Chudobu, akú žiada vláda na štipendiá, nemáme

BRATISLAVA. Sociálne štipendiá pre stredoškolákov zaviedla vláda v roku 2008 na trojročné obdobie. Premiér Robert Fico vtedy povedal, že chce umožniť študovať v zahraničí tým žiakom, ktorí si to z rôznych sociálnych dôvodov nemôžu dovoliť.

To, čo mohlo byť dobrou myšlienkou, však v praxi celkom neuspelo. Najskôr si župy rôzne vysvetľovali sociálnu odkázanosť rodín a sociálny rozmer nebrali celkom do úvahy. Napravila to až kontrola. Dnes je zásadným kritériom príjem rodiny, ktorý nesmie prekročiť 2,5 násobku životného minima.

Či bude štát v štipendiách pokračovať, sa zatiaľ nedá povedať. Hovorkyňa ministra školstva Dana Španková povedala, že otázku by mohla zodpovedať najskôr v druhej polovici marca, keď bude zrejmé, koľko žiakov by chcelo ísť do zahraničia v budúcom školskom roku.

V prvom roku bol záujem o štipendiá obrovský a prevyšoval počty miest, ktoré ponúkali zahraniční partneri. Najviac záujemcov chcelo študovať anglický jazyk a najmenej ruský.

V týchto dňoch samosprávne kraje a krajské školské úrady pomaly končia s prijímaním prihlášok na posledné ročné zahraničné pobyty a ukazuje sa, že kvóty nedokážu naplniť, hoci kritériá sa trikrát menili.

Nezamestnaní na to nemajú

„Najväčší problém nízkeho záujmu vidíme v prísnych sociálnych kritériách,“ povedala hovorkyňa košickej župy Zuzana Bobríková.

Bežná rodina s priemerným príjmom berie viac, ako stanovujú kritériá. Matka samoživiteľka či rodina s nezamestnanými rodičmi síce sociálne kritériá splnia, ale nedokážu zabezpečiť ďalšie súvisiace potreby - napríklad založiť dieťaťu účet, pretože naň nedajú ani najmenší požadovaný obnos.

V Košiciach nenaplnili ponúkané kvóty ani raz. Prvý rok bolo zo 44 žiadateľov úspešných šesť, druhý rok zo 17 sedem. Väčší záujem mali študenti z menších miest Spišská Nová Ves, Krompachy, Veľké Kapušany, ktorí skôr spĺňali sociálne kritérium. Málo záujemcov bolo priamo z Košíc. Prevažovali študenti gymnázií.

„Mnohí zo žiadateľov pre zlé sociálne podmienky nemajú vlastné mailové adresy ani doma internet. Tohtoročná požiadavka prihlásiť sa online tak vyznieva dosť nepochopiteľne,“ povedala Bobríková.

Prebytok už nie je nikde

Ponuku nedokáže využiť ani nitrianska župa, hoci tvrdí, že kritériá sú nastavené tak, aby mohli študovať najtalentovanejší zo slabších sociálnych vrstiev. Ministerstvo školstva im pridelilo 27 miest, ale v tomto školskom roku vycestovalo do zahraničia len osem študentov. Ostatní kritériá nespĺňali.

Teraz sa prihlásilo 18 študentov, voľné miesta sú ešte do Francúzska, Ruska, Talianska a Nemecka a tak župa predĺžila termín prihlášok.

V prešovskej župe mali prvý rok 171 prihlášok a dostali aj miesta navyše, vlani už dostali len 23 prihlášok. Na 34 pridelených miest vycestovalo 18 žiakov, ostatné miesta sa nepodarilo obsadiť.

„V tomto roku zatiaľ nemáme ani jednu prihlášku. Predbežne sa v systéme online zaregistrovalo 10 stredných škôl z okresov Humenné, Kežmarok, Poprad, Sabinov, Prešov a Snina,“ povedala Veronika Fitzeková, hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja.

Trenčianska župa má pridelených 23 miest, prihlášku možno posielať až do 1. marca. Hovorkyňa Vlasta Hencelová povedala, že náročné jazykové podmienky doteraz dokázali naplniť väčšinou iba gymnazisti.

Z bratislavského Krajského školského úradu prvý rok zo 43 oprávnených žiadateľov odišlo do zahraničia 29. Vlani prijali len 16 žiadostí na 27 miest a vyhoveli piatim uchádzačom. „Pokles počtu prihlásených nastal po sprísnení sociálnych kritérií ministerstva školstva,“ povedal Rudolf Novák, vedúci oddelenia odborných činností úradu. Prihlášky na 27 pridelených miest tento rok berú do 1. marca vrátane.

Čo preplatia a komu

Štipendium zahŕňa náklady na ubytovanie, stravovanie, nákup učebných pomôcok, cestovné z bydliska do sídla školy v zahraničí a späť, poistné a vreckové.

Priemer známok počas celého stredoškolského štúdia nesmie byť vyšší ako 2,0. Znalosť cudzieho jazyka musí byť na úrovni B1 alebo B2 Európskeho referenčného rámca, čo potvrdí škola.

V írskej škole sa ide do detailov

TOPOĽČANY. Marianna Godišová a Petra Prikrylová z topoľčianskeho gymnázia študovali na sociálne štipendiá od vlády rok na strednej škole v Írsku a v Nemecku. Zdokonalili sa v jazykoch a môžu porovnať úroveň stredoškolského učiva.

Marianna a Petra si študijný pobyt v zahraničí pochvaľujú. FOTO PRE SME – JOŽO MALÝ

Marianna mala problémy porozumieť hovorovej angličtine, hoci gramatiku ovládala bez problémov. Dnes už pohodlne sleduje americké filmy. „Na zahraničný študijný pobyt som sa hlásila, lebo som mala pocit, že neviem z jazyka toľko, koľko by som chcela,“ hovorí.

Dostala sa do malého mestečka Killmalock na juhozápade Írska, kde navštevovala všeobecnú strednú školu a bývala u rodiny na samote. „Na začiatku som bola pre spolužiakov niečím exotickým, najskôr sa veľa vypytovali, ale potom si zvykli,“ spomína. Najťažšie boli pre ňu prvé dva týždne. „Ak by mi vtedy povedali, aby som sa zbalila, hneď by som tak urobila.“

Zdalo sa jej, že doma už veľa učiva preberali v prvých dvoch ročníkoch gymnázia. „V írskej strednej odbornej škole sme išli do detailov v predmetoch, ktoré sme si vybrali. Mali sme z nich aj viac hodín.“

Snom Petry Prikrylovej bolo študovať v nemecky hovoriacej krajine. Dostala sa na evanjelické gymnázium v Mössingene neďaleko Stuttgartu.

„Na hodinách nemčiny sme preberali najmä spisovateľov a literatúru. Bolo treba vedieť, nemali sme žiadne výhody. Ostatné predmety boli dosť ťažké na porozumenie, najmä fyzika a chémia, pretože tam bolo veľa odborných pojmov,“ vysvetľuje Petra. Okrem nemčiny sa zdokonalila aj v angličtine, pretože mala možnosť konverzovať, našla si tam veľa kamarátov.

Riaditeľka topoľčianskeho gymnázia Viera Dzurejová povedala, že vlani boli na zahraničných ročných pobytoch tri študentky, teraz sú vonku tiež tri a štyri si podali žiadosť.

Jožo Malý