Zlodejky lásky

Zdá sa, že dvadsaťpäťročná Nina našla lásku svojho života. Konečne. O „pánovi dokonalom", s ktorým sa zoznámila v práci, dokáže rozprávať celé hodiny. Vraj je to láska ako hrom. Najprv o neho nemala záujem, veď každý vo firme vedel, že má dlhoročnú partnerku. Jeho nadbiehaniu odolávala celé tri mesiace. Napokon ju predsa len dostal na svoj zvláštny zmysel pre humor, šarm, galantnosť, lichôtky, ktoré tak dlho nepočula od žiadneho muža. Áno, vie, že to nie je správne a že sa s ním musí rozísť, ale... Veď jemu to s jeho priateľkou aj tak neklape.

Pomaly si zvykla na to, že vo vzťahu s milencom hrá druhé husle. Zistila, že svojmu milovanému nemôže zavolať, kedy sa jej zachce. Neustále mu musela prispôsobovať svoj program. Často celé dni len tak sedela doma a čakala, či sa jej ozve. Skutočné peklo sa však začalo až vtedy, keď sa o ich vzťahu dozvedela milencova partnerka. „Stále mi vyvolávala a posielala správy, aby som ho nechala na pokoji, že je so mnou aj tak len pre sex. Pritom som si vypočula množstvo nelichotivých slov," sťažuje sa Nina. Jej milenec tvrdí, že si tú hysterku nemá všímať, vraj mu to robí naschvál, aby sa mu pomstila. Teraz sa od nej síce nemôže odsťahovať, lebo sa ešte nedohodli, ako si rozdelia byt, na ktorý si vzali hypotéku. A tak Nina napriek všetkému zase verí, že ju má rád. Nie každý neverník je automaticky chorobne promiskuitný jedinec. Psychologička Miriam Belianská tvrdí, že bočné vzťahy vyhľadávajú aj niektorí muži s podlomeným sebavedomím: „Často svoju životnú nespokojnosť dávajú za vinu partnerke, a preto nemajú zábrany podvádzať ju. Hľadaním vzrušenia si napĺňajú pocit prázdna vo svojom vnútri, zvyšujú si sebavedomie, prípadne prekrývajú svoju žiarlivosť na partnerku. Boja sa, že ju môžu stratiť, a tak, aby nezostali sami, nadviažu milenecký vzťah. Žiaľ, úplne rovnaký pocit nespokojnosti ich postihne aj v ďalšom partnerstve. Prelomiť tento začarovaný kruh môžu len sami, ak budú hľadať príčiny svojich pocitov v sebe a nie v druhých."MIRIAM (24) Môj posledný vzťah so ženatým mužom sa odohral toto leto. Nebol prvý a predpokladám, že ani posledný. Nie som však rozbíjačka manželstiev, ani nekradnem mužov. Vždy je to o dohode, tak, aby všetky strany - ja, on aj ona - boli spokojné. Môj milenec mi na začiatku nášho vzťahu pomohol, čo som ako cudzinka v novom prostredí veľmi ocenila. Postupne sa medzi nami vytvorilo krásne priateľstvo, a to sa pretransformovalo na niečo viac. Nezáležalo na tom, na akú tému sme sa bavili, napriek kultúrnym i generačným rozdielom sme vždy našli spoločnú reč. Môj mi pomáhal vypnúť a vždy mi dokázal vyčarovať na perách úsmev. To isté som sa snažila vrátiť aj ja jemu. Navodiť uvoľnenú atmosféru, zbaviť ho prízemných starostí a dať mu to, čo nemá doma. Samozrejme, že nikto z nás nemohol ignorovať, že jeho „doma" existuje. Nechcela som mu spôsobiť problémy, teda diskrétnosť bola prvoradá. Myslím, že i to skrývanie, tajomno a nevypovedaná hra medzi nami len podporovali vášeň, ktorá kŕmila náš vzťah. I vďaka tomuto koreniu je tento druh vzťahu príťažlivý. Po štyroch mesiacoch sme sa však museli rozlúčiť. Vtedy to zjavne pociťovali aj u neho doma, kde pár dní nebol. Bol totiž so mnou. Moja hlavná zásada vo vzťahu so ženatými mužmi sa vtedy porušila. Vždy sa snažím, aby mimomanželský vzťah neovplyvnil domácu situáciu, ale išlo o posledné chvíle, ktoré som si chcela vychutnať. Či už len prechádzkou, pohľadom na more, držaním ho za ruku... obyčajne neobyčajným dotykom. Napriek tomu, že on nebol, nie je a nikdy nebude môj, tak som bola skutočne šťastná. I keď som musela súhlasiť s hranicami, obmedzeniami a s vedomím, že budú dni i noci, keď budem sama, tak vždy sa mi snažil dať všetko, čo som potrebovala.PETRA (23) Milenkou zadaného muža som sa stala, ani som nevedela ako. Najprv som nijako nepociťovala, že okrem mňa má aj inú ženu. Pravdu o jeho synovi a „bývalej priateľke", s ktorou býval a bol s ňou už pätnásť rokov, som sa dozvedela až po pol roku nášho vzťahu. Vtedy mi zakázal, aby som mu volala či písala a začal sa vyhovárať, že musí byť so svojím synom alebo musí ísť niekam so svojou oficiálnou partnerkou a podobne. Nechodila som ani veľmi von, len som čakala, kedy mi zavolá. Keby som to vedela skôr, nikdy by som si s ním nič nezačínala. Vtedy som sa ho však už nevedela vzdať, pretože som ho veľmi ľúbila. Keď bol so mnou, na svoju partnerku sa stále sťažoval, že mu nevarí ani neperie a opakoval, že sa s ňou rozíde. Vravel mi, že sa pri nikom inom ešte tak dobre necítil a ľutuje, že sa so mnou nezoznámil skôr. Konečne vraj našiel človeka, ktorého ľúbi a môže sa o neho oprieť. Dokonca sme si spolu začali zariaďovať byt. Keď sa však o nás dozvedela jeho dlhoročná priateľka, dostal na výber. Buď mňa, alebo syna. Vybral si svoje dieťa, ale navrhol mi, že keď sa to u nich zase upraví, môže náš vzťah pokračovať ďalej. Súhlasila som. Napokon som sa dozvedela, že má okrem mňa ešte jednu milenku, ktorá ma začala doslova bombardovať telefonátmi. Až vtedy sa mi podarilo nájsť silu na rozchod. Nechcela som už byť viac tou druhou a navyše som bola psychicky úplne na dne. Neviem, či budem schopná ešte niekomu dôverovať.

