Užite si fašiangy

Fašiangmi nazývame obdobie od Troch kráľov, teda od 6. januára, až do polnoci pred škaredou - Popolcovou stredou, ktorá je tentoraz 17. februára. Potom nasleduje štyridsaťdňový pôst až do Veľkého piatka. Zaviedla ho koncom 4. storočia kresťanská cirkev. Je to prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Popolcová streda je prvým dňom pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na štyridsiaty deň pred Veľkou nocou. Do týchto štyridsiatich dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení.V nasledujúcich rokoch pripadne Popolcová streda na: Iný kraj, iný mrav. Napríklad v obci Devín sa pražila praženica, na ktorú bola pozvaná celá dedina. Mládenci najprv týždeň pred zábavou chodili po dedine a pozývali dievčatá, ale aj starších. Pri obchôdzke nezabudli pobrať vajíčka a slaninu. Praženicu pripravovala richtárka, potom sa začínala zábava, na ktorej boli aj šišky, karamel, závin, huspenina... V Honte bolo zvykom robiť pálenku. Chlapci chodili po dedine a vyberali zrno, čo bolo spojené s obchôdzkami za dievčatami a pýtaním slaniny, klobásy. Niekde dostali aj údené mäso. Všetko sa odnieslo na priadky, kde dievčatá pripravili pohostenie. Fašiangy sa končili v utorok o polnoci. Robili ich remeselnícke cechy. Teda skôr sa tu konali zábavy, ktorých hlavnými organizátormi boli tovariši. Zábavy sa konali väčšinou v dome majstra, pretože sa tu vítali noví tovariši, ktorým poskytli krátkodobé ubytovanie. V tomto období sa zvykli stávať z učňov tovariši. Museli však uspieť v rôznych skúškach. Napríklad v Kežmarku bolo typické kúpanie v studenej a potom v teplej vode, nosenie na žrdi alebo na brvne. Keďže sa zábavy konali u majstrov, ani jedna z ich dcér nesmela zostať na ocot. Niekde bolo známe trhanie husí - tzv. husacia jazda. Snažili sa získať strieborné lyžice alebo hodvábne šatky. Cieľom bolo odtrhnúť husi hlavu. Jednotlivé cechy konali sprievody a snažili sa o čo najväčšiu atraktívnosť. Mlynári behali na chodúľoch, debnári krútili nad hlavami obručami. Remeselnícke fašiangové zvyky zanikli pred 1. svetovou vojnou. Pôvod karnevalov vo svete siaha ešte do obdobia na sklonku Rímskej ríše. Kresťanstvo využilo pohanskú tradíciu predzvesti jari a počas zimných mesiacov pred pôstom a Veľkou nocou sa uskutočňovali rôzne oslavy. Karnevaly boli typické pre románsku oblasť južnej Európy. Pre germánsku a západoslovanskú oblasť boli typické fašiangové slávnosti. S objavením Ameriky sa karneval spolu so španielskymi a portugalskými osadníkmi dostal na nový kontinent. Žili tu aj miestni obyvatelia a vozili sem čiernych otrokov z Afriky. Karneval sa pre multietnické a utláčané obyvateľstvo stal jedným z mála zdrojov zábavy. Karneval v Riu de Janeiro zažil rozkvet v 20. storočí. Stal sa neobmedzeným zdrojom zábavy, ale i výnosného obchodu a sexuálnej turistiky. Začali ho navštevovať milióny ľudí aj významné osobnosti šoubiznisu z celého sveta. Napriek väčšej obozretnosti po rozšírení AIDS karneval ďalej dominuje atraktívnosťou farieb kostýmov, masiek a výrazne obnažených tiel tancujúcich za vzrušujúcich rytmov samby. Tradície tejto honosnej slávnosti siahajú až do 11. storočia. Bývala obdobím zábavy pred pôstom. Dôležitú úlohu v nej zohrávali masky. Boli zárukou anonymity. Najväčšiu výstrednosť dosiahol karneval v 18. storočí. S rozvojom priemyslu však začal upadať, až takmer zanikol. Znovu bol obnovený v roku 1979 a odvtedy každoročne láka do Benátok státisíce návštevníkov. Celé Benátky sú v tomto období jedným veľkým sprievodom masiek. Najväčším lákadlom sú klasické masky v nádherných historických kostýmoch. Mnohé z nich sú skutočnými umeleckými dielami.Fánky300 g hladkej múky30 g cukru40 g kvasníc 50 ml mlieka 40 g masla 100 - 150 ml kyslej smotany 2 žĺtky 5 lyžíc rumu soľmasť alebo olej na vyprážaniepráškový cukor na obaľovanievanilkový cukor na obaľovanieVšetky suroviny spolu zmiešame a vypracujeme hladké cesto, ktoré sa odlepuje od rúk. Cesto prikryjeme čistou utierkou a necháme vykysnúť. Vykysnuté cesto znova vypracujeme a na pomúčenej doske rozvaľkáme. Pomocou radielka pokrájame na obdĺžniky alebo kosoštvorce, ktoré v strede dvakrát narežeme. Necháme ich ešte dobre nakysnúť, potom ich vypražíme v rozpálenom tuku alebo oleji dočervena. Usmažené fánky necháme odkvapkať na papierovom obrúsku a obalíme ich v zmesi práškového a vanilkového cukru. Jogurtové šišky2 biele malé jogurty alebo 1 veľký 1 pochúťková smotana 300 g hladkej preosiatej múky2 vanilkové cukry1 PL kryštálového cukru 2 vajíčka, prášok do pečiva 1 KL sódy bikarbóny olejpráškový cukorškoricový cukor džemVšetky suroviny premiešame a necháme hodinu odstáť. Potom cesto veľkou lyžicou vyklápame po kúskoch do rozpáleného oleja a tvarujeme tak šišky, ktoré smažíme z oboch strán doružova. Pred servírovaním ich posypeme práškovým a škoricovým cukrom. Ozdobíme džemom.

