Prípravky ničia okrem škodcu aj iné organizmy

Nie je to žiadna novinka, v odborných kruhoch je známa minimálne od polovice minulého storočia. A pre starých pamätníkov môže byť zadosťučinením, pretože chemickú ochranu kladie až na posledné, i keď významné miesto.

Na sklonku minulého roka bola integrovaná ochrana rastlín zakotvená aj v európskej legislatíve, takže sa s ňou čoskoro stretneme aj v našom právnom systéme. Dôležitým nástrojom boja proti škodlivým organizmom je pre integrovanú ochranu využitie užitočných organizmov, ktorých je veľké množstvo druhov. V strednej Európe sa počet živočíšnych druhov odhaduje na 40–tisíc, z toho je okolo 30–tisíc druhov hmyzu.

Rozdelenie na škodlivé a užitočné organizmy je veľmi zjednodušené a umelé. Neexistujú také druhy, ktoré len škodia.

Náuka o vzájomných vzťahoch, či už medzi organizmami navzájom, alebo medzi organizmami a prostredím, sa nazýva ekológia. Jej poznatky opisujú živú prírodu ako dynamickú rovnováhu všetkých druhov vrátane neživej prírody, v ktorej má každý organizmus svoje miesto a úžitok.

Prirodzené ekosystémy predstavujú mnohostranné a pestré druhové zloženie rastlinných a živočíšnych druhov v spojitosti s klimatickými a pôdnymi podmienkami. Vydržali a prispôsobili sa postupne meneným podmienkam na Zemi počas tisícov i miliónov rokov.

Naproti tomu v poľnohospodársky zmenených ekosystémoch človek narušil prirodzenú rovnováhu tým, že vniesol do prírody niektoré nové druhy a iné zasa potlačil. Pestovaním jednej plodiny na veľkej výmere dochádza k premnoženiu niektorých prirodzených hostiteľov. Straty na úrodách nespôsobujú jednotliví škodcovia alebo pôvodcovia ochorení rastlín, ale ich nadmerný výskyt. Extrémne premnoženie škodlivých činiteľov nie je spravidla príčinou, ale následkom porušenia rovnováhy.

Najproblémovejšie a najdiskutabilnejšie sa v tomto smere javia práve prípravky na ochranu rastlín, ktoré sa zámerne používajú proti škodlivým organizmom, čím ale dochádza k ďalšiemu porušovaniu prirodzenej rovnováhy.

Zasahovanie do prírody

Väčšina prípravkov okrem škodcu ničí aj užitočné organizmy, preto pri výbere prípravku je vhodné použiť taký, ktorý je šetrnejší k prírodnému prostrediu. Treba jednoznačne uznať, že zasahovanie do prírody má svoje hranice a snahou každého pestovateľa by malo byť pestré spoločenstvo rastlín, ktoré je odolnejšie voči nepriaznivým vplyvom.

Z tohto pohľadu sa klasické záhradkárčenie, ale aj drobné roľníčenie na malých výmerách do veľkej miery podobá na prirodzené spoločenstvá.

Pestovanie drevín s podrastom zeleniny, prípadne kvetín spolu s úmyselným zachovaním aj neobrábanej časti pôdy pôsobí veľmi priaznivo na rozvoj užitočných organizmov.

Pri takom pestovaní nie je problémom chemickú ochranu znížiť na minimum, prípadne aj úplne vylúčiť a zároveň dosahovať primerané a kvalitné úrody, najmä z pohľadu obsahu zvyškov prípravkov na ochranu rastlín vo vypestovaných produktoch.