V ZAHRANIČÍ ŠTUDUJE MÁLO STREDOŠKOLÁKOV. ICH RODINY NESPLNIA PODMIENKY

Chudobu, akú žiada vláda na štipendiá, nemáme

O sociálne štipendiá vlády, ktoré mali pomôcť stredoškolákom zo sociálne slabších rodín študovať rok v zahraničí, je pomerne slabý záujem. Buď rodina nie je dostatočne chudobná, alebo nemá na spoluúčasť.

Stredoškoláci si chcú v zahraničí najčastejšie zdokonaliť angličtinu, najmenší záujem je o ruštinu.(Zdroj: Ilustračné - Archív Sme)



BRATISLAVA. Sociálne štipendiá pre stredoškolákov zaviedla vláda v roku 2008 na trojročné obdobie. Premiér Robert Fico vtedy povedal, že chce umožniť študovať v zahraničí tým žiakom, ktorí si to z rôznych sociálnych dôvodov nemôžu dovoliť.

To, čo mohlo byť dobrou myšlienkou, však v praxi celkom neuspelo. Najskôr si župy rôzne vysvetľovali sociálnu odkázanosť rodín a sociálny rozmer nebrali celkom do úvahy. Napravila to až kontrola. Dnes je zásadným kritériom príjem rodiny, ktorý nesmie prekročiť 2,5 násobku životného minima.

Či bude štát v štipendiách pokračovať, sa zatiaľ nedá povedať. Hovorkyňa ministra školstva Dana Španková povedala, že otázku by mohla zodpovedať najskôr v druhej polovici marca, keď bude zrejmé, koľko žiakov by chcelo ísť do zahraničia v budúcom školskom roku.

V prvom roku bol záujem o štipendiá obrovský a prevyšoval počty miest, ktoré ponúkali zahraniční partneri. Najviac záujemcov chcelo študovať anglický jazyk a najmenej ruský.

V týchto dňoch samosprávne kraje a krajské školské úrady pomaly končia s prijímaním prihlášok na posledné ročné zahraničné pobyty a ukazuje sa, že kvóty nedokážu naplniť, hoci kritériá sa trikrát menili.

Nezamestnaní na to nemajú

„Najväčší problém nízkeho záujmu vidíme v prísnych sociálnych kritériách,“ povedala hovorkyňa košickej župy Zuzana Bobríková.

Bežná rodina s priemerným príjmom berie viac, ako stanovujú kritériá. Matka samoživiteľka či rodina s nezamestnanými rodičmi síce sociálne kritériá splnia, ale nedokážu zabezpečiť ďalšie súvisiace potreby - napríklad založiť dieťaťu účet, pretože naň nedajú ani najmenší požadovaný obnos.

V Košiciach nenaplnili ponúkané kvóty ani raz. Prvý rok bolo zo 44 žiadateľov úspešných šesť, druhý rok zo 17 sedem. Väčší záujem mali študenti z menších miest Spišská Nová Ves, Krompachy, Veľké Kapušany, ktorí skôr spĺňali sociálne kritérium. Málo záujemcov bolo priamo z Košíc. Prevažovali študenti gymnázií.

„Mnohí zo žiadateľov pre zlé sociálne podmienky nemajú vlastné mailové adresy ani doma internet. Tohtoročná požiadavka prihlásiť sa online tak vyznieva dosť nepochopiteľne,“ povedala Bobríková.

Prebytok už nie je nikde

Ponuku nedokáže využiť ani nitrianska župa, hoci tvrdí, že kritériá sú nastavené tak, aby mohli študovať najtalentovanejší zo slabších sociálnych vrstiev. Ministerstvo školstva im pridelilo 27 miest, ale v tomto školskom roku vycestovalo do zahraničia len osem študentov. Ostatní kritériá nespĺňali.

Teraz sa prihlásilo 18 študentov, voľné miesta sú ešte do Francúzska, Ruska, Talianska a Nemecka a tak župa predĺžila termín prihlášok.

