SME
reklama

Nehrajú sa len deti

Stane sa, že dospelí ľudia si pod stromčekom nájdu škatuľu, a keď ju rozbalia, strávia Vianoce nad hrou, kde pochodujú farebné figúrky. Vynález, akým sú stolové spoločenské hry, má samé výhody. Na zábavu netreba počítač, nehrozí závislosť - a čo viac, dob

rá partia utuží rodinu.

Hry spravidla podceňujeme. Je to iba hra, mávneme rukou, akoby to podstatné a dôležité muselo byť kdesi mimo nej. Bežne nám uniká, že hry majú aj iný, hlbší zmysel. Človek je homo ludens, hrou sa učí, odovzdáva informácie. Psychológ Carl Gustav Jung rozoberal banalitu, akou sa v kartách zdá byť žolík. „Hra" bola tým slávnym príkladom z filozofie, keď Ludwig Wittgenstein ukázal, aké márne je hľadať definície slov. Načo by aj. Keď sa niekto hrá, rozumieme, čo robí, aj bez slovníka.

Hry, ktoré poznal každý

Ponáhľaj sa do domčeka, ak padne šestka, hádž ešte raz. To sú herné pravidlá vryté do pamäti generácií. Socialistický trh neponúkal na výber veľa stolových hier - bolo to najmä Človeče nehnevaj sa!, pôvabne česko-slovensky komolené na Človeče, nezlob sa. Hrali ho všetci, zmierení s obmedzenou škálou pocitov, aké malo v ponuke. Hnev, radosť, škodoradosť.

Šťastnejší vlastnili stolovú plastovú ruletu s guľôčkou, ktorá sa bežne zakotúľala pod nábytok, alebo preferovala určité čísla na úkor iných. Asi najbližšie moderným hrám mali Dostihy a sázky, akási domáca verzia Monopolov, ktoré boli populárne na Západe. Aj tam však spoločenské doskové hry ešte len čakali na boom.

„Nákazu vyvolali Osadníci z Katanu," spomína programátor Andrej a otvára škatuľu legendárnej hry. Kartičky, kocky, šesťuholníky, z ktorých skladáte mapu - len rozložiť a začať hrať. Vo svete boli Osadníci vyhlásení za najlepšiu hru roku 1995. K nám dorazili na prelome tisícročí.

„Vtedy ešte hry nosili ľudia z výletov do zahraničia, či zo študijných pobytov, kde sa ich naučili hrať," hovorí Andrej. Dnes už základné hry bežne nájdete v kníhkupectvách. „Keď sa do nich niekto zažerie, je to zábavka ako každá iná, ktorá dokáže kradnúť čas." Sám má na poličkách dve desiatky škatúľ, ale hovorí, že na ozajstných zberateľov sa nechytá.

Nehrajú len kockáči

Za posledné roky spoločenské hry prekonali závratný vývoj. Vedľa Osadníkov či Carcassonne praotec hier Človeče pôsobí asi ako trabant v pretekoch s rollsroyceom. S infantilnosťou nepochodíte - cení sa analytické myslenie. „Hráčmi sú ľudia, ktorí majú záujem vo voľnom čase trápiť mozgové závity," tvrdí doktorandka Nina. Sama má prírodovedné vzdelanie, rovnako jej priateľ, ktorý sa tiež rád zahrá. „Väčšina hier je navrhnutá na rozmýšľanie, na čo si my, matfyzáci vcelku potrpíme," do tretice potvrdzuje Andrej, obr_03.jpgabsolvent informatiky. Raz-dva je na svete predsudok: typický fanúšik doskových hier musí byť kockáč, pri ktorom si bez titulu ani neškrtnete.

Geek či nerd bol v skutočnosti prototypom hráča pred pár rokmi, keď hry u nás začínali. Ide o osobu, zažranú do vedy, počítačov, komiksov, sci-fi a fantasy, človeka, ktorý vymetá podujatia zvané „cony" a vyzerá ako vystrihnutý z amerického televízneho seriálu o geekoch The Big Bang Theory.

