Baktérie okolo nás

Svet je plný mikroorganizmov. Rovnako ako tlačové správy, ktoré sa predháňajú varovnými informáciami o počte baktérií nájdených na kľučkách, verejných záchodoch a klávesniciach. Treba sa ich báť?

Baktérie nájdeme v zemi, vo vode, vo vzduchu, dokonca aj v našich telách. Boli tu dávno pred nami a s veľkou pravdepodobnosťou tu budú aj po nás. Len v jednom grame nášho čreva vraj nájdeme 150-krát viac mikroorganizmov, než je obyvateľov Zeme. Nepríjemná predstava? Možno preto, že si baktérie predstavujeme ako tvory z reklám na čistiace prostriedky, so zlomyseľnými očkami a špicatými zubami. V skutočnosti vyzerajú oveľa nudnejšie - sú zložené z okrúhlych (koky), paličkovitých (bacily) a špirálovito zahnutých buniek (spirily).Nie sú to iba kľúče a nevyhnutné „zbytočnosti". Ako zistila mikrobiologička Amy Karenová z laboratória v Salt Lake City, naše tašky slúžia ako dopravný prostriedok množstvu baktérií. Na testovaných kabelkách objavila salmonely, zlatého stafylokoka, baktérie Escherichia coli a mnohé iné. V priemere dopadli najlepšie kožené tašky, najhoršie textilné a tie, ktoré vlastnia matky s malými deťmi. Najšpinavšou kabelkou sa však mohla pochváliť majiteľka, ktorá často navštevuje nočné kluby. Našli sa na nej mikroskopické stopy fekálií, ale aj zvratkov.

Dobré a zlé potvorky

Snaha o vyhubenie baktérií by bola nielen zbytočná, ale aj hlúpa, pretože mnohé sú pre nás užitočné. Vďaka laktobacilom máme na stole syry, smotanu, acidofilné mlieko alebo jogurty. Vnútri nášho tráviaceho systému zasa bojujú proti škodlivým mikroorganizmom a pomáhajú vytvárať zdravé prostredie. Iné druhy baktérií sa starajú o čistotu vôd, používame ich v čistiarňach odpadov, využívajú sa na priemyselnú výrobu antibiotík a vitamínov.

Na druhej strane poznáme aj baktérie, ktoré pre nás môžu predstavovať riziko. Tak napríklad baktéria s nežným názvom Yersinia pestis sa v stredoveku postarala o veľké morové epidémie. Vibrio cholerae je pôvodcom cholery, Salmonela typhi má na svedomí týfus, Clostridium tetani zasa tetanus. Týchto ochorení sa dnes už báť nemusíme, no salmonely, zlaté stafylokoky, chlamýdie a niektoré ďalšie baktérie predstavujú zdravotnú hrozbu aj naďalej.

Sú naozaj nebezpečné?

Platí pravidlo - lepšie je báť sa, ako sa zľaknúť prípadnej nákazy. Neznamená to však, že sa treba striktne vyhýbať toaletám v zamestnaní, nosiť so sebou vlastnú klávesnicu či oblievať sa litrami dezinfekcie. „Prevažná väčšina baktérií na týchto plochách sú mikroorganizmy, ktoré sa v prírode vyskytujú bežne," vysvetľuje hygienička Jindra Holíková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave. „Choroboplodné zárodky prežívajú na kritických povrchoch spravidla iba relatívne krátky čas po dotyku chorej osoby, ktorá ich vylučuje. Môže ísť o ľudí so zápalovým ochorením na ruke, napríklad vredmi alebo plesňami, alebo o človeka, ktorý má ruku čerstvo znečistenú kašľom a kýchaním pri ochorení dýchacích ciest, prípadne stolicou pri ochoreniach tráviaceho traktu. Podmienkou prenosu ochorenia je buď porušenie kožnej bariéry, alebo hrubé nedodržanie osobnej hygieny, teda napríklad oblízanie si prstov alebo príprava jedla bez predchádzajúceho umytia rúk."

Obyčajné mydlo a voda

Dezinfekcia je väčšinou zbytočná až škodlivá. Namiesto nej postačí obyčajné, no dôkladné a časté umytie rúk mydlom a teplou vodou. Najmä po použití toalety, pred a po príprave jedál, po kontakte s peniazmi alebo medzi tým, ako brázdime s vozíkom nákupné centrum a kŕmime sa hranolčekmi z neďalekého fastfoodu. „Dezinfekčné prípravky sú potrebné iba v prípadoch skutočne ohrozujúcich ochorení, ako sú cholera, pravé kiahne, ebola a podobne. Pri častom použití takýchto prostriedkov hrozí podráždenie pokožky, strata jej prirodzenej odolnosti a vznik ekzémov," upozorňuje Holíková. Výsledok môže byť úplne opačný - v podobe zničenej prirodzenej ochrany pokožky.

Kde treba spozornieť?

Najkritickejším miestom, kde hrozí prenos baktérií, nie je toaleta, ale kuchyňa. Hygienici to vysvetľujú tým, že činnosť, ktorú vykonávame na toalete, považujeme z rozličných príčin za nečistú - a tak drhneme ostošesť. Kedy sme však naposledy umývali držiak na chladničke a mikrovlnnej rúre, vypínače na kuchynských prístrojoch alebo špongiu na umývanie riadu? „Prenos mikróbov, teda napríklad salmonel a pôvodcov hnačkových ochorení, hrozí najmä po styku so surovým mäsom, z nedostatočne vyčistených nástrojov a dlhodobo používaných hubiek a handričiek," hovorí hygienička.

Odborníci odporúčajú dôkladné čistenie pracovných nástrojov v horúcej vode, prevarenie špongie vo vriacej vode, prípadne jej ohrev na najvyššom stupni v mikrovlnnej rúre. V pracovni alebo obývačke majú baktérie raj na diaľkovom ovládači, klávesnici počítača, myši, mobile a telefóne. V kúpeľni sa im najviac pozdáva v štetinách zubných kefiek. Počas minuloročnej kampane Zubná hliadka boli zozbierané kefky bratislavských detí a zaslané na expertízu. Výsledky? Až 83 percent z nich obsahovalo škodlivé mikroorganizmy. Odborníci tu našli zlatého stafylokoka, ktorý má na svedomí zápaly mandlí, ale aj baktérie pseudomonas aeruginosa a klebsiella, spôsobujúce zápaly dolných dýchacích ciest. Množeniu baktérií sa pritom dá predísť jednoducho - dôkladným umývaním kefky po každom vyčistení zubov, výmenou v odporúčaných intervaloch a jej správnym uchovávaním v poháriku hlavičkou navrchu.

Vo verejných priestranstvách nájdeme baktérie najmä na držadlách v MHD, vozíkoch v supermarketoch, kľučkách na dverách, tlačidlách vo výťahu, detských preliezačkách a pieskoviskách a ďalších povrchoch, ktorých sa dotýka veľké množstvo ľudí. „Tieto plochy sú spravidla pokryté nánosom mazu, potu a šupín pokožky, najmä vtedy, ak nie sú ideálne hladké. Vrstvička je potom ideálnym miestom pre prežívanie i množenie baktérií," vysvetľuje doktorka Holíková a zároveň dodáva, že pri bežnom dodržiavaní zásad osobnej hygieny by cesta prenosu ochorení nemala byť významná. Považujete očistu rúk za samozrejmosť? Mnohí zjavne nie. Prieskum britskej Hygienickej rady ukázal, že viac ako dve tretiny ľudí si po použití toalety, pred prípravou jedla a po kýchaní ruky neumyje.

reklama

Najšpinavšie plochy mimo nášho domova