Rébus s názvom: Romantika

Definovať romantiku nie je jednoduché. Príslušníci mimozemskej civilizácie by ju zrejme zaradili medzi páriace rituály samčeka s cieľom upútať vyvolenú samičku. Mnohí muži by s touto definíciou pravdepodobne súhlasili, no my ženy vieme svoje. Romantika znamená oveľa viac - niečo nevšedné a emotívne, čo sa cení pre svoju symbolickú, nie skutočnú hodnotu. Dionýz Troskó, 24, študentValentínska romantika je pre chlapa a pre ženu diametrálne odlišným svetom. Predpokladám, že každý muž sa niekedy pristihol pri tom, ako sa snaží byť romantický pod tlakom okolia a z celkom „nezištných" dôvodov sa tu a tam štylizuje do polohy pozorného. Tieto pokusy sú často motivované bezbrehou snahou o ulovenie nejakého vytypovaného objektu. Ich čaro spočíva v tom, že v prípade dostatočne silnej motivácie sa človeku podarí túto komédiu hrať úctyhodný čas. Na druhej strane, ide o tenký ľad, pretože tu hrozí nesmierne množstvo trapasov a úsmevných situácií. Napríklad, ak sa snažíme dámu ohúriť sviečkovou na smotane podľa vlastného receptu, no netušíme, že naša vyvolená je vegánkou. Prípadne zakúpime romantický čipkovaný komplet veľkosti „L" slečne veľkosti „M", po čom nasleduje slovný pingpong o relatívnosti veľkostí a zmena v očiach vyvolenej z „jéej, ten je pozorný a zlatý" na „neverím, že niekto može byť takýto idiot". Romantické gestá sú teda pre mňa skôr vecou celkom príjemných hier, no obzvlášť v prípadoch „chlapskej romantiky" by som ich vnímal s riadnou dávkou nadhľadu.Barbara Volková (31)odborná asistentka na vysokej školeValentín je u nás stále cudzím sviatkom, preto ho mnoho slovenských mužov úspešne ignoruje. A ja im to ani nemám za zlé. Ak ho u nás niekto oslavuje, myslím si, že je to skôr mladšia generácia, vychovaná už na západnej kultúre. Je milé dostať kvety, pozvanie na večeru alebo do kina, ale kvôli tomu predsa netreba čakať na nejaký sviatok. Z vlastnej skúsenosti sa mi však zdá, že romantici buď vymreli, alebo ich jednoducho nepoznám. Mnoho mužov totiž považuje túto vlastnosť za slabosť, čo je veľká škoda. Ak vie byť muž romantický, pre mňa to znamená pravý opak. Teda že sa vie povzniesť nad to, čo si o ňom pomyslia iní a že sa nebojí odmietnutia. A ak dokáže aj po rokoch prekvapiť svoju ženu napríklad kyticou kvetov aj bez toho, že by mala sviatok, vtedy si len povzdychnem - aj ja by som chcela mať takého doma... Pre 86% našich čitateliek je romantika dôležitým spestrením života. Naopak, za nástroj na dosiahnutie určitých zámerov ju považuje 10 % čitateliek. V otázke "Ktorá rozprávková postavička by vás najlepšie vystihovala?" si väčšina čitateliek vybrala Popolušku, za ňou nasledovala Barbarella. Po svojom boku by sme uvítali Princa na bielom koni (40%), prípadne Aragorna z Pána prsteňov (25%). Do ankety na www.zena.sme.sk sa zapojilo 548 čitateliek, poukážkuna dvojhodinovú masáž pre partnerov Zen Romance v bratislavskom Zen Asian Wellness centre vyhráva Katarína Sivoková z Bratislavy.