V prešovskej župe mali prvý rok 171 prihlášok a dostali aj miesta navyše, vlani už dostali len 23 prihlášok. Na 34 pridelených miest vycestovalo 18 žiakov, ostatné miesta sa nepodarilo obsadiť.

„V tomto roku zatiaľ nemáme ani jednu prihlášku. Predbežne sa v systéme online zaregistrovalo 10 stredných škôl z okresov Humenné, Kežmarok, Poprad, Sabinov, Prešov a Snina,“ povedala Veronika Fitzeková, hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja.

Trenčianska župa má pridelených 23 miest, prihlášku možno posielať až do 1. marca. Hovorkyňa Vlasta Hencelová povedala, že náročné jazykové podmienky doteraz dokázali naplniť väčšinou iba gymnazisti.

Z bratislavského Krajského školského úradu prvý rok zo 43 oprávnených žiadateľov odišlo do zahraničia 29. Vlani prijali len 16 žiadostí na 27 miest a vyhoveli piatim uchádzačom. „Pokles počtu prihlásených nastal po sprísnení sociálnych kritérií ministerstva školstva,“ povedal Rudolf Novák, vedúci oddelenia odborných činností úradu. Prihlášky na 27 pridelených miest tento rok berú do 1. marca vrátane.

Čo preplatia a komu

Štipendium zahŕňa náklady na ubytovanie, stravovanie, nákup učebných pomôcok, cestovné z bydliska do sídla školy v zahraničí a späť, poistné a vreckové.

Priemer známok počas celého stredoškolského štúdia nesmie byť vyšší ako 2,0. Znalosť cudzieho jazyka musí byť na úrovni B1 alebo B2 Európskeho referenčného rámca, čo potvrdí škola.

V írskej škole sa ide do detailov

TOPOĽČANY. Marianna Godišová a Petra Prikrylová z topoľčianskeho gymnázia študovali na sociálne štipendiá od vlády rok na strednej škole v Írsku a v Nemecku. Zdokonalili sa v jazykoch a môžu porovnať úroveň stredoškolského učiva.

Marianna a Petra si študijný pobyt v zahraničí pochvaľujú.
FOTO PRE SME – JOŽO MALÝ

Marianna mala problémy porozumieť hovorovej angličtine, hoci gramatiku ovládala bez problémov. Dnes už pohodlne sleduje americké filmy. „Na zahraničný študijný pobyt som sa hlásila, lebo som mala pocit, že neviem z jazyka toľko, koľko by som chcela,“ hovorí.

Dostala sa do malého mestečka Killmalock na juhozápade Írska, kde navštevovala všeobecnú strednú školu a bývala u rodiny na samote. „Na začiatku som bola pre spolužiakov niečím exotickým, najskôr sa veľa vypytovali, ale potom si zvykli,“ spomína. Najťažšie boli pre ňu prvé dva týždne. „Ak by mi vtedy povedali, aby som sa zbalila, hneď by som tak urobila.“

Zdalo sa jej, že doma už veľa učiva preberali v prvých dvoch ročníkoch gymnázia. „V írskej strednej odbornej škole sme išli do detailov v predmetoch, ktoré sme si vybrali. Mali sme z nich aj viac hodín.“

Snom Petry Prikrylovej bolo študovať v nemecky hovoriacej krajine. Dostala sa na evanjelické gymnázium v Mössingene neďaleko Stuttgartu.

„Na hodinách nemčiny sme preberali najmä spisovateľov a literatúru. Bolo treba vedieť, nemali sme žiadne výhody. Ostatné predmety boli dosť ťažké na porozumenie, najmä fyzika a chémia, pretože tam bolo veľa odborných pojmov,“ vysvetľuje Petra. Okrem nemčiny sa zdokonalila aj v angličtine, pretože mala možnosť konverzovať, našla si tam veľa kamarátov.

