Sedliačka alebo kňažná?

Predstavte si temný archív plný starých zaprášených rukopisov a zvitkov. Nad nimi sa skláňa napätý bádateľ, snažiaci sa odhaliť poslednú nitku tajomnej histórie starého rodu. Hľadanie minulosti má v dobrodružných filmoch a románoch vždy nádych nefalšovaného vzrušenia.Na skúmanie zmiešaných rodín pochádzajúcich zo Slovenska a z Čiech sa zameriava napríklad http://mraz1.byl.cz , zdroje v Rakúsku, Slovinsku, Poľsku či Srbsku zasa podľa potreby skúma www.konekta.sk. A ako usporiadať získané informácie? Na stránke Slovenskej genealogickej spoločnosti (www.genealogy-heraldry.sk ) je na stiahnutie geneaologický program na vytvorenie rodostromu. Na jeho zostavenie potrebujeme vedieť jednotlivé mená našich predkov - ide o akúsi mustru, do ktorej môžeme dosádzať našich predkov a informácie o nich vrátane fotiek. Na internete sú k dispozícii aj ďalšie programy, ktoré slúžia na poskladanie rodokmeňov. Stačí si vybrať ten, ktorý nám najviac vyhovuje. Na stránke www.technet.cz ich nájdeme niekoľko druhov. Členovia rodovej línie sa dajú vďaka moderným technológiám vypátrať aj pomocou DNA, deoxyribonukleovej kyseliny, ktorá je nosičom genetických informácií organizmov, a teda aj človeka. Na stránke www.dnatest.sk nájdeme podrobnosti o všetkých možnostiach takéhoto testovania. Podľa DNA sa dajú objaviť napríklad len mužskí, len ženskí predkovia, alebo vzťahy medzi mužmi s rovnakým priezviskom. Dá sa napríklad zistiť, či mali spoločného predka. Genografický test DNA tiež dokáže ozrejmiť, z ktorej časti Európy naši starodávni predkovia pochádzali.Mária Paniaková (27)Na začiatku som si myslela, že zostavenie rodostromu bude len zabitím dlhej chvíle. Spýtala som sa babičky, či nemá nejaké staré dokumenty po prastarých rodičoch. Vytiahla hrubý obal s papiermi a položila ho na stôl so slovami, že ani sama nevie, čo v ňom vlastne je. Začala som sa prehrabovať v starých a zažltnutých papieroch a lúštiť rukopisy staré aj niekoľko sto rokov. Našťastie, aj z latinských rodných listov alebo sobášnych dokumentov sa dali vyrozumieť mená a rodinné vzťahy. Prekvapením bolo zistenie, že jedna časť rodiny pochádza z Poľska. Najvzácnejším objavom však bol pre mňa malý vyblednutý papier popísaný latinsky, na ktorom bol zaznamenaný rok 1698. Neviem, aký záznam to bol, ale držať tristo rokov starý dokument, ktorý patril môjmu predkovi, bolo vzrušujúce. Vypísané mená som potom začala dávať do súvislostí. Rodičov k deťom, manželov k manželkám a na papieri mi vznikla zaujímavá mapa našej rodiny. Zistila som, že predkovia z tejto rodovej línie boli väčšinou robotníci, košikári, roľníci, ale vyskytlo sa aj zopár zemanov, ktorí kedysi vlastnili lesy a polia, kade som ako malá nič netušiac chodievala. Oveľa jednoduchšie, ale aj nezáživnejšie, bolo vypísanie predkov z druhej strany rodiny. Keďže pradedko bol štátny zamestnanec, musel mať počas 2. svetovej vojny potvrdenie o árijskom pôvode do tretieho kolena. Žiadne dokumenty z obdobia pred 19. storočím som už nemala. Chcem sa preto obrátiť na odborníka. Nech je s jeho pomocou náš rodostrom čo najviac kompletný.

Realita síce býva menej romantická, ale aj tak zaujímavá. Hľadanie predkov nebýva jednoduché. Treba si uvedomiť, že ide o časovo i finančne pomerne náročný výskum. Kto najčastejšie vyhľadáva pomoc odborníkov? „Asi najtypickejším záujemcom o zostavenie rodokmeňa je dobre situovaná osoba stredného veku, ktorá si uvedomí, že nevie odpovedať na otázky detí a vnukov o histórii svojej rodiny.

A ak sú už starí rodičia mŕtvi, niet sa na koho obrátiť. Takýchto zákazníkov zaujíma, kto boli ich predkovia, ako žili, odkiaľ prišli, aké mali choroby, aké bolo ich sociálne postavenie, či boli v rodine známi ľudia a podobne. Zároveň si uvedomuje, že výskum je beh na dlhé trate, že história rodiny sa dá poskladať ako mozaika z množstva kociek, kde však vždy niečo bude chýbať," vraví profesionálny genealóg Peter Nagy.

Častými záujemcami sú však aj ľudia, ktorí chcú niekomu venovať jeho vlastný rodokmeň ako darček. V takom prípade je výskum o niečo ťažší, najmä pre ochranu osobných údajov. Informácie bývajú dôverné minimálne sto rokov, v matrikách môžu pátrať len rodinní príslušníci alebo nimi poverené osoby. Preto najmä v záznamoch z dvadsiateho storočia je potrebná spolupráca s osobou, pre ktorú sa rodokmeň zostavuje.