Odborníčkami na túto sféru sú najmä dámy. „Romantika sa odjakživa spájala so ženským pohlavím," hovorí psychologička Erika Bohdanová. „Príčina jej rozdielneho vnímania u mužov a žien nie je celkom jasná, no už historicky môžeme predpokladať odlišné nároky oboch pohlaví na celkové prežívanie. Určité vzorce správania formuje aj spoločnosť, ktorá určuje, aké správanie je vhodné a adekvátne, čo sa patrí a čo nosí. A všetci vieme, že muži boli odjakživa vedení k pragmatizmu, bojovnosti, chladnosti a rozhodne nie k preukazovaniu citov.

Kto a kedy romantiku vymyslel, dnes už netušíme. Isté je len to, že svoje zlaté časy prežívala v období stredoveku, keď sa láska stala akousi hrou s jemnými pravidlami a nuansami. Možno za to mohol nebývalý rozmach sentimantálnych románov, vďaka ktorým si našla romantika cestu aj do bežného života. Páni si získavali srdcia dám hrdinskými činmi, stali sa ich vazalmi a snažili sa im splniť každý rozmar.

Dnešné ženy nachádzajú studnicu inšpirácií najmä v telenovelách a filmoch. Stretnutie mladého páru je v nich vždy osudové, sex vášnivý, pýtanie o ruku sa nezaobíde bez večere pri sviečkach. Ak v našom skutočnom živote nastane odchýlka od modelu z Hollywoodu, nezriedka prichádza sklamanie.

Film verzus realita

Zoberme si napríklad taký sex. Ak naň filmový hrdina nemá chuť a manželke sa vyhovorí na stres v práci, v nasledujúcich záberoch sa celkom iste dozvieme, že ju ten sviniar podvádza. Keď nastane takáto situácia naozaj, myslíme hneď na neveru, nehľadiac na to, že náš manžel práve strávil desať hodín v práci. Osobitou kapitolou je prvá vášnivá noc v novom vzťahu. Žena má na sebe sexi spodné prádlo, všetko sa podarí na jednotku, bez akýchkoľvek trápnych situácií.

A čo skutočný prvý sex v skutočnom živote? Len ťažko vyjde perfektne. „Mojím „prvým" bol spolužiak na strednej škole. Raz som ochorela a tak som si k nemu pribehla po zošity s novým učivom. Doma nemal rodičov, zato ma tam čakala rodičovská posteľ obsypaná ružami a všadeprítomné sviečky. Pri predstave, ako celý ten cirkus dychtivo chystal, mi prišlo až zle," spomína tridsaťročná prekladateľka Petra z Bratislavy. „Chlapec sa síce snažil, ale niektoré detaily predsa len nedomyslel. Tak napríklad, použitý kondóm strčil „nenápadne" do knižky, ktorú mala zrejme rozčítanú jeho mama."

Ani pýtanie o ruku neprebieha podľa amerických šablón, v ktorých si pytač pokľakne pred vyvolenou a daruje jej prsteň so štvrťkilovým diamantom. Dvadsaťosemročná Michaela z Prievidze sa dočkala svojej veľkej chvíle počas toho, ako v gumených rukaviciach drhla šporák. „Pre istotu som si ich stiahla z rúk, ale žiadny snubný prsteň sa nekonal. Iba štipnutie do zadku s návrhom, aby sme to dali dokopy. Vraj sa mu už nechce bývať s rodičmi," spomína.

A čo muži a darčeky? Ak čakáte kyticu červených ruží alebo výlet do La Scaly, zostanete pravdepodobne sklamané. „Môj bývalý partner mi kúpil darček nanajvýš na Vianoce a narodeniny, tak som bola prekvapená, keď sa mi už dva dni chválil do telefónu, že mi niečo pekné daruje," spomína dvadsaťšesťročná grafička Hana z Bratislavy.

„Na najbližšom stretnutí som ale nič nedostala, takže som sa rovno spýtala, čo je so sľubovaným prekvapením. Peter len mykol plecami, že sa mi snažil kúpiť tulipány, ale nezohnal ich. Našťastie, môj dnešný partner už nemá potrebu chvastať sa darmi, ktoré navyše ešte ani nemá." Romantika mužom jednoducho veľmi nejde. Ak toto umenie ovládajú bravúrne, je na mieste podozrenie, že ide o technické know-how na obmäkčenie samičky. A to už nie je romantika, ale podvod.

