Vedci zistili, že jednovaječné dvojičky si boli medzi sebou dvojnásobne podobnejšie, čo sa týka schopnosti rozlišovania tvárí, v porovnaní s dvojvaječnými. Výsledky tiež ukazujú, že genetické vplyvy, ktoré osobám umožňujú rozoznávať tváre, súvisia s veľmi špecifickým mechanizmom nachádzajúcim sa v mozgu. Tento však nesúvisí s inými mozgovými procesmi, ako napríklad schopnosťou rozlišovať slová či abstraktné umenie.
"Rozoznávanie tvárí je schopnosť, od ktorej sme denne závislí a je veľmi rôznorodá. Naše výsledky ukazujú, že genetické odlišnosti sú vo veľkej miere zodpovedné za rozdiely pri rozlišovaní tvárí," vysvetľuje spoluautor štúdie Brad Duchaine. Štúdii sa podrobilo 164 párov jednovaječných dvojičiek zdieľajúcich všetky svoje gény a 125 párov dvojvaječných dvojičiek rovnakého pohlavia, ktoré majú spoločnú polovicu génovej výbavy.
Všetci účastníci sa museli podrobiť skúške, pri ktorej im zmerali schopnosť zapamätať si šesť tvárí a následne ich rozpoznať v nových pózach a pri rozličnom osvetlení. Vedci skúmali podobnosť medzi výsledkami oboch typov dvojičiek. Vzájomný pomer medzi dvojicami jednovaječných dvojičiek bol 0,7, zatiaľ čo medzi dvojvaječnými dvojičkami tvoril menej než polovicu - iba 0,29. Tento rozdiel naznačuje, že za podobnosť medzi jednovaječnými dvojičkami sú viac zodpovedné gény, ktoré zdieľajú, ako rodinné prostredie.
Informáciu zverejnila webová stránka abc.es.