SME

Chudobu, akú žiada vláda na štipendiá, nemáme

O sociálne štipendiá vlády, ktoré mali pomôcť stredoškolákom zo sociálne slabších rodín študovať rok v zahraničí, je pomerne slabý záujem. Buď rodina nie je dostatočne chudobná, alebo nemá na spoluúčasť.

Stredoškoláci si chcú v zahraničí najčastejšie zdokonaliť angličtinu, najmenší záujem je o ruštinu.Stredoškoláci si chcú v zahraničí najčastejšie zdokonaliť angličtinu, najmenší záujem je o ruštinu. (Zdroj: Ilustračné - Archív Sme)



BRATISLAVA. Sociálne štipendiá pre stredoškolákov zaviedla vláda v roku 2008 na trojročné obdobie. Premiér Robert Fico vtedy povedal, že chce umožniť študovať v zahraničí tým žiakom, ktorí si to z rôznych sociálnych dôvodov nemôžu dovoliť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To, čo mohlo byť dobrou myšlienkou, však v praxi celkom neuspelo. Najskôr si župy rôzne vysvetľovali sociálnu odkázanosť rodín a sociálny rozmer nebrali celkom do úvahy. Napravila to až kontrola. Dnes je zásadným kritériom príjem rodiny, ktorý nesmie prekročiť 2,5 násobku životného minima.

SkryťVypnúť reklamu

Či bude štát v štipendiách pokračovať, sa zatiaľ nedá povedať. Hovorkyňa ministra školstva Dana Španková povedala, že otázku by mohla zodpovedať najskôr v druhej polovici marca, keď bude zrejmé, koľko žiakov by chcelo ísť do zahraničia v budúcom školskom roku.

V prvom roku bol záujem o štipendiá obrovský a prevyšoval počty miest, ktoré ponúkali zahraniční partneri. Najviac záujemcov chcelo študovať anglický jazyk a najmenej ruský.

V týchto dňoch samosprávne kraje a krajské školské úrady pomaly končia s prijímaním prihlášok na posledné ročné zahraničné pobyty a ukazuje sa, že kvóty nedokážu naplniť, hoci kritériá sa trikrát menili.

Nezamestnaní na to nemajú

„Najväčší problém nízkeho záujmu vidíme v prísnych sociálnych kritériách,“ povedala hovorkyňa košickej župy Zuzana Bobríková.

SkryťVypnúť reklamu

Bežná rodina s priemerným príjmom berie viac, ako stanovujú kritériá. Matka samoživiteľka či rodina s nezamestnanými rodičmi síce sociálne kritériá splnia, ale nedokážu zabezpečiť ďalšie súvisiace potreby - napríklad založiť dieťaťu účet, pretože naň nedajú ani najmenší požadovaný obnos.

V Košiciach nenaplnili ponúkané kvóty ani raz. Prvý rok bolo zo 44 žiadateľov úspešných šesť, druhý rok zo 17 sedem. Väčší záujem mali študenti z menších miest Spišská Nová Ves, Krompachy, Veľké Kapušany, ktorí skôr spĺňali sociálne kritérium. Málo záujemcov bolo priamo z Košíc. Prevažovali študenti gymnázií.

„Mnohí zo žiadateľov pre zlé sociálne podmienky nemajú vlastné mailové adresy ani doma internet. Tohtoročná požiadavka prihlásiť sa online tak vyznieva dosť nepochopiteľne,“ povedala Bobríková.

SkryťVypnúť reklamu

Prebytok už nie je nikde

Ponuku nedokáže využiť ani nitrianska župa, hoci tvrdí, že kritériá sú nastavené tak, aby mohli študovať najtalentovanejší zo slabších sociálnych vrstiev. Ministerstvo školstva im pridelilo 27 miest, ale v tomto školskom roku vycestovalo do zahraničia len osem študentov. Ostatní kritériá nespĺňali.

Teraz sa prihlásilo 18 študentov, voľné miesta sú ešte do Francúzska, Ruska, Talianska a Nemecka a tak župa predĺžila termín prihlášok.

V prešovskej župe mali prvý rok 171 prihlášok a dostali aj miesta navyše, vlani už dostali len 23 prihlášok. Na 34 pridelených miest vycestovalo 18 žiakov, ostatné miesta sa nepodarilo obsadiť.

