré sa nemusí vyplatiť, dosiahnuť vysoké vzdelanie teda nemusí byť prioritou.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 812
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 10 947
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 563
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 225
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 127
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 092
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 620
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 443
  9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 305
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 201

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Slobodné a rozvedené matky sú moderné vdovy, tvrdia Kotlebovci

Kotlebovci cielia na zraniteľné skupiny s najväčšími finančnými problémami.

PLUS

Kto bol záhadný génius Jan Blažej Santini, staviteľ barokovej gotiky

Pompéznosť, lesk a gestá vyvažovala zanietená zbožnosť. Do Čiech ju priniesol velikán dávnej architektúry.

Neprehliadnite tiež

Čo vás čaká v novom čísle magazínu smeŽeny

V najnovšom čísle nájdete rozhovor s terapeutkou Katarínou Sipos o tom, ako rodičia vplývajú na správanie a zmýšľanie svojich detí.

Návrhári o ekológii v móde: Je trvalá udržateľnosť budúcnosťou?

Desať známych mien slovenskej módy prezradilo, čo si myslia o ekologickom módnom biznise.

Päť tipov na rýchle recepty s maslovou tekvicou

Tekvica je symbolom jesene. Jej využitie v kuchyni môže byť naozaj pestré.