Mám vraj príliš veľa elánu
Som grafička a pred časom ma moji dobrí známi požiadali, či by som im nepomohla s prípravou propagačných materiálov na jeden projekt, vymyslela nejaké návrhy, logá a podobne. Ich ponuka ma veľmi potešila. Začala som vymýšľať, predkladať návrhy, plánovať ich vyhotovenie a všetko s tým spojené. Napokon sa však moji známi stiahli, vraj sa angažujem až príliš a svojím nadšením ich utláčam. Ako mám nájsť správnu hranicu a neodradiť ľudí vlastným elánom?
Jana Holanová, Bratislava
Vidí sa mi, že osobná skúsenosť vás viedla k poznaniu, aby ste druhých netlačili tam, kam sami nechcú. Nikto nemá rád, ak mu niekto iný príliš často, príliš rýchlo alebo príliš „múdro" dáva svoje dobré rady. Nájsť správnu mieru „koľko - čoho" nás môže viesť k tomu, že budeme so záujmom, no pritom jednoducho a nenásilne, klásť otázky a overovať si, či správne rozumieme vzájomným dohodám. Keď vedieme rokovanie, je dôležité už v priebehu konverzácie parafrázovať a sumarizovať, čiže overovať si, či druhú stranu chápeme správne.
Užitočné je klásť otázky, ktoré špecifikujú obsah alebo dohodu. Na záver rozhovoru treba posúdiť, či sú naše následné kroky, ktoré sa chystáme vo veci podniknúť, v súlade s očakávaniami partnerov. Ak mám teda odpovedať na otázku, ako nájsť hranicu a neodradiť, pozorne vnímajte druhú stranu a v rozhovore si overujte, či ste stále na spoločnej vlne.
Bohužiaľ, som šikovnejšia
Som zamestnaná v menšej PR agentúre, kde okrem mňa pracuje ešte jedna kolegyňa. Sme na rovnakej pozícii, dobre si ľudsky rozumieme, ale problémom je naše pracovné „spolužitie". Som totiž šikovnejšia, viem si veci rozplánovať, za rovnaký čas stihnem vybaviť oveľa viac záležitostí než ona. Kolegyňa sa snaží, ale je neuveriteľne chaotická. Zamestnávateľovi na ňu však nechcem žalovať.
Helena Nimcová, Žilina
Chcel by som oceniť, že dokážete so svojou kolegyňou ľudsky vychádzať. Cením si aj to, že ste zatiaľ rozhodnutá na kolegyňu nežalovať nadriadenému, ale ste ochotná uvažovať o iných alternatívach. Jednoduchá rada by bola - povedzte jej to. Keď máme veci hovoriť priamo, obávame sa, že nám druhí nebudú rozumieť, nebudú nás mať radi, že s nami pôjdu do sporu.
Skôr, než sa pustíme do konštruktívnej kritiky, by sme mali byť pripravení viesť rozhovor s kolegami tak, aby neskĺzol do súboja „kto z koho". Myslím si, že je dôležité spomenúť aj to, čo si vážime na práci, správaní a schopnostiach toho druhého. Rovnako podstatné je vytvoriť si priestor na rozhovor a uistiť sa, či má kolegyňa záujem sa s vami o tejto téme rozprávať. Ak bude súhlasiť, buďte čo najšpecifickejšia a najkonkrétnejšia.
Nehodnoťte ju ako človeka, ale jej konkrétne správanie. Presne opíšte výkon, ktorý vám prekáža, a navrhnite podľa vás vhodné alternatívy. Overte si, že vám rozumie a pokúste sa zistiť, čo pre ňu znamená vaša spätná väzba a čo by skúsila spraviť v budúcnosti inak. Zmysluplné sa mi vidí aj opísanie dôsledkov, ktorým čelíte, ak musíte robiť napríklad prácu za ňu. Osobne by som sa zaujímal aj o to, či jej môžem pomôcť pri tom, ako sa bude pokúšať robiť pracovné veci inak než doteraz.
Na vaše otázky odpovedá psychoterapeut, kouč a tréner manažérskych schopností Vladimír Hambálek, www.coachingplus.org