Vo fašiangovom období bolo na hospodárstve relatívne menej práce. Počas fašiangov sa organizovali zabíjačky, zábavy a robievalo sa veľa svadieb. Ľudia sa obliekali do masiek, ktoré mali okrem zábavy aj ochranný význam a mali chrániť pred negatívnymi silami, zabezpečiť úrodný rok a plodnosť hospodárskych zvierat.

Posledné tri dni boli najveselšie a zábavy vyvrcholili v utorok poslednou muzikou pred Popolcovou stredou. Fašiang sa končil pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu a kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy. Tradičným jedlom tohto obdobia bolo obradové pečivo - fánky, smažené šišky, slanina s klobásou a huspenina.

Typická maska - turoň

„Slovo fašiangy pochádza z nemčiny," vraví psychológ Dušan Fabián, ktorý má doma zbierku starých kalendárov a ľudovým zvykom sa venuje už roky ako svojmu hobby. „Vzniklo z nemeckého ‚fašang', ktoré sa vyvinulo zo slova vast-schant. To bol nápoj a okolo neho bol celý rituál - podával sa pred pôstom. Ale staršie, slovenské, dá sa povedať staroslovienske slovo, je mjasopust. V Čechách to zostalo, tam majú dodnes masopust, ale je to to isté alebo niečo veľmi podobné ako fašiangy. Približne do 9. storočia sa používal skôr tento názov.

Už v názve je obsiahnuté, že sú to oslavy, radovánky pred pôstom." Fabián pripomína, že pôst pochádza zrejme ešte zo staršieho predkresťanského obdobia a cirkev ho neskôr len využila. „Po období úžasného bujarého veselia nasledovala skromnosť, teda pôst. Fašiangy sú oslavy veľmi divoké - keď berieme ľudovú líniu týchto zvykov a obyčajov, tak je to najbujarejšie obdobie z celého roka. Sú to typické poslnovratové oslavy, ľudia očakávali, že sa skončí zima a príde jar. Na vidieku boli najviac oceňované fašiangové sprievody alebo procesie, ktoré sa vyznačujú tým, že ľudia sú v nich v maskách, predovšetkým napodobňujúcich zvieratá.

