Nehrajú sa len deti

rá partia utuží rodinu.

Hry spravidla podceňujeme. Je to iba hra, mávneme rukou, akoby to podstatné a dôležité muselo byť kdesi mimo nej. Bežne nám uniká, že hry majú aj iný, hlbší zmysel. Človek je homo ludens, hrou sa učí, odovzdáva informácie. Psychológ Carl Gustav Jung rozoberal banalitu, akou sa v kartách zdá byť žolík. „Hra" bola tým slávnym príkladom z filozofie, keď Ludwig Wittgenstein ukázal, aké márne je hľadať definície slov. Načo by aj. Keď sa niekto hrá, rozumieme, čo robí, aj bez slovníka.

Hry, ktoré poznal každý

Ponáhľaj sa do domčeka, ak padne šestka, hádž ešte raz. To sú herné pravidlá vryté do pamäti generácií. Socialistický trh neponúkal na výber veľa stolových hier - bolo to najmä Človeče nehnevaj sa!, pôvabne česko-slovensky komolené na Človeče, nezlob sa. Hrali ho všetci, zmierení s obmedzenou škálou pocitov, aké malo v ponuke. Hnev, radosť, škodoradosť.

Šťastnejší vlastnili stolovú plastovú ruletu s guľôčkou, ktorá sa bežne zakotúľala pod nábytok, alebo preferovala určité čísla na úkor iných. Asi najbližšie moderným hrám mali Dostihy a sázky, akási domáca verzia Monopolov, ktoré boli populárne na Západe. Aj tam však spoločenské doskové hry ešte len čakali na boom.

„Nákazu vyvolali Osadníci z Katanu," spomína programátor Andrej a otvára škatuľu legendárnej hry. Kartičky, kocky, šesťuholníky, z ktorých skladáte mapu - len rozložiť a začať hrať. Vo svete boli Osadníci vyhlásení za najlepšiu hru roku 1995. K nám dorazili na prelome tisícročí.

„Vtedy ešte hry nosili ľudia z výletov do zahraničia, či zo študijných pobytov, kde sa ich naučili hrať," hovorí Andrej. Dnes už základné hry bežne nájdete v kníhkupectvách. „Keď sa do nich niekto zažerie, je to zábavka ako každá iná, ktorá dokáže kradnúť čas." Sám má na poličkách dve desiatky škatúľ, ale hovorí, že na ozajstných zberateľov sa nechytá.

Nehrajú len kockáči

Za posledné roky spoločenské hry prekonali závratný vývoj. Vedľa Osadníkov či Carcassonne praotec hier Človeče pôsobí asi ako trabant v pretekoch s rollsroyceom. S infantilnosťou nepochodíte - cení sa analytické myslenie. „Hráčmi sú ľudia, ktorí majú záujem vo voľnom čase trápiť mozgové závity," tvrdí doktorandka Nina. Sama má prírodovedné vzdelanie, rovnako jej priateľ, ktorý sa tiež rád zahrá. „Väčšina hier je navrhnutá na rozmýšľanie, na čo si my, matfyzáci vcelku potrpíme," do tretice potvrdzuje Andrej, absolvent informatiky. Raz-dva je na svete predsudok: typický fanúšik doskových hier musí byť kockáč, pri ktorom si bez titulu ani neškrtnete.

Geek či nerd bol v skutočnosti prototypom hráča pred pár rokmi, keď hry u nás začínali. Ide o osobu, zažranú do vedy, počítačov, komiksov, sci-fi a fantasy, človeka, ktorý vymetá podujatia zvané „cony" a vyzerá ako vystrihnutý z amerického televízneho seriálu o geekoch The Big Bang Theory.

Dnes sa už hráč zaškatuľkovať nedá. Hrajú mladí aj dôchodcovia, muži, ženy, deti - niekedy všetci nad rovnakým stolom. Človek nemusí byť fanatik, aby zapadol. Výhodou je, že k zábave netreba počítače, herné konzoly. Nehrozí ani samota, ani závislosť. „Najlepšie na spoločenských hrách je, že sa stretnete s kamarátmi, alebo rodinou, podebatujete si a ešte si zahráte," uzatvára dvadsiatnik Michal.

Kde a s kým?

Sú ľudia, ktorých k hre nedotiahnete. Iní chcú, ale nemajú kde, alebo s kým. Pre každého je otvorený bratislavský klub Alea Istropolitana, kde sa hráči raz za týždeň schádzajú v požičaných priestoroch. Domček na konci dvora, dve miestnosti, nič honosné. „Bolo to už trochu otupné vláčiť hry so sebou vždy, keď máte chuť si zahrať," vysvetľuje jeden z tých, čo klub prevádzkujú. Členský preukaz vám netreba, združenie je neziskové. Nad stolmi sa skláňa pätnásť - dvadsať ľudí. Zdá sa, že sa všetci poznajú, ale nemusí to tak byť vždy.

