Absolvovala VŠMU v Bratislave, pôsobila na javisku v Trnave, na bratislavskej Nove scéne a v Divadle Aréna. Účinkovala v niekoľkých zahraničných filmoch, v americkom Povstaní, v talianskej verzii Citadely či v českých filmoch Kamarád do deště II. a Kráska a zvíře. Zo slovenskej kinematografie treba spomenúť Tábor padlých žien, Pásla kone na betóne, televízne filmy Príbeh z Brooklynu, Európa, moja láska, Diagnóza Vajíčko, seriály Záchranári, Panelák a najnovšie Ordinácia v ružovej záhrade. Po absolvovaní VŠMU pôsobil v divadlách v Trnave, Nitre, Košiciach, Prahe, na bratislavskej Novej scéne a v Divadle Aréna. Od roku 2006 je členom Činohry Slovenského národného divadla, kde momentálne účinkuje v štyroch premiérových predstaveniach. Na svojom konte má televízne postavy v seriáloch Rodinné tajomstvá, Ordinácia v ružovej záhrade, Panelák a vo filme Rozhovor s nepriateľom.
Oslavujete Valentína?
Henrieta: Ale áno, od Alexandra vždy niečo dostanem - väčšinou kvety alebo čokoládu. Lenže tie dostávam takmer denne, takže máme Valentína vlastne stále.
Pred šiestimi rokmi ste sa zoznámili na Novej scéne, keď ste spolu účinkovali v hre Blbec na večeru. Aké ste vtedy prežívali obdobie?
Alexander: Ja som bol v tom čase dosť rozžúrovaný, zmietal som sa medzi prácou a osobným životom, až kým som nestretol Henrietu.
Henrieta: A ja som naňho nezačala pozitívne vplývať. (smiech) Od začiatku som intuitívne vedela, že práve on by mohol byť ten správny chlap. Iste, cítila som aj strach, ako to celé dopadne, lebo už som mala dospievajúce dieťa. Okrem toho bol medzi nami väčší vekový rozdiel - ale napokon som si povedala, že sa nebudem obťažovať rôznymi pochybnosťami. Na druhej strane aj Alexander zo začiatku trochu pochyboval. Trápilo ho, že mi zo svojho divadelného platu nemôže kúpiť napríklad drahé kabelky. (smiech) Ja som ho však ubezpečila, že to absolútne nie je podstatné.
Kto si koho skôr všimol?
Henrieta: Alexander mi dodnes vyčíta, že som si ho mala všimnúť skôr a mohli sme byť spolu už dávno, mať dve deti, nie len jedno. A ja mu na to vždy poviem: Prepáč, ale ja som žena a ty si chlap! Ty si sa mal snažiť.
Alexander: Priznávam, že som Henrietu registroval už dlhšie. Všimol som si, že je to mimoriadne pekná žena s peknými črtami a sexappealom, ale...
Henrieta: ...Myslel si si, že som úplne uletená.
Alexander: To som si nemyslel.
Henrieta: Bál si sa ma, lebo som chodila v čiernych sieťovaných pančuškách.
Alexander: Pre to som nepochyboval, skôr mi prekážala tvoja spoločnosť.
Prečo vlastne?
Henrieta: Neviem, lebo paradoxne moja spoločnosť zostala aj po rokoch takmer tá istá a Alexander si z mojich kamarátok napokon urobil priateľky, jednu z nich má dokonca v telefóne označenú ako „kuriatko". Rád sa s nimi stretáva a dokonca sa s nimi aj veľa nasmeje.
Alexander: Vydržím s nimi tak desať minút.(smiech)
Henrieta: Tak dobre, priznávam, že sme boli najprv pre teba strašne hlučné exhibicionistky, ale už si si zvykol.
Prezradíte bližšie, o aké kamarátky ide?
Henrieta: V čase, keď sme sa zoznámili s Alexandrom, sme boli známa štvorica. Vraveli sme si HZDS, tento názov sme odvodili z iniciálok našich krstných mien. Keď sme sa zišli všetky štyri pokope, bola to fakt silná káva, o každej z nás sa vravelo, že je svojím spôsobom nejako „udretá".
Alexander: Ja som bol vtedy viac SDKÚ (smiech), takže to bol trochu problém, ale napokon sme ho nejako prekonali.
Spomenuli ste vekový rozdiel, ktorý je medzi vami. Dával vám niekto z okolia najavo, že sa preto k sebe nehodíte?
Henrieta: Niekedy mám pocit, že náš vek riešili asi všetci okrem nás. Jeden Alexandrov kolega napríklad poznamenal, že náš vzťah bude len jedna veľká premiéra, dve generálky a koniec.
Alexander: Až na to, že to nepovedal pre tvoj vek, ale životný štýl.
Boli ste aj na začiatku vášho vzťahu takí vyťažení ako dnes? Mali ste vôbec čas na randenie?
Henrieta: V tom čase to nebolo ani zďaleka také hektické. V televíziách sa nič netočilo, takže sme mali na seba oveľa viac času. Zoznámiť sa v dnešnej hektike a vybudovať si vzťah by bolo asi dosť ťažké. Kto také niečo dokáže, klobúk dolu, ten musí mať veľký organizačný talent.
Alexander: Na druhej strane treba povedať, že ak sa chcú ľudia v období euforickej zamilovanosti stretnúť, tak to urobia aj o polnoci.
Henrieta: To je pravda, aj nám sa to stávalo. Potom sme ponocovali, až kým sme s hrôzou nezistili, že sú tri hodiny ráno a treba ísť spať, lebo ráno nás čaká skúška v divadle.
Kedy prišla zlomová chvíľa, keď ste spolu začali bývať?
Henrieta: Prišlo to veľmi rýchlo. Mám pocit, že Alexander u mňa hneď od prvého dňa zakotvil a už sa neodsťahoval.
Alexander: Na spresnenie musím ešte dodať, že som v tom čase nemal kde bývať. (smiech) V Henrietinom byte sa mi celkom páčilo, tak som tam zostal.
Zoznámenie s Henrietiným synom Dávidom prebehlo hladko?
Alexander: Nebola to pre mňa celkom štandardná situácia, spočiatku som stále váhal, ako to celé dopadne. Bol som pripravený hocikedy odísť, dokonca som si ani nevybalil veci z tašky.
Henrieta: Áno, mal si takú veľkú tašku, ktorú si si dal do šatníka a občas z nej vyťahoval penu na holenie. Po holení si ju zakaždým vrátil späť, až kým ti po dvoch týždňoch moje dieťa nepovedalo, že si dosť trápny a mohol by si si konečne tú penu nechať na umývadle.
Alexander: To bol prvý signál, že by som hádam mohol zostať aj dlhšie.
Ako prijal Dávid fakt, že bude mať súrodenca?
Alexander: Keď som sa tú novinu dozvedel od Henriety, okamžite som ju oslávil s kamarátmi. Potom som sa vrátil domov a povedal to Dávidovi rovno bez okolkov.
Henrieta: Myslím si, že si dodnes cení, že sme pred ním nič netajili a že mu to povedal práve Alexander. Dnes sa naše deti doslova milujú. Naša triapolročná Ester vyhlasuje, že dvadsaťročný Dávid je jej láska.
Takže narodenie nového člena rodiny bola radostná udalosť?
Henrieta: Tehotenstvo som znášala veľmi dobre, až do pôrodu som pracovala, vlastne som vôbec nebola na materskej. Akurát som opustila divadlo vo chvíli, keď bolo moje bruško už príliš viditeľné. Predsa len, v takom stave sa už nehodilo, aby som behala po javisku. Deň pred pôrodom som odstavila auto a v noci to na mňa prišlo. Cítila som sa čudne, ale nemal ma kto zaviesť do pôrodnice, lebo Alexander akurát pracoval na Myjave. Našťastie, napokon mi pomohla s odvozom Anka Šišková.