Radšej ženatý ako slobodný

Zadaný partner nie je práve niečo, s čím by sa chceli ženy chváliť v spoločnosti. Prečo sú potom ochotné uspokojiť sa niekedy aj celé roky s pozíciou utajovanej partnerky? „To, že im nevýhodná rola milenky vyhovuje, je len lož, ktorú si nerady priznávajú sami pred sebou. Na začiatku vzťahu ich možno milenec ubezpečil, že si s priateľkou alebo manželkou nerozumie a určite sa s ňou rozíde, hlavne teraz, keď už konečne stretol tú pravú. A tak milenka dúfa, že jedného dňa sa predsa len stane pre milovaného muža tou najdôležitejšou," vysvetľuje psychologička Miriam Belianská.

Na druhej strane sa nájdu aj také ženy, ktorým vzťahy so ženatými mužmi vyhovujú a vôbec netúžia stať sa ich oficiálnou partnerkou. „Často sú to ženy, ktoré navonok vystupujú veľmi sebavedomo a nekonvenčne, dávajú najavo, ako sú im „ukradnuté" bežné hodnoty. Na druhej strane však majú v sebe pochybnosti, neúctu voči sebe a dobre ukryté presvedčenie, že si vlastného muža nedokážu získať," hovorí Belianská.

Tridsaťdvaročná Dana celý život uprednostňuje vzťahy so ženatými mužmi. Imponuje jej, keď má chlap svoju rodinu a je dobre zabezpečený. „Asi na ňom niečo bude, keď s ním jeho žena vydržala dvadsať rokov," vraví si zakaždým, keď stretne príťažlivého „ženáča". Pritom vie, že takýto muž ju zahrnie väčšou pozornosťou ako slobodný mladík a zároveň jej ponechá v živote dosť voľnosti, ktorú, ako tvrdí, bytostne potrebuje. Voči manželke svojho terajšieho milenca nemá žiadne výčitky svedomia.„Môže to znieť zvláštne, ale všimla som si, že mimomanželský pomer väčšinou zlepšuje fungovanie manželstva. Teda samozrejme za predpokladu, že sa o ňom manželka nedozvie. Manžel sa jej totiž vo väčšine prípadov začne pod vplyvom výčitiek doma viac venovať," tvrdí Dana.