Väčšina mužov tuší, že nejaké to milé gesto sa od nich občas očakáva, no jeho význam chápu len veľmi nejasne. Viete si predstaviť muža, ktorý by si sám pre seba kúpil kyticu kvetov? Zrejme nie. Nám ju možno občas darujú, ale dôvod, prečo nám dokáže obyčajná burina zlepšiť deň, pre nich zostáva tajomstvom. A tak sa snažia, no ich snaha sa často stretáva s nepochopením. „V práci ma vždy obletoval kolega z vedľajšej kancelárie. Šimon sa zdal byť celkom milý, až kým som si na stole nenašla malého plyšového psíka, ktorý mal na stužke nápis: „ Smiem dúfať?" Od tejto chvíle som sa na kolegu pozerala ako na infantilného hlupáka," spomína štyridsaťročná účtovníčka Zuzana z Bojníc.

Aj romantika totiž podlieha móde a najmä veku zainteresovaných osôb. Lacné gýče v podobe plyšových zvieratiek a plagátov s mačiatkami boli možno „in" v osemdesiatych rokoch. Dnes nájdeme takúto výzdobu len v izbičkách deväťročných dievčatiek, prípadne u štyridsaťročných starých panien, ktoré žijú vo svete telenoviel a čakajú na svojho Josého-Manuela. Opačným extrémom sú ženy, ktoré sa na akékoľvek romantické gestá pozerajú podozrievavo, zdajú sa im lacné, falošné a zbytočné.

„Prílišný dôraz na romantiku súvisí s tým, čo všetko si v živote prežijeme a akými životnými skúškami prejdeme. Často sa stáva, že na začiatku nášho dospeláckeho života sme plní ideálov. Ak sa nám všetko neplní presne podľa našich predstáv, znižujeme svoje nároky, až sa môže stať, že romantiku úplne zatlačíme ako niečo, čo neexistuje," uvažuje psychologička Bohdanová. „Navyše, čím sme starší, tým lepšie poznáme seba a svoje potreby, partnera a okolie. Ak sme s realitou spokojné, nemáme potrebu unikať do prehnaných predstáv a snov."

Aj snaha sa cení...

Zhrňme to - skutočný život je na míle vzdialený od sveta, ktorý vyprodukovali režiséri a scenáristi. V skutočnom živote sa grgá, špára v nose a dokonca aj prdí. Náš partner nám nemusí päťkrát do dňa vyznávať lásku, bola by však škoda, ak by sa romantika z našich životov vytratila úplne. „Filmy sú fajn, ak chceme na chvíľu uniknúť z reality, ale v skutočnom živote nám nepomôžu. Môžeme sa však stať scenáristami vlastného života a kúsok romantiky si rezervovať aj pre seba. Aj by sme mali, pretože je príjemným oživením vzťahu. Len by sme pri tom nemali zabúdať na to, nakoľko je naša polovička schopná vnímať a pochopiť romantiku, pretože by z nej mali mať niečo obaja partneri," hovorí Erika Bohdanová. A ako toho „svojho" dokopeme aspoň k maličkému gestu?

„Muži väčšinou nie sú vychovávaní v duchu romantiky. Ak od nich chceme niečo, v čom sa veľmi nevyznajú, musíme ich to naučiť a dať im jasne najavo, čo chceme. Naši partneri totiž nevedia čítať myšlienky, no to ešte neznamená, že by nám nechceli vyhovieť." A čo ak to s ich pokusom predsa len nevyjde podľa plánu? Privrime oči a oceňme aspoň snahu. Aj tá je predsa romantická...

Chlapskú romantiku treba vnímať s nadhľadom

Zdá sa mi, že romantici vymreli

Ako to vidíte vy?