Riaditeľka topoľčianskeho gymnázia Viera Dzurejová povedala, že vlani boli na zahraničných ročných pobytoch tri študentky, teraz sú vonku tiež tri a štyri si podali žiadosť.
Jožo Malý
Ako sa vyvíjal záujem o štipendiá

Školský rok 2008-2009

  • prihlásilo sa 957 stredoškolákov,
  • vycestovalo 323 žiakov,
  • pred vyslaním odstúpilo na žiadosť zákonných zástupcov 10 žiakov, v priebehu školského roka požiadalo o ukončenie štúdia 21 žiakov.


Školský rok 2009-2010

  • ministerstvo školstva dostalo od zahraničných stredných škôl ponuku na vyslanie 371 žiakov.
  • Po dvoch výzvach prišlo iba 128 prihlášok.
  • Po tretej sa počet zvýšil na 198 prihlášok.
  • Po preverení prihlášok nominovali 170 žiakov.
  • Zúžil sa aj počet krajín o Rakúsko a Veľkú Britániu.
  • Náklady na štúdium anglického jazyka boli vo Veľkej Británii príliš vysoké a angličtina našich vysokoškolákov Británii nestačila.


Školský rok 2010-2011

  • Vzhľadom na nízky počet žiakov prihlásených pred rokom sa ministerstvo rozhodlo dať šancu aj žiakom druhých ročníkov stredných škôl, druhých ročníkov päťročných bilingválnych stredných škôl, šiestych ročníkov osemročných gymnázií a štvrtých ročníkov šesťročných gymnázií.
  • V niektorých krajoch už bolo treba žiadosti doručiť, v iných sa tak dá on-line ešte urobiť do 5. marca.
Zdroj: ministerstvo školstva
Niektorí sa vrátili

Niektorí žiaci žiadali o predčasný návrat zo zahraničia, väčšinou pre odlúčenie od rodiny.

V Španielsku podľa ministerstva školstva neboli ochotní rešpektovať pravidlá určené zahraničnými školami a ubytovacími zariadeniami.

V jednom prípade študent závažne ochorel.
(or)

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  3. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  4. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  5. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  6. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  7. Rastie nám pokrivená generácia?
  8. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  9. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  10. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  1. FSEV UK v Bratislave: Prax je súčasťou študijných programov
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  3. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  4. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  5. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  6. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  7. Detské zúbky sú veda
  8. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  9. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  10. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 8 702
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 3 140
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 688
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 120
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 264
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 251
  7. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 1 040
  8. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 993
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 815
  10. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách 777

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Žiadne potraviny a autobus raz za týždeň. Okraj kraja, na ktorý sa zabudlo

Ľudia v Prešovskom samosprávnom kraji o práci župana veľa nevedia. Trápia ich najmä cesty a nezamestnanosť, ale aj životné prostredie.

EKONOMIKA

Sagan či Hantuchová sa budú plateniu daní vyhýbať ťažšie

Ministerstvo chce zabrániť presunu ziskov.

Čo je nové na SME

SMEnaživo: Diskusia s kandidátmi na bratislavského župana

Príďte dnes o 18.00 diskutovať.

Neprehliadnite tiež

Vedkyňa, ktorá skúma ľudskú sexualitu: Žiarlivosť je obranný mechanizmus, načúvajme jej

Kateřina Klapilová tvrdí, že v laboratóriu je oveľa ťažšie vzrušiť ženy než mužov.

Ako vám pri pôrode môže pomôcť dula a kedy sa pre ňu rozhodnúť?

Prítomnosť duly pri pôrode dokázateľne znižuje percento cisárskych rezov.

Južná Morava: Dobré víno, história a prírodné krásy

Pri návšteve južnej Moravy vás čakajú neopakovateľné zážitky spojené s ochutnávaním kvalitného vína, spoznávaním bohatej histórie a prírodných unikátov.