„V tomto roku zatiaľ nemáme ani jednu prihlášku. Predbežne sa v systéme online zaregistrovalo 10 stredných škôl z okresov Humenné, Kežmarok, Poprad, Sabinov, Prešov a Snina,“ povedala Veronika Fitzeková, hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja.

Trenčianska župa má pridelených 23 miest, prihlášku možno posielať až do 1. marca. Hovorkyňa Vlasta Hencelová povedala, že náročné jazykové podmienky doteraz dokázali naplniť väčšinou iba gymnazisti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z bratislavského Krajského školského úradu prvý rok zo 43 oprávnených žiadateľov odišlo do zahraničia 29. Vlani prijali len 16 žiadostí na 27 miest a vyhoveli piatim uchádzačom. „Pokles počtu prihlásených nastal po sprísnení sociálnych kritérií ministerstva školstva,“ povedal Rudolf Novák, vedúci oddelenia odborných činností úradu. Prihlášky na 27 pridelených miest tento rok berú do 1. marca vrátane.

Čo preplatia a komu

Štipendium zahŕňa náklady na ubytovanie, stravovanie, nákup učebných pomôcok, cestovné z bydliska do sídla školy v zahraničí a späť, poistné a vreckové.

Priemer známok počas celého stredoškolského štúdia nesmie byť vyšší ako 2,0. Znalosť cudzieho jazyka musí byť na úrovni B1 alebo B2 Európskeho referenčného rámca, čo potvrdí škola.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V írskej škole sa ide do detailov

TOPOĽČANY. Marianna Godišová a Petra Prikrylová z topoľčianskeho gymnázia študovali na sociálne štipendiá od vlády rok na strednej škole v Írsku a v Nemecku. Zdokonalili sa v jazykoch a môžu porovnať úroveň stredoškolského učiva.

Marianna a Petra si študijný pobyt v zahraničí pochvaľujú.
FOTO PRE SME – JOŽO MALÝ

Marianna mala problémy porozumieť hovorovej angličtine, hoci gramatiku ovládala bez problémov. Dnes už pohodlne sleduje americké filmy. „Na zahraničný študijný pobyt som sa hlásila, lebo som mala pocit, že neviem z jazyka toľko, koľko by som chcela,“ hovorí.

Dostala sa do malého mestečka Killmalock na juhozápade Írska, kde navštevovala všeobecnú strednú školu a bývala u rodiny na samote. „Na začiatku som bola pre spolužiakov niečím exotickým, najskôr sa veľa vypytovali, ale potom si zvykli,“ spomína. Najťažšie boli pre ňu prvé dva týždne. „Ak by mi vtedy povedali, aby som sa zbalila, hneď by som tak urobila.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zdalo sa jej, že doma už veľa učiva preberali v prvých dvoch ročníkoch gymnázia. „V írskej strednej odbornej škole sme išli do detailov v predmetoch, ktoré sme si vybrali. Mali sme z nich aj viac hodín.“

Snom Petry Prikrylovej bolo študovať v nemecky hovoriacej krajine. Dostala sa na evanjelické gymnázium v Mössingene neďaleko Stuttgartu.

„Na hodinách nemčiny sme preberali najmä spisovateľov a literatúru. Bolo treba vedieť, nemali sme žiadne výhody. Ostatné predmety boli dosť ťažké na porozumenie, najmä fyzika a chémia, pretože tam bolo veľa odborných pojmov,“ vysvetľuje Petra. Okrem nemčiny sa zdokonalila aj v angličtine, pretože mala možnosť konverzovať, našla si tam veľa kamarátov.

Riaditeľka topoľčianskeho gymnázia Viera Dzurejová povedala, že vlani boli na zahraničných ročných pobytoch tri študentky, teraz sú vonku tiež tri a štyri si podali žiadosť.

Jožo Malý

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako sa vyvíjal záujem o štipendiá

Školský rok 2008-2009

  • prihlásilo sa 957 stredoškolákov,
  • vycestovalo 323 žiakov,
  • pred vyslaním odstúpilo na žiadosť zákonných zástupcov 10 žiakov, v priebehu školského roka požiadalo o ukončenie štúdia 21 žiakov.