Dnes sa už hráč zaškatuľkovať nedá. Hrajú mladí aj dôchodcovia, muži, ženy, deti - niekedy všetci nad rovnakým stolom. Človek nemusí byť fanatik, aby zapadol. Výhodou je, že k zábave netreba počítače, herné konzoly. Nehrozí ani samota, ani závislosť. „Najlepšie na spoločenských hrách je, že sa stretnete s kamarátmi, alebo rodinou, podebatujete si a ešte si zahráte," uzatvára dvadsiatnik Michal.

Kde a s kým?

Sú ľudia, ktorých k hre nedotiahnete. Iní chcú, ale nemajú kde, alebo s kým. Pre každého je otvorený bratislavský klub Alea Istropolitana, kde sa hráči raz za týždeň schádzajú v požičaných priestoroch. Domček na konci dvora, dve miestnosti, nič honosné. „Bolo to už trochu otupné vláčiť hry so sebou vždy, keď máte chuť si zahrať," vysvetľuje jeden z tých, čo klub prevádzkujú. Členský preukaz vám netreba, združenie je neziskové. Nad obr_05.jpgstolmi sa skláňa pätnásť - dvadsať ľudí. Zdá sa, že sa všetci poznajú, ale nemusí to tak byť vždy.

Pútavé svety

Spôsobov, ako cibriť myslenie, je veľa. Otázne je, načo kupovať drahé škatule. Čo nesmrteľná a stáročiami overená klasika, akou je šach? Šach, dáma, domino, mlyn. Hry ako tieto pretrvali veky, možno preto, že ich pravidlá sú jednoduché a abstraktné. Nepotrebujeme vedieť, ako sa volá kráľ, na ktorého útočíme, ani to, akej krajine vládne. Zaujíma nás len to, ako mu dať mat. Podobné je to s novším a populárnym Scrabble. Iné sú moderné hry, ktorých súčasťou je legenda, príbeh. Hráči neposúvajú len bezmenné farebné kamene. Môžu sa vcítiť do postavy a sveta, ktorý hrajú. Je to pútavé a zúčastnených to baví.

V Osadníkoch sú námorníkmi, ktorí kolonizujú neznámy ostrov, v inej hre mníchmi v kláštore, kde sa odohrali záhadné vraždy. Za stolom sa dospelí ľudia menia na pravekých lovcov, mafiánov, kúzelníkov. Dobývajú vesmír, budujú atómovú elektráreň, pečú pizzu. Návrhárov hier inšpirujú svety literárnej a filmovej fantastiky, história, každodennosť, čokoľvek.

Boj alebo spolupráca

„Môžeme zaklopať na drevo, že existuje aspoň toľko typov hier, koľko je značiek piva," hovorí Matej Tejbus, predavač v bratislavskom obchode, ktorý u nás hry ponúkal medzi prvými. Existujú vedomostné hry, pri ktorých obr_08.jpgsi precvičíte pamäť a rozšírite obzory. Z ľahších sú „párty hry", ktoré vás nenútia príliš rozmýšľať, zábavnejšie je sledovať, aký vplyv na herný výkon má podávaný alkohol.

Nie vždy je hráč hráčovi vlkom - hry zvané kooperatívne sú založené na spolupráci. Známy seriál o ľudskom tele je kulisou hry Bol raz jeden život, kde hráči vedno zásobujú telo kyslíkom. Ak sa podarí okysličiť končatiny a mozog, hra sa končí. Zdá sa to byť bez iskry? Možno je to dôvod, prečo je kooperatívnych hier menej ako tých, kde si hráči navzájom škodia.

Náhoda a stratégia

Grafika je dôležitá, no platí, že hru robí jej princíp. Priveľký podiel náhody znamená, že sa môžete vrátiť k Človeče a obr_16.jpgvyjde vás to lacnejšie. Opačným extrémom sú stresové ťahové stratégie, napríklad simulácie historických bojových operácií. Tam záleží, kto má za sebou veľa „nadrveného" a len lúštiť pravidlá zaberie pol dňa. Hry nad dve hodiny Andrej rovno vylučuje: „No sú ľudia, ktorí si sadnú na víkend a baví ich hrať to celé." Z hier najobľúbenejšie sú tie vyvážené. Umožnia rozmýšľať aj vypnúť. Možnosť zvratu pred koncom hry dáva šancu, ak ste pokazili úvod. Dôležitý je aj mechanizmus zabraňujúci tomu, aby sa hra rýchlo obohrala. V krajinách, kde sa hrá dlhšie, je bazárov viac, u nás je ešte vzácnosťou, aby sa niekto chcel kusov zo zbierky zbaviť.

