mal len 40 rokov.
Vo svete haute couture bol plebejcom. Syn taxikára a učiteľky, ktorá sa amatérsky zaujímala o rodokmene. Bola to ona, kto vypátral, že Lee Alexander McQueen je potomkom francúzskych hugenotov.
Paradoxne, Francúzov nikdy neobdivoval a sám priznal, že jeho pôsobenie vo vznešenom módnom dome Givenchy bolo chybou. Jeho aj Francúzov.
Pochádzal z rodiny so šiestimi deťmi, ktorá žila v sociálnom byte. Vždy chcel byť návrhárom. Sestrám šil šaty pre bábiky a kreslil prvé návrhy. „Obrovské róby a strašne útle drieky,“ opísal svoje začiatky neskôr. Od šiestich rokov vraj vedel, že je „ružovou ovcou rodiny“. Svoju homosexualitu rodičom priznal, až keď mal osemnásť. Boli v šoku a k synovi si dlho hľadali cestu.
Absolventská senzácia V tom čase už bol Alexander, ktorý ako 16-ročný nechal školu, učňom v konzervatívnom krajčírstve pre pánov. Šili tam obleky pre princa Charlesa aj Michaila Gorbačova. McQueen sa čoskoro stal špičkovým, technicky brilantným krajčírom. Do konzervatívneho uhladeného prostredia však príliš nezapadol. Bol chuligán. Často spomínal, ako na podšívku saka princa Charlesa napísal: „Som hajzel“.
Keď mal dvadsať, rozhodol sa odísť z Anglicka. Učil sa u Japoncov aj Talianov. Po návrate sa prihlásil na vychýrenú dizajnérsku školu. Hneď jeho absolventská prehliadka v roku 1995 bola senzáciou.
Všetky modely vtedy odkúpila módna novinárka z britskej verzie Vogue Isabella Blowová. Za päťtisíc libier. Pre McQueena to vtedy boli ťažké peniaze. Blowová ho uviedla do módneho sveta, radila mu a inšpirovala ho. Ona mu poradila, aby navrhol kostýmy islandskej divožienke Björk.
Alexander McQueen
16. 3. 1969 - 11. 2. 2010
1985 - stáva sa krajčírskym učňom 1995 - absolventská prehliadka je veľká senzácia 1996 - začiatok angažmánu v Givenchy, v tom istom roku ako najmladší návrhár v histórii získal titul Dizajnér roka, zopakoval si to ešte tri razy 2001 - rozbieha vlastnú značku 2007 - otvára butiky v Londýne, Los Angeles, Miláne, New Yorku a Las Vegas
To bol prelom a po čase si McQueena začali najímať aj hollywoodske hviezdy. Vedel stvoriť absolútnu klasiku v dokonalom prevedení na oscarové večery pre Nicole Kidmanovú, ako aj absolútne šialenosti na hranici nosenia pre Lady Gaga.
Keď sa Blowová pred tromi rokmi otrávila potom, čo jej zistili rakovinu, McQueen bol zdrvený. Možno už vtedy uvažoval, že si zoberie život. Jeho priatelia hovorili, že v jeho šokujúcich kolekciách bolo niečo morbídne. Ich témami boli čarodejnice zo Salemu či sado-maso motívy.
Aj preto sa mnohí pýtali, prečo si pomerne usadlá značka Givenchy v roku 1996 vybrala za dvorného návrhára McQueena, keď jej tvárou bola dlhé roky Audrey Hepburnová.
Jeho prvá prehliadka pre Givenchy bola neúspešná, ostatné neboli žiadna sláva. McQueen chcel na päťročnú epizódu v Givenchy rýchlo zabudnúť a podpísal kontrakt s Gucci, ktorý mu umožnil mať vlastnú značku. Nevyhýbal sa ani čistej komercializácii, keď navrhol líniu športovej obuvi pre Pumu.
Nešťastný v súkromí V súkromnom živote veľmi šťastný nebol. Neoficiálne sa oženil so svojím dlhoročným priateľom, ale dlho im to nevydržalo. Rovnako ako jeho ďalšie vzťahy. Nemal rád celebrity.
Podľa Times napríklad na svoju prehliadku odmietol pozvať trendy Victoriu Beckhamovú, lebo by odpútala pozornosť od jeho modelky - paralytickej Aimee Mullis, ktorej v detstve amputovali od kolien obe nohy.
Médiá jeho samovraždu spájali so smrťou milovanej mamy, jeho priatelia takýto koniec očakávali dlhší čas. McQueen trpel depresiami, ktoré nie príliš šťastne zabíjal kokaínom.
Posledný rok musel odvracať bankrot vlastnej značky, mal nešťastný milostný život a stále nespracoval samovraždu svojej najlepšej priateľky.
Na modelky a spolupracovníkov bol náročný až neurotický, relaxoval pri potápaní. V tichu a samote sa cítil najlepšie.