Školský rok 2009-2010

  • ministerstvo školstva dostalo od zahraničných stredných škôl ponuku na vyslanie 371 žiakov.
  • Po dvoch výzvach prišlo iba 128 prihlášok.
  • Po tretej sa počet zvýšil na 198 prihlášok.
  • Po preverení prihlášok nominovali 170 žiakov.
  • Zúžil sa aj počet krajín o Rakúsko a Veľkú Britániu.
  • Náklady na štúdium anglického jazyka boli vo Veľkej Británii príliš vysoké a angličtina našich vysokoškolákov Británii nestačila.


Školský rok 2010-2011

  • Vzhľadom na nízky počet žiakov prihlásených pred rokom sa ministerstvo rozhodlo dať šancu aj žiakom druhých ročníkov stredných škôl, druhých ročníkov päťročných bilingválnych stredných škôl, šiestych ročníkov osemročných gymnázií a štvrtých ročníkov šesťročných gymnázií.
  • V niektorých krajoch už bolo treba žiadosti doručiť, v iných sa tak dá on-line ešte urobiť do 5. marca.

Zdroj: ministerstvo školstva

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niektorí sa vrátili

Niektorí žiaci žiadali o predčasný návrat zo zahraničia, väčšinou pre odlúčenie od rodiny.

V Španielsku podľa ministerstva školstva neboli ochotní rešpektovať pravidlá určené zahraničnými školami a ubytovacími zariadeniami.

V jednom prípade študent závažne ochorel.

(or)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

Komerčné články

  1. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy
  2. Tridsať rokov učí ľudí šoférovať. Čo je problém dnešných vodičov?
  3. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  4. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  5. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  6. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  7. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  8. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  1. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  2. Stanovisko LESY Slovenskej republiky, š. p.
  3. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  4. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné?
  5. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  6. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  7. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  8. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 19 831
  2. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné? 6 056
  3. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 5 217
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo 3 869
  5. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta 2 953
  6. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 2 655
  7. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 1 598
  8. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac 1 587
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Janka Bittó Cigániková: Klamstvá o interrupciách. Naleteli ste aj vy?
  2. Andrea Podešvová: Je nevera vždy zrada, alebo niekedy len volanie o pomoc?
  3. Tomáš Mikloško: 8 prekvapivých faktov o vzťahoch, ktoré zmenia váš pohľad na lásku
  4. Zdravotní Klauni: Otec, bezpečný prístav dieťaťa v nemocnici
  5. Tomáš Mikloško: 11 vecí, ktoré ničia naše vzťahy – a ako to zmeniť
  6. Tomáš Mikloško: Ako (ne)cítiť svoje emócie
  7. Zuzana Pelaez: O plakaní, čakaní a platení alias o slovenskom, britskom a kolumbijskom zdravotníctve.
  8. Zdravotní Klauni: Posledná klauniáda pre Lenku
  1. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej. 24 939
  2. Ivan Čáni: Všetci držme huby a nechajme Roberta Fica pracovať! Lebo len on JEDINÝ vie, čo je najlepšie. 20 918
  3. Viktor Pamula: Fico je nebezpečný 14 473
  4. Dušan Koniar: V roku 1989 mala ČSSR 3315 vlastných tankov 11 275
  5. Michael Achberger: Prestaňte držať diéty! Týchto 7 návykov vám predĺžia život aj zlepšia postavu 11 275
  6. Michael Achberger: Prestaňte rátať kalórie. Toto vás naučí chudnúť jednoduchšie! 7 945
  7. Janka Bittó Cigániková: Zdravotníctvo má liečiť, nie financovať cirkev 7 886
  8. Ján Valchár: Delúzia svätých Cyrila a Metoda 6 912
  1. Věra Tepličková: O Cintuloch a Ficoch alebo Otázky bez odpovedí
  2. Marcel Rebro: Ruský oligarcha: Keď máš všetko, len nie istotu, že sa dožiješ večere
  3. Marian Nanias: Pokus odvolať predsedníčku Európskej komisie (EK) Ursulu von der Leyen.
  4. Radko Mačuha: Pozor ! Cyril a Metod. Vstup len na povolenie.
  5. Marcel Rebro: Ako chutí ruský mier? Po obuškoch.
  6. Věra Tepličková: Na Devíne sláva bola, ušlo sa vám kúsok z vola?
  7. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej.
  8. Věra Tepličková: Východná alebo Keď má orientácia na všetky štyri svetové strany trhliny
SkryťZatvoriť reklamu