Alexander: Mňa z Myjavy priviezol jeden kolega krátko predtým, ako sa malá narodila. Ale napokon som to predsa len stihol.
Keď bola vaša dcérka maličká, začali ste obaja hrať v seriáli Panelák. Ako ste to zvládali?
Henrieta: Samozrejme, že sme sa nezaobišli bez opatrovateľky. Nakrúcať denný televízny seriál je podľa mňa veľmi vyčerpávajúce, najmä ak to trvá dlhší čas. Stále som mala pocit, že niečo nestíham, že sa mi v živote kopia resty, ktoré nemám šancu vyriešiť. Napokon som bola taká psychicky unavená, že som s tým musela skončiť. Užila som si dvojmesačné voľno a prešla do Ordinácie v ružovej záhrade, ktorá sa nevysiela tak často.
Alexander: Je pravda, že ak takto intenzívne pracujú obaja partneri, je to pre rodinu dosť veľká záťaž. Myslím si, že kolegovia, ktorí majú doma niekoho menej vyťaženého, to majú o niečo jednoduchšie.
Henrieta: Okrem toho na to, aby ste dlhodobo zvládli takúto záťaž, musíte mať schopnosť využiť každú voľnú chvíľu na relax. Len čo máte trochu voľna, treba okamžite prepnúť a dočerpať energiu. Ja, bohužiaľ, túto vlastnosť nemám, vo mne veci príliš dlho doznievajú. Napríklad, keď som na dovolenke, tak prvý týždeň sa so mnou nedá ani rozprávať, najprv sa musím aklimatizovať a zvyknúť si na to, že oddychujem.
Rozprávate sa doma často o práci?
Henrieta: Ani nie, lebo podľa mňa nemá význam nosiť si pracovné problémy domov. Väčšinou len spolu preberáme naše termíny, aby sme sa vedeli nejako zosúladiť.
Alexander: Ale keď potrebujem v niečom dôležitom poradiť, tak sa ťa vždy opýtam.
Henrieta: Samozrejme, ak si jeden z nás nevie s niečím sám poradiť, vždy ho ten druhý podrží. Ale určite denne nerozoberáme, čo nové bolo v práci.
Pozeráte sa na svoje seriálové postavy?
Henrieta: Ani nie. U nás sa vôbec televízia veľmi nepozerá.
Alexander: Robili sme to len na začiatku, pre spätnú väzbu, aby sme zistili, kde máme rezervy. Ale sledovať denne televízny seriál, to je nad naše možnosti. Jednoducho na to nemáme čas.
Alexander je okrem televízie dosť vyťažený v Národnom divadle. Aká divadelná sezóna vás čaká tento rok?
Alexander: Som obsadený v štyroch premiérach. Z toho dve, Herodes a Herodias a Ksicht od nemeckého autora Mariusa von Mayenburga, mám už za sebou. Potom ma čaká slovenská hra Stalo sa prvého septembra a napokon Goetheho Faust.
Ako to vyzerá u vás doma, keď sa obaja potrebujete učiť nové texty?
Henrieta: Ja sa väčšinou učím, keď Alexander nie je doma a keď sa učí on, tak robím niečo iné...
Alexander: Môj ideálny čas na učenie prichádza vždy večer. Vtedy sa zavriem do Dávidovej izby a študujem texty. Cez deň skúšam v divadle, mám plnú hlavu iných vecí.
Henrieta, vás uvidíme v blízkej budúcnosti aj niekde inde ako v Ordinácii?
Henrieta: Jediné, čo je pre mňa stopercen-tne isté, je účinkovanie v letných Shakespearovských dňoch v Antoniovi a Kleopatre. Ale za tie roky, čo som na voľnej nohe, som si už na tento stav zvykla.
Máte recept na šťastné partnerstvo?
Henrieta: Na toto definíciu nemám.
Alexander: Podľa mňa musí vo vzťahu fungovať vzájomná úcta, ale prvoradá je aj tak láska. Láska musí byť a na to žiadny recept neexistuje.
Henrieta Mickovičová (42)
Alexander Bárta (33)
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