Najslávnejšia maska na Slovensku je turoň. Jeho pôvod je zrejme od pratura, predchodcu dobytka. So slovom ‚tur' súvisí aj názov Turíce, čo je ďalšia slávnosť." Takisto Turiec a aj mená ako Turza a Turzo, to všetko má vraj niečo spoločné s praturom. Turoň je vlastne býk alebo vôl. „Väčšinou ho preto robia dvaja, pričom stoja na sebe, aby bol turoň vyšší. Má vyplazený jazyk, rohy a je symbolom zdravia, vitality, plodnosti. To je vrchol fašiangového sprievodu, je to najtypickejšia maska. Jedna veľmi zaujímavá rozprávka alebo skôr povesť z Čičmian hovorí o tom, ako sa im tu pomocou niekoľkých turoňov podarilo zastaviť a vyhnať Turkov z doliny. Obliekli si masky turoňa a keď išla prvá hliadka, zvedovia Turkov, domáci na nich vyskočili spoza lieskových krov v maskách a Turci sa na smrť vydesili. Nikdy predtým to nevideli a ušli. A jeden voj z horného Ponitria aj odmietol ísť do tej doliny - prišli vydesení, vyplašení, že tam majú hrozné zvery," vraví Fabián.

Oblečte sa za opak seba

Dajú sa nájsť aj iné typické príklady masiek, napríklad skákajúci koník. „Aj túto masku robia vždy dvaja. Jeden je zohnutý a druhý robí trup a zadok. Ten vpredu zasa robí krk a hlavu a majú cez seba prehodenú plachtu. Ale vyskytujú sa aj iné zvieratá, napríklad kozy a typický je medveď. No a, samozrejme, sú aj iné masky, nielen zvieracie, ale charakterizujúce ľudí. A zaujímavé je - bolo to tak historicky a je to tak na vidieku niekde dodnes - že ľudia sa oblečú do opaku toho, čím sú. Čiže typické je, že ženy sa prezliekajú za mužov a muži za ženy, bohatí za chudobných, chudobní za bohatých a podobne," vraví psychológ. Takže počas fašiangov máte príležitosť vyskúšať si inú rolu, presne opačnú. Masky majú hlboký psychologický význam. „Akoby tieň, ktorý si v sebe ľudia nosia, chceli zrazu zverejniť, spraviť ho transparentným a vychutnať si ho. Aby videli, čo to znamená - ten opak," vraví Fabián.

Nebuďme vždy vážni

Podľa Fabiána je práve táto „opačnosť" nesmierne dôležitá. „V Podkrkonoší z toho dokonca spravili psychoterapeuti veľké psychoterapeutické podujatie. Počas fašiangov sa tam ľudia prezlečú do masiek a vystrájajú. Volá sa to etnoterapia." A skutočne vraj pomáha. Aj Fabián, ktorí pracuje so svojimi klientmi v skupinách, im niekedy počas fašiangov povie, aby si priniesli masky. „Môžem opísať jeden príklad: Veľmi tichá, zarazená žena, ktorá nevedela skoro slova prehovoriť, sa prezliekla za čerta, ale veľmi malebne. A tak vystrájala, že sama bola potom zarazená, aký potenciál má v sebe. Veľmi jej to pomohlo, začala rozprávať, začala byť živšia."

Samozrejme, čas fašiangov prežívali po svojom aj ľudia v mestách. „V mestách to malo troška inú líniu, vznikli maškarné bály alebo len bály a plesy. Tak je to aj v súčasnosti, počas fašiangov máme plesovú sezónu."
V niektorých mestách v okolitých krajinách majú obyvatelia miest väčšiu fantáziu. „Napríklad nemecké mestá alebo poľský Krakov z toho spravili až zábavnú sociodrámu. Je to rituál opakujúci sa každý rok. Maskovaní ľudia preberú akoby na chvíľu vládu nad mestom. Sú fašiangoví richtári alebo mešťanostovia a majú v rukách akoby moc. Nepracuje sa, ľudia sa schádzajú, pije sa, hoduje a stvárajú sa psie kusy. Radovánky trvajú niekoľko dní," hovorí Fabián.

Obdobie veselosti graduje od Troch kráľov, ale začína sa vlastne už od Štefana, keď sa celkom končí pôst. Druhý sviatok vianočný už nie je zakázané jesť a zabávať sa, naopak, podporuje sa radosť a veselie. Začína sa to už štefanskými zábavami.