Pútavé svety

Spôsobov, ako cibriť myslenie, je veľa. Otázne je, načo kupovať drahé škatule. Čo nesmrteľná a stáročiami overená klasika, akou je šach? Šach, dáma, domino, mlyn. Hry ako tieto pretrvali veky, možno preto, že ich pravidlá sú jednoduché a abstraktné. Nepotrebujeme vedieť, ako sa volá kráľ, na ktorého útočíme, ani to, akej krajine vládne. Zaujíma nás len to, ako mu dať mat. Podobné je to s novším a populárnym Scrabble. Iné sú moderné hry, ktorých súčasťou je legenda, príbeh. Hráči neposúvajú len bezmenné farebné kamene. Môžu sa vcítiť do postavy a sveta, ktorý hrajú. Je to pútavé a zúčastnených to baví.

V Osadníkoch sú námorníkmi, ktorí kolonizujú neznámy ostrov, v inej hre mníchmi v kláštore, kde sa odohrali záhadné vraždy. Za stolom sa dospelí ľudia menia na pravekých lovcov, mafiánov, kúzelníkov. Dobývajú vesmír, budujú atómovú elektráreň, pečú pizzu. Návrhárov hier inšpirujú svety literárnej a filmovej fantastiky, história, každodennosť, čokoľvek.

Boj alebo spolupráca

„Môžeme zaklopať na drevo, že existuje aspoň toľko typov hier, koľko je značiek piva," hovorí Matej Tejbus, predavač v bratislavskom obchode, ktorý u nás hry ponúkal medzi prvými. Existujú vedomostné hry, pri ktorých si precvičíte pamäť a rozšírite obzory. Z ľahších sú „párty hry", ktoré vás nenútia príliš rozmýšľať, zábavnejšie je sledovať, aký vplyv na herný výkon má podávaný alkohol.

Nie vždy je hráč hráčovi vlkom - hry zvané kooperatívne sú založené na spolupráci. Známy seriál o ľudskom tele je kulisou hry Bol raz jeden život, kde hráči vedno zásobujú telo kyslíkom. Ak sa podarí okysličiť končatiny a mozog, hra sa končí. Zdá sa to byť bez iskry? Možno je to dôvod, prečo je kooperatívnych hier menej ako tých, kde si hráči navzájom škodia.

Náhoda a stratégia

Grafika je dôležitá, no platí, že hru robí jej princíp. Priveľký podiel náhody znamená, že sa môžete vrátiť k Človeče a vyjde vás to lacnejšie. Opačným extrémom sú stresové ťahové stratégie, napríklad simulácie historických bojových operácií. Tam záleží, kto má za sebou veľa „nadrveného" a len lúštiť pravidlá zaberie pol dňa. Hry nad dve hodiny Andrej rovno vylučuje: „No sú ľudia, ktorí si sadnú na víkend a baví ich hrať to celé." Z hier najobľúbenejšie sú tie vyvážené. Umožnia rozmýšľať aj vypnúť. Možnosť zvratu pred koncom hry dáva šancu, ak ste pokazili úvod. Dôležitý je aj mechanizmus zabraňujúci tomu, aby sa hra rýchlo obohrala. V krajinách, kde sa hrá dlhšie, je bazárov viac, u nás je ešte vzácnosťou, aby sa niekto chcel kusov zo zbierky zbaviť.

Povedz mi, s čím sa hráš, a ja ti poviem, kto si

Čo-to z herných princípov sa dozvieme aj o národnej povahe. Hraví sú Nemci a Francúzi, Američania sú závislí od kociek. Nemci pre zmenu náhodu neznášajú. Príde raz hra taká geniálna, priam dokonalá, že vytlačí tie ostatné? „To sa nestane, lebo hry sú veľmi rozdielne," myslí si Andrej. „Každý rok sa objaví niečo, čo je výrazne iné, z času na čas aj obrovský zlom. Nie že by šlo o geniálnosť, skôr je to nový princíp, ktorý nikto neskúsil." Svätým grálom hier dlho bolo Puerto Rico. Potom prišla senzácia menom Agricola. „Je to vraj taká návyková hra, že človek, ak nemá čas ju hrať, trpí. Tak som usúdil, že si ju nekúpim," smeje sa.

Ponuka hier je široká

Stolových hier už je toľko, že je problém medzi nimi vyberať. Lepšie je dať si poradiť. Predavač Matej Tejbus tvrdí, že zákazníka odhadne už od dverí. „Napríklad toto sú jasní geekovia," ukáže na dvojicu tínedžerov. Tí sa len súhlasne zasmejú.

Preč sú však časy, keď sem chodili výhradne mládežníci s nosmi v sci-fi a fantasy. „Príde dôchodca, že idú na chatu a už ich nebaví opäť hrať kanastu, alebo že vnúčence sú malé na poker, tak chce nejakú spoločenskú hru." Nasleduje otázka, akú má o hrách predstavu. „Tá je väčšinou mylná. Každý si pamätá akurát Človeče, nehnevaj sa."

Stane sa, že záujemcu privábi farebná škatuľa vo výklade, no netuší, čo sa skrýva pod jej obalom. Nie každý sa orientuje v ponuke, pozná zložité pravidlá a lúska recenzie na internete. Dôležité je zákazníka usmerniť. Matej Tejbus varuje: „Stalo sa, že sa jeden vrátil a bol vŕtavý, že ho hra nebaví, lebo sme mu zle poradili."

Dôležité je poradenstvo

Ešte predtým, ako padne prvé želanie, skúša o kupujúcom vyzvedieť niečo viac. Aké časté sú rodinné posedenia? Hrávajú viacerí? Alebo treba doskovku pre sólo hráča? Znie to prekvapivo, ale v ponuke sú aj také.
„Dotyčný trebárs povie, že chodieva s kamarátmi do krčmy. Pre mňa prvá indícia," vysvetľuje Tejbus. „To znamená, že tam nepotiahne škatuľu, ktorá má tri a pol kila a je obrovská ako pneumatika." K pivu ideálna je hra pre mnoho hráčov, s obalom do vrecka. Na inom zákazníkovi zase hneď vidno, že mu nemá zmysel núkať hororovú hru. Nepôsobí ako typ, čo sa túži báť.

Chlapík, čo Mateja prekvapil, mohol mať štyridsať-päťdesiat rokov. „Na pohľad manažér. Tmavý oblek, zlaté hodinky, diplomatka," spomína. „Myslel som, že bude chcieť nanajvýš darček pre dcéru. A keď som mu ukázal šesť doskoviek, zobral celú sériu."

Konzultácia je vhodná, najmä ak sú cieľovou skupinou menšie deti. Ak ich hra nechytí, peniaze vyhodíte zbytočne, varuje Tejbus „Dcérka jednej pravidelnej zákazníčky má tri roky, práve sa naučila rozprávať. A hrajú s ňou hry, že len pozerám. Od osem, desať rokov."

Najlepšie z hier idú na odbyt práve tie rodinné. Vyladené sú tak, aby ich mohli hrať deti, rodičia, starí rodičia, čo má výhody. Nemusíte sa ponižovať a strúhať nahlúplu pózu, len preto, že chcete potomka uchrániť porážky. Hráte naplno, herný princíp sily vyrovná.

Ako vyzerá herný biznis

Pútavé grafické stvárnenie robí zo stolových hier zberateľský artefakt. Nová škatuľa vonia a svieti, vyložená v obývačke medzi ostatnými. Nie je to lacný koníček. Na trhu hry pribúdajú jedna za druhou, k tým starším vychádzajú doplnkové balíčky. Zasvätenci o nich píšu recenzie, skúšajú turnaje, celý týždeň stolovým hrám venuje festival v nemeckom Essene. Je to hotový mikrosvet - má svoje bestsellery, stredný prúd aj alternatívu.

Vyložene zberateľské hry, napríklad tie kartové, priviedli na mizinu nejedného tínedžera. Menej agresívne sú práve spoločenské doskovky. Nechajú na vás, či sa vrhnete na novú, alebo roky ostanete pri jednej škatuli. Zo päť - šesť pôvodných doskových hier ročne vzniká v susednom Česku. Slovensko na sériovo vyrábaný národný príspevok iba čaká. Ešteže je tu jedna domáca mutácia vedomostnej hry - volá sa Slovensko: otázky a odpovede. Kríženec stolovej kratochvíle a kvízu vás testuje otázkami, ktorých je na kartičkách viac ako tisíc. Odpovede dajú zabrať. Viete, ako sa volala Svätoplukova žena, alebo čo je zač bratislavská alternatívna kapela Živé kvety? Ak áno, patríte medzi informovaných vlastencov.

FAN TAN

ČLOVEČE NEHNEVAJ SA

CLUEDO

OSADNÍCI Z KATANU

CARCASSONNE

WILD LIFE

Zdroje: ihrysko.sk, spolocenskehry.sk, martinus.sk