Povedz mi, s čím sa hráš, a ja ti poviem, kto si

Čo-to z herných princípov sa dozvieme aj o národnej povahe. Hraví sú Nemci a Francúzi, Američania sú závislí od kociek. Nemci pre zmenu náhodu neznášajú. Príde raz hra taká geniálna, priam dokonalá, že vytlačí tie ostatné? „To sa nestane, lebo hry sú veľmi rozdielne," myslí si Andrej. „Každý rok sa objaví niečo, čo je výrazne iné, z času na čas aj obrovský zlom. Nie že by šlo o geniálnosť, skôr je to nový princíp, ktorý nikto neskúsil." Svätým grálom hier dlho bolo Puerto Rico. Potom prišla senzácia menom Agricola. „Je to vraj taká návyková hra, že človek, ak nemá čas ju hrať, trpí. Tak som usúdil, že si ju nekúpim," smeje sa.

Ponuka hier je široká

Stolových hier už je toľko, že je problém medzi nimi vyberať. Lepšie je dať si poradiť. Predavač Matej Tejbus tvrdí, že zákazníka odhadne už od dverí. „Napríklad toto sú jasní geekovia," ukáže na dvojicu tínedžerov. Tí sa obr_07.jpglen súhlasne zasmejú.

Preč sú však časy, keď sem chodili výhradne mládežníci s nosmi v sci-fi a fantasy. „Príde dôchodca, že idú na chatu a už ich nebaví opäť hrať kanastu, alebo že vnúčence sú malé na poker, tak chce nejakú spoločenskú hru." Nasleduje otázka, akú má o hrách predstavu. „Tá je väčšinou mylná. Každý si pamätá akurát Človeče, nehnevaj sa."

Stane sa, že záujemcu privábi farebná škatuľa vo výklade, no netuší, čo sa skrýva pod jej obalom. Nie každý sa orientuje v ponuke, pozná zložité pravidlá a lúska recenzie na internete. Dôležité je zákazníka usmerniť. Matej Tejbus varuje: „Stalo sa, že sa jeden vrátil a bol vŕtavý, že ho hra nebaví, lebo sme mu zle poradili."

Dôležité je poradenstvo

Ešte predtým, ako padne prvé želanie, skúša o kupujúcom vyzvedieť niečo viac. Aké časté sú rodinné posedenia? Hrávajú viacerí? Alebo treba doskovku pre sólo hráča? Znie to prekvapivo, ale v ponuke sú aj také.
„Dotyčný trebárs povie, že chodieva s kamarátmi do krčmy. Pre mňa prvá indícia," vysvetľuje Tejbus. „To znamená, že tam nepotiahne škatuľu, ktorá má tri a pol kila a je obrovská ako pneumatika." K pivu ideálna je hra pre mnoho hráčov, s obalom do vrecka. Na inom zákazníkovi zase hneď vidno, že mu nemá zmysel núkať hororovú hru. Nepôsobí ako typ, čo sa túži báť.

obr_06.jpgChlapík, čo Mateja prekvapil, mohol mať štyridsať-päťdesiat rokov. „Na pohľad manažér. Tmavý oblek, zlaté hodinky, diplomatka," spomína. „Myslel som, že bude chcieť nanajvýš darček pre dcéru. A keď som mu ukázal šesť doskoviek, zobral celú sériu."

Konzultácia je vhodná, najmä ak sú cieľovou skupinou menšie deti. Ak ich hra nechytí, peniaze vyhodíte zbytočne, varuje Tejbus „Dcérka jednej pravidelnej zákazníčky má tri roky, práve sa naučila rozprávať. A hrajú s ňou hry, že len pozerám. Od osem, desať rokov."