Ďalšími záujemcami bývajú aj osoby žijúce v zahraničí, ktorých predkovia pochádzajú z Rakúsko-Uhorska. „Zaujíma ich nielen história rodiny, ale aj príslušné reálie a či na Slovensku nemajú stále žijúcich rodinných príslušníkov. Často sa mi podarí preukázať žijúcich príbuzných a znova spojiť rozdelené rodiny. Alebo zistím, že moji zahraniční zákazníci majú nárok na pôdu na Slovensku ako dediči nezistených vlastníkov," dodáva Peter Nagy.

Archív alebo matrika

Skúmanie rodokmeňa sa väčšinou začína v našich vlastných zdrojoch. Pomocou rodných alebo sobášnych listov sa však zväčša dostaneme najďalej po starých a prastarých rodičov. Informácie o ďalších predkoch už ležia v matrikách. Najstarším zdrojom sú cirkevné záznamy. Pôvodne mali byť v celom Uhorsku vedené už od 16. storočia, ale nariadenie sa dodržiavalo len sporadicky. Napríklad farnosť Svätého Martina v Bratislave má ako jedna z mála vedenú matriku už od roku 1601. Väčšinou však prvé záznamy o obyvateľoch pochádzajú až z druhej polovice 18. storočia.

O sto rokov neskôr si začali aj židovské náboženské obce viesť záznamy v latinke namiesto pôvodne používanej hebrejčiny. Druhým zdrojom sú civilné matriky. „V Uhorsku sa začali zakladať od 1. októbra 1895 ako súčasť veľkej reformy občianskeho práva. Zaviedol sa inštitút občianskeho sobáša a cirkevné sobáše už neboli uznávané štátom. Tieto matriky sa vedú až do dnešných dní," vraví Peter Nagy. Priezviská sa k menám začali zapisovať až po roku 1786 vďaka reformám cisára Jozefa II. V starších záznamoch je preto orientácia problematickejšia.

Matričné záznamy, ktoré majú viac ako sto rokov, by mali automaticky putovať do príslušných archívov, čo sa však väčšinou nestáva. Preto nájdeme na väčšine matričných úradov záznamy už od roku 1895. Zmienky o predkoch sa dajú získať aj v urbárskych a daňových súpisoch, pozemkovej evidencii, záznamoch zo sčítania ľudu, cechových a mestských dokumentoch a podobne. Z takýchto zdrojov sa dajú zistiť informácie o bežných smrteľníkoch a siahajú približne do konca 18. storočia. Samostatnou kapitolou sú záznamy šľachtických rodov, ktoré sú, samozrejme, vedené mnoho storočí dozadu, majú podrobne vypracované genealogické tabuľky a množstvo literatúry. Občas sa pri výskume podarí preukázať spojitosť so šľachtickým rodom, ale nemali by sme mať veľké oči. Nájsť medzi predkami aristokrata, nie je až tak bežná záležitosť.

Čo nás môže čakať?

Je lepšie, hľadať predkov sám alebo sa obrátiť na odborníka? „Budem hovoriť sám proti sebe, ale ak má niekto naozaj záujem o svojich predkov, odporúčam pozrieť sa na matriky vlastnými očami, pokiaľ to čas dovolí. Musíte sa však pripraviť na to, že sú písané zväčša po latinsky alebo po maďarsky, najmä v druhej polovici 19. storočia. Ak vás to zaujme, uvidíte že to nie je vždy jednoduché a možno aj lepšie oceníte prípadnú pomoc odborníkov," vraví Peter Nagy.

Problémom bývajú nedostatočné záznamy v zdrojoch. „V matrikách z prvej polovice 19. storočia a starších sa často stávalo, že kňaz pri sobáši zapísal len mená snúbencov bez mien ich rodičov. Nedostatočné informácie bývajú aj o ich veku. Kňaz si ho väčšinou nepreveroval a spoľahol sa na údaje, ktoré mu poskytli nevesta a ženích. Často však ani oni sami presne nepoznali presný dátum svojho narodenia. Pátranie potom vyzerá asi takto: 15. 6. 1820 sa sobášil Jano Kováč s Dorotou Slabou. Ich vek nie je uvedený. Predpokladám, že muž mohol mať dvadsať až tridsať rokov.

V krstnej matrike však nájdem desať Janov Kováčov narodených medzi rokmi 1790 až 1800. Potrebujem preto zistiť, ktorý z nich je správny. Ak klient trvá na ďalšom výskume, preverím úmrtia. Nájdem záznamy, že sedem Janov Kováčov zomrelo ešte v detskom veku a dospelosti sa dožili traja. Pri ďalšom výskume zistím, že jeden Jano Kováč zomrel napríklad v roku 1875 ako manžel Evy Múdrej. Zostanú mi teda ešte stále dvaja, a preto musím hľadať ďalej. Takouto vylučovacou metódou sa niekedy podarí určiť dátum narodenia a rodičov ženícha. Na to však treba prejsť aj sto rokov v matrikách, čo trvá veľmi dlho," ozrejmuje prácu v archívoch odborník.

Pred návštevou archívu sa treba pripraviť na dlhé čakacie listiny. Niekedy trvá aj niekoľko týždňov alebo mesiacov, kým sa záujemca dostane na rad. V prípade, ak ide o rodinu, ktorá má korene vo viacerých štátoch, je možné obrátiť sa na genealógov v príslušnej krajine. Niektorí odborníci sa však zameriavajú súčasne na viaceré krajiny. Ak vopred vieme, že máme predkov napríklad v Rakúsku, alebo v Česku, môžeme skúsiť nájsť niekoho, kto pracuje okrem Slovenska aj v týchto štátoch. Bude mať aspoň ucelenejší pohľad na všetky rodinné vzťahy a súvislosti.

Kde hľadať a ukladať?

Rodina podľa DNA

Neboli to žiadni šľachtici