Cisárskych rezov pribúda, dojčeniu by brániť nemali

Len máloktorá z dnešných mladých mám bola sama kedysi dojčená dlhšie ako pár týždňov. Len výnimočne sa tiež niektorá z nich narodila cisárskym rezom.
Trendy sa za posledné desaťročia zmenili, dnes je väčšina detí dojčená a cisársky rez sa stáva rutinnou operáciou. V súčasnosti takto rodí takmer štvrtina žien.

Kedysi vládol sunar

Za socializmu sa dojčenie veľmi nenosilo, osveta ho nijako výrazne nepodporovala. Celé generácie boli odchované na sunare či inom umelom mlieku.
Cisársky rez lekári používali len vo výnimočných prípadoch, ešte v osemdesiatych rokoch rodilo u nás takýmto spôsobom len okolo šesť percent žien. Od roku 1989 ich počet stúpa, v roku 2008 už zo sto ústavných pôrodov až 25 vykonali cisárskym rezom. Štatistiku za minulý rok ešte nezverejnili.
V roku 2008 bolo najviac cisárskych rezov na 100 pôrodov v Nitrianskom kraji, vyše 30, najmenej v Trenčianskom. V roku 2007 bol celoslovenský priemer necelých 24 cisárskych rezov na 100 pôrodov, najviac 29 v Bratislavskom kraji.

Lekári radia dojčiť

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča s dojčením začať 30 až 60 minút po pôrode a pokračovať aj do druhého roku veku dieťaťa.
Dojčenie ovplyvňuje deti aj v neskoršom období, ba aj v dospelosti, upozorňuje Andrea Černianska z I. detskej kliniky Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave. Znižuje riziko obezity, zvýšeného krvného tlaku, rakoviny hrubého čreva a alergií.
„Povedomie ľudí o zdraví a výžive je vyššie, ako bolo v minulosti," hovorí Černianska. „Rodičia viac čítajú, oboznamujú sa s tým, ako dať deťom to najlepšie. Našťastie ich v súčasnej dobe nezaujímajú len dobré drahé kočíky, ale aj strava."
A čo je pravdy na tom, že kým mama dieťa dojčí, nechytajú sa ho choroby? „Do materského mlieka sa dostávajú obranné protilátky proti chorobám, ktoré mamička prekonala. Určite nemôžeme povedať, že dieťa, ktoré je dojčené, nebude choré. Ale je pravda, že dojčené deti sú choré menej často."

Rez dojčeniu nebráni

S dojčením po cisárskom reze (sekcii) sa spája mýtus, že sa po ňom dojčiť nedá a mlieko nabehne oveľa neskôr.
Mnohé mamičky, ktoré takto odrodili, na blogu babetko.sk, kde si vymieňajú skúsenosti, píšu, že naozaj mali problémy dojčiť v pôrodnici, ba aj dlhšie po príchode domov. Sestričky v nemocnici ich deti prikrmovali z fľaše s odôvodnením, že ešte nemajú mlieko. Matky a deti boli v prvé hodiny oddelené.
Z fyziologického, medicínskeho hľadiska by takýto problém mamičky mať nemali, povedala Černianska. „Skôr ide o psychický problém, pokiaľ dieťatko mamičke na dojčenie neprinesú krátko po pôrode," vysvetľuje. Lieky, ktoré sa použijú pri narkóze, sa podľa nej do materského mlieka nedostanú.
Matka si teda aj po pôrode cisárskym rezom môže priložiť dieťa k prsníku a mlieko sa jej tvorí rovnako ako žene, ktorá rodí prirodzene.

V dojčení máme rezervy

Informovanosť je lepšia, ale povery pretrvávajú. Najmä v radách staršej generácie.

Informovanosť o dojčení sa zlepšila, hovorí laktačná poradkyňa z bratislavského Centra pre rodinu Kvapka Mária Kopčíková. Vidno však podľa nej výrazné regionálne rozdiely a to nielen v informovanosti, ale aj v prístupe k dojčeniu, v tom, aká sa mu prikladá dôležitosť. Nielen samotnými ženami, ale aj rodinnými príslušníkmi.
Staršia generácia často ženy tlačí k tomu, aby dieťa predčasne dokrmovali, učili ho na tuhú stravu. Chýbajú im súvislosti, niekedy majú v informáciách zmätok.
S dojčením je spojených aj veľa mýtov. Napríklad že ženy s malými prsiami nedokážu dostatočne nadojčiť dieťa alebo že majú slabé mlieko. Slabé mlieko pritom neexistuje. Ďalším mýtom je, že po dovŕšení roku života dieťaťa už dojčenie nemá význam.
Okrem kurzov, ktoré pripravujú ženy na priebeh pôrodu, sa dnes už v mnohých mestách môžu budúce matky prihlásiť aj na kurzy dojčenia Štatistiky ukazujú, že je 85-percentná pravdepodobnosť, že žena nebude mať problém s rozvojom laktácie, ak takýto kurz absolvovala. (or) FOTO - ČTK/AP

Matky môžu mať pocit, že zlyhali

Psychologička MÁRIA KOPČÍKOVÁ mala po narodení prvého dieťaťa tiež problémy s dojčením. V roku 2006 s kamarátkou pripravili kurz aktívneho rodičovstva a jeho podstatnou súčasťou je aj príprava na dojčenie.

Ako pomáhate dojčiacim alebo budúcim mamičkám?
Mamičky sa k nám môžu prihlásiť na kurzy dojčenia, poskytujeme individuálnu prípravu, napríklad v situáciách, keď žena už jednu skúsenosť s dojčením, zväčša negatívnu, má a chce si skonzultovať svoje predošlé riešenia. Pred dvoma rokmi sme spustili online poradňu dojčenia a telefonické poradenstvo, oboje poskytujeme zadarmo. Nie vždy sa dá poradiť touto formou, preto chodím aj na domáce konzultácie, aby sme sa v pokoji mohli venovať problému.
S ktorými problémami sa na vás najčastejšie obracajú dojčiace matky vo vašej online poradni?
Veľmi často riešia váhové prírastky, prospech pre dieťa, nedostatočnú produkciu materského mlieka. Tiež píšu o pocite zlyhania, keď sa dojčiť nepodarilo vôbec alebo podľa ich predstáv. Chcú vedieť prečo. Ženy by sa nemali cítiť vinné. Je veľa dôvodov, prečo sa tak udeje, je snáď dobré o nich rozmýšľať a nabudúce to skúsiť inak, vedieť, koho mám požiadať o pomoc.
Centrum zorganizovalo prieskum podpory dojčenia na Slovensku. S akým výsledkom?
Získali sme odpovede od 1500 mamičiek z celého Slovenska a publikovali sme ich v tlačených aj elektronických médiách. Dotazník mal 43 otázok a bol zameraný na oblasti: príprava na dojčenie, dojčenie a pomoc personálu počas pobytu v pôrodnici, dojčenie po cisárskom reze, podpora pediatrov v oblasti dojčenia. Výsledky v podstate potvrdili naše očakávania a musím povedať, že napriek veľkému úsiliu UNICEF-u, všetkých laktačných poradkýň, je síce podpora dojčenia na oveľa lepšej úrovni ako pred 10 až 15 rokmi, no stále nie dostačujúca. Veľmi zle vnímam situáciu krátko po pôrode, keď niektoré ženy spracúvajú priebeh pôrodu a často nedostanú primeranú pomoc a podporu už v prvých dňoch. Tento čas vnímam ako veľmi dôležitý nielen pre rozbeh dojčenia, ale pre celý spôsob fungovania s dieťaťom.(or)