Najlepšie z hier idú na odbyt práve tie rodinné. Vyladené sú tak, aby ich mohli hrať deti, rodičia, starí rodičia, čo má výhody. Nemusíte sa ponižovať a strúhať nahlúplu pózu, len preto, že chcete potomka uchrániť porážky. Hráte naplno, herný princíp sily vyrovná.

Ako vyzerá herný biznis

Pútavé grafické stvárnenie robí zo stolových hier zberateľský artefakt. Nová škatuľa vonia a svieti, vyložená v obývačke medzi ostatnými. Nie je to lacný koníček. Na trhu hry pribúdajú jedna za druhou, k tým starším vychádzajú doplnkové balíčky. Zasvätenci o nich píšu recenzie, skúšajú turnaje, celý týždeň stolovým hrám venuje festival v nemeckom Essene. Je to hotový mikrosvet - má svoje bestsellery, stredný prúd aj alternatívu.

Vyložene zberateľské hry, napríklad tie kartové, priviedli na mizinu nejedného tínedžera. Menej agresívne sú práve spoločenské doskovky. Nechajú na vás, či sa vrhnete na novú, alebo roky ostanete pri jednej škatuli. Zo päť - šesť pôvodných doskových hier ročne vzniká v susednom Česku. Slovensko na sériovo vyrábaný národný príspevok iba čaká. Ešteže je tu jedna domáca mutácia vedomostnej hry - volá sa Slovensko: otázky a odpovede. Kríženec stolovej kratochvíle a kvízu vás testuje otázkami, ktorých je na kartičkách viac ako tisíc. Odpovede dajú zabrať. Viete, ako sa volala Svätoplukova žena, alebo čo je zač bratislavská alternatívna kapela Živé kvety? Ak áno, patríte medzi informovaných vlastencov.

FAN TAN
obr_12.jpgFAN-TAN je hra-mýtus, fantóm z literatúry. Nik ju nehral, nepozná jej pravidlá. A predsa po nej v Československu pátrali generácie čitateľov. V šesťdesiatych rokoch ju český autor literatúry pre deti a mládež Jaroslav Foglar vybájil v knihe Tajomná Řásnovka.

FAN-TAN hrávali podnikaví mládežníci vo vymyslenej štvrti, sčasti inšpirovanej pražským Žižkovom. Vzrušujúca hra tam bola rozšírená rovnako ako hokej či futbal, opisoval Foglar. Podľa náznakov súperili tri strany, po ploche, posúvali celé armády špendlíkov. Viac informácií ako FAN-TAN hrať, v knihe chýba, čo dráždilo fantáziu čitateľov. Mnohí si preto pravidlá domýšľali a vyrábali vlastné prototypy hry, ktorá pôvodne existovala len v knihe.

Názvom, nie princípom spisovateľa inšpirovala starobylá hra z Číny. Doskovku podobnú tej v knihe neskôr hrával s členmi skautského oddielu, ktorého bol vedúcim. Sériovo sa nikdy nevyrábala, hoci záujem o ňu bol. Sú nadšenci, ktorí po FAN TAN-e pátrajú aj po roku 1999, keď Jaroslav Foglar zomrel.

ČLOVEČE NEHNEVAJ SA
Zábava, haluz, srandička, blbeček. Kľúčové slová na internete ukazujú, akú váhu prikladáme hre, ktorú u nás hrával azda každý. História Človeče sa začína v staroveku. Indovia verili, že kríž, po ktorom sa motajú figúrky, je symbolom šťastia. Mohol byť vyšitý na látke, aj byť obr_10.jpgsúčasťou pôdorysu záhrady. Obvyklými farbami súperiacich strán boli čierna, žltá, zelená a červená. Hru zvanú Pachisi hrávali všetky spoločenské vrstvy.

V 16. storočí vládca Akbar Veľký mastil živú verziu, kde namiesto figúrok behali ženy z cisárskeho háremu. Prišiel novovek a Pachisi sa inšpirovali Angličania. Od roku 1896 je patentovaná podobná hra Ludo, rozšírená v britskom impériu. Mala viac verzií. Figúrky mohli cúvať, v jednej z verzii sa mohlo podvádzať a odhaľovať podvody iných.