Prečo nás podvádzajú

Prečo má tak veľa mužov potrebu podvádzať svoje legitímne polovičky? Niektorí sa radi vyhovárajú na prirodzenú mužskú potrebu neustále loviť. Nemôžu predsa za to, že nie sú prispôsobení na monogamný vzťah! Pritom tí, ktorí popri svojej oficiálnej partnerke stíhajú obšťastniť aj ďalšiu ženu, to nemajú v živote jednoduché.

Čo robiť napríklad v prípade, že milenka chce so svojím miláčikom osláviť narodeniny a jeho manželka si akurát v ten istý deň zmyslí, že treba ísť kúpiť zlacnenú sedačku? Skĺbiť požiadavky dvoch rozdielnych žien môže byť občas náročnejšie ako zmanažovať náročný podnikateľský projekt. Skúsený záletník to však dokáže. Väčšinou pomocou rôznych klamstiev, výhovoriek a za cenu obrovského stresu. Čo by však neurobil pre to, aby uspokojil svoju túžbu po romantike?

Motivácií na mimomanželský vzťah je viacero. V náručí milenky muž často hľadá obdiv a uznanie, prípadne bezstarostný pokoj či telesné potešenie, ktoré mu chýba doma. Alebo má pocit, že je po príchode detí do rodiny odstavený na vedľajšiu koľaj a vyrovnáva sa s tým po svojom. Špeciálnu kategóriu neverníkov tvoria úspešní muži, ktorí majú občas potrebu demonštrovať svoj úspech novou mladou partnerkou. Tá má pre nich asi takú hodnotu ako najnovší módny doplnok. „Príčin mužskej nevery je mnoho, súvisia vždy s osobnosťou človeka a s jeho životným príbehom," dodáva Miriam Belianská.

Kto je obeť?

V niektorých prípadoch sa žena môže stať milenkou aj bez toho, aby o tom vedela. Stačí, ak jej milenec zamlčí, že je zadaný. Vtedy je rovnako obeťou podvodu ako manželka, ktorú muž podvádza. V momente, keď sa dozvie túto informáciu, má možnosť voľby. „Mala by vyžadovať férové jednanie voči sebe, i voči milencovej oficiálnej žene, čo je základom zachovania si vlastnej dôstojnosti," tvrdí Belianská.

Vymotať sa zo siete manželského trojuholníka však nie je vždy jednoduché. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že rozchod so zadaným partnerom by mal byť samozrejmosťou, ale nie vždy je jediným rozuzlením zložitých vzťahov. Ninin priateľ nakoniec od svojej priateľky odišiel a ona sa tak konečne stala jeho oficiálnou partnerkou. Svoju ťažko vydobytú korisť si preto stráži ako oko v hlave.

A psychologička v jej prípade upozorňuje: „To, že už raz dokázal muž svoju partnerku opustiť kvôli inej, sa môže stať zdrojom obrovského strachu a žiarlivosti." Nina teraz preventívne kontroluje esemesky a e-maily svojho priateľa. Pre istotu. Preventívnym opatreniam venuje toľko času, že jej nezostáva takmer žiadny priestor na vlastné záľuby či kamarátky. Vie, že takýmto správaním môže svojho priateľa odradiť, ale nemôže si pomôcť. Veď čo keby mu jedného dňa napadlo zaobstarať si ďalšiu milenku?

Neverou si liečia komplexy

Typy mileniek podľa psychológa Petra Šmolku

• Vypočítavá beštia zbožňuje materiálne či iné výhody, ktoré jej vzťah so zadaným mužom ponúka.

• Nešťastné dievča potrebuje pomôcť a ženatý chlap je najlepším utešiteľom.

• Šľachetná rytierka zachraňuje muža od jeho hysterickej a celkovo „hroznej" manželky.

• Čakanka vzácna len smutne čaká, nijako nevydiera ani netlačí na svojho partnera.

• Zákerný škodca si prostredníctvom mileneckej roly rieši svoje nedoriešené vzťahy k opačnému pohlaviu.

Zdroj: ŠMOLKA, Petr: Nevěra pro podvádené i podvádějící. Praha: Grada Publishing, 2003

Nie som lovkyňa „ženáčov"

O jeho partnerke a dieťati som spočiatku nevedela