Zapáľte si sviečku na Hromnice

Najzaujímavejší moment, sviatok v období fašiangov, sú podľa Fabiána Hromnice „To je druhý február. Fašiangy sa končievajú koncom februára alebo marca. Keďže Veľká noc je lunárny sviatok, teda pohyblivý, nepripadá vždy na rovnaký čas, tak aj vyvrcholenie fašiangov má posuvné hranice. A tie posledné dni majú byť najbujarejšie."

Hromnice akoby do fašiangov veľmi nepatrili, ale sú tam. Je to sviatok ohňa. „Východní Slovania nazývali tento sviatok ‚vstretenie', teda stretnutie, lebo je to ako švík zimy a leta. Na Slovensku je to jednoznačne Perúnov sviatok, keďže Perún je vládca ohňa, hromu a blesku. No a na Hromnice sa pálili sviečky a pália sa dodnes, to som ešte aj ja zažil ako chlapec.

Starí rodičia vždy pálili takzvané hromničné sviečky, ktoré majú viac funkcií. Keď ju pálite, robíte rituál na ochranu domu pred bleskom a hromom. Potom sa sviečka odkladá, nespáli sa celá, len sa nechá trochu odhorieť. Sviečok je viac a používajú sa potom, keď niekto umiera. Aby sa mu uľahčilo umieranie, hromničná sviečka sa mu zapáli pri hlave. To sú staré zvyky, ale niečo pretrvalo dodnes. Hromničné sviečky sa používali napríklad pri bolestiach hrdla, angínach. Vraj to lieči aj iné zápalové drobnosti, ale to sú povery. No verilo sa, že hromničné sviečky majú čarovnú moc a silu, preto sa odkladali." Fašiang, ktorý je už pred Hromnicami, pokračuje aj po nich. „Hromnice sú taký zvláštny ostrovček. Aj cirkev ich uznáva."

Privítajte jar

Fabián si na Hromnice vždy zapáli sviečku. „To mi zostalo. A vo svojej psychologickej praxi občas spravím fašiangovú skupinu v maskách, podľa toho, v akom štádiu vývinu sa skupina nachádza. Voľakedy dávno, ešte keď sme boli mladí, sme chodili s kamarátmi do Karpát na Panovu lúku a tam sme pálili sviečky." A čo pretrvalo z tradícií dodnes? Napríklad aj populárny karneval v Benátkach je pozostatkom predkresťanských rituálov, aj najväčší karneval na svete v Riu de Janeiro. „Do Južnej Ameriky to dovliekli Európania a ujalo sa to tam," vraví Fabián. „Ľudia besnejú niekoľko dni a zopár ich pritom aj zomrie. Mnohí sú úplne v tranze. Zmyslom je tešiť sa z odchádzajúcej zimy a prichádzajúcej jari. A popritom si parádne zašantiť."

Ľudí vždy lákalo obliekať si masky. V maske sa dokážete viac uvoľniť, byť viac samým sebou. „To je zmysel masky - zakryť sa niečím iným a v štýle toho iného vystrájať a zabávať sa," vraví psychológ. „A potom môže nastať sebareflexia." Alebo aj nemusí. Je to na vás. Ak vás teda už trápia zimné tmavé večery, oblečte si masku a dajte zbohom depresii. Veď za dverami je jar. A skôr, ako sa začnete štyridsať dní postiť, hodujte. Šišky, fánky a najmä mäso - naplno, v podobe zabíjačiek, klobás, slaniny - doprajte si, čo hrdlo ráči. A k tomu hriatô, pálenku alebo vínko.

Ak sa vám zdá, že dnešný človek je zásadne iný, ako boli naši predkovia, je to omyl. Nedávame si na seba zvieracie hlavy, ale vybláznime sa aj dnes, v časoch internetu. A to priamo na internete. Ak chatujete na rôznych „pokecových" portáloch, bez zverejnenia svojej podobizne a vystupujete pod rôznymi nickmi, môžete byť niekým úplne iným, aj svojím opakom. Môžete celkom zmeniť svoju identitu, akoby ste mali masku. „Chat je permanentný karneval," tvrdí psychológ.

Popolcová streda

• 2010 - 17. februára

• 2011 - 9. marca

• 2012 - 22. februára

• 2013 - 13. februára

• 2014 - 5. marca

Fašiangy na dedine

Fašiangy v meste

Karneval v Riu de Janeiro

Benátsky karneval

Fašiangové dobroty