Ludo a Pachisi v rokoch 1907 - 1908 skombinoval Nemec Josef Friedrich Schmidt. Poistkou proti zúrivosti v hre, založenej na šťastí a nešťastí bol názov Človeče, nehnevaj sa - prežil dodnes. Nebyť prvej svetovej vojny, dejiny stolových hier by asi vyzerali inak. Geniálnym obchodným ťahom bolo zaplaviť hrou vojenské nemocnice, neskôr aj zákopy. Vojaci si zvykli a Človeče žiadali aj potom, ako sa z frontu vrátili domov. V roku 1925 počet predaných kusov dosiahol prvý milión. V biznise stolových hier je dnes Nemecko veľmocou, dodnes existuje aj firma Schmidt Spiele.

CLUEDO
obr_11.jpgVyše šesťdesiat rokov je na trhu detektívna hra Cluedo. V dome sa odohrala vražda, hráči pátrajú po tom, kto, akou zbraňou a v akej miestnosti zločin spáchal. Čo je zaujímavé, Cluedo prerazilo aj do sveta filmu a televízie, hoci bežne to býva naopak - film inšpiruje hru. Na obrazovke fungovala živá interaktívna súťaž, v roku 1985 podľa situácií z hry vznikla filmová komédia Clue.

OSADNÍCI Z KATANU
obr_13.jpgOsadníci sú hra, ktorá vyvolala boom, dodnes je klasikou a bránou k iným doskovkám. Legenda hovorí o výpravách, ktoré dorazili na pustý ostrov. Ťažia suroviny, budujú cesty, mestá, dediny, obchodujú jeden s druhým. Aby sa jednotlivé partie viac líšili, plán je zložený zo šesťuholníkov, ktoré môžete poskladať vždy inak. Vo svete sa z Osadníkov predali tri milióny kusov, vrátane mnohých rozšírení, verzií a variácií - napríklad tej pre mormónov.
obr_09.jpg
CARCASSONNE
Nový princíp priniesla najlepšia hra roku 2001. Prikladaním kartičiek vytvárate krajinu s lesmi, lúkami, mestami, ktorá sa každým ťahom zväčšuje. Zároveň na plochu umiestňujete figúrky - rytierov, mníchov či sedliakov. „Hrá celá rodina a najviac dedo s deťmi," chváli hru na webstránke martinus.sk užívateľ Vladimír. „Má 62 rokov, ale hral by sa dvadsaťštyri hodín v kuse, keby to bolo možné."

WILD LIFE
obr_15.jpg
Koľko stavcov má krk leva, čím sa živí žirafa? Kombináciou vedomostnej hry s DVD je Wild Life. Sada obsahuje dva disky s klipmi o zvieratách a ich živote v prirodzenom prostredí. Správnymi odpoveďami na položené otázky, získavate kartičky zvierat.


Zdroje: ihrysko.sk, spolocenskehry.sk, martinus.sk
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

reklama

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 740
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 553
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 069
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 902
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 617
  6. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 9 675
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 104
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 099
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Unicef Slovensko: Inšpirujúce ženy a ich úloha pri formovaní lepšieho sveta
  2. Mária Melková: U ocka upratovať nemusím! Čo s rozdielnymi pravidlami v dvoch domovoch po rozvode.
  3. Mária Melková: Moje dieťa ku mne po rozvode odmieta chodiť. Čo mám robiť?
  4. Věra Tepličková: Krehké deti alebo Keď blogerka vybočí zo zaužívaných koľají
  5. Lucia Nicholsonová: Načo sa zahadzovať s deťmi? Obzvlášť s tými chudobnými?
  6. Věra Tepličková: Život s introvertným dieťaťom, manželom alebo rodičom
  7. Martin Pollák: Generácia Alfa
  8. Mária Melková: Moje deti, Tvoje deti, naše deti - mýty o živote v zošívaných rodinách
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 47 298
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 686
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 496
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 11 164
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 432
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 399
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 387
  8. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 7 153
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu