Od 15. januára do 15. februára budú na základných školách zápisy prvákov. Presný dátum určujú zriaďovatelia škôl.
Vlani zapísali 54 445 prváčikov, o 654 viac ako rok predtým. Všetky zapísané deti sa však školákmi nestali. Až osem percent z nich, konkrétne 4329, nastúpi do školy o rok neskôr, lebo neprešli vyšetrením na školskú zrelosť. Vyplýva to z údajov, ktoré spracoval Ústav informácií a prognóz školstva. Zo zapísaných detí len 5298 nechodilo do škôlky.
Tento rok by zapísaných prvákov malo byť podľa prognóz okolo 55-tisíc. Do základnej školy rodič môže vo výnimočných prípadoch zapísať aj mladšie dieťa.
Škola je ťažšia ako bývala Kedy dať vyšetriť zrelosť dieťaťa ak je podozrenie na poruchu pozornosti a hyperaktivitu, ak sa ťažšie prispôsobuje cudziemu prostrediu a ľudom, je výrazne citovo pripútané (zväčša k matke), nesamostatné, príliš hravé, ak má hraničný dátum narodenia (jún, júl, august), ak je mimoriadne nadané a narodené v septembri až decembri, teda mu „zle vychádzajú roky“ a hrozí automatický odklad o rok, ak má rozumové schopnosti na dolnej hranici normy alebo je mentálne retardované, ak má problémy, ako sú poruchy vývinu reči, slabozrakosť, nedoslýchavosť, nízky vzrast, vrodené vývinové chyby, nevyhranená pravo-ľavorukosť, ak je predčasne narodené alebo malo nízku pôrodnú hmotnosť, ak rodičia chcú objektívne zhodnotiť danosti dieťaťa.
Počty detí, ktorým psychológovia navrhujú odklad školskej dochádzky, sa posledných päť rokov držia na ôsmich percentách, aj keď prvákov postupne pribúda. Vlani mal najviac odkladov Prešovský kraj, najmenej Košický. Najčastejším dôvodom je sociálna a emocionálna nezrelosť detí.
S nástupom do školy má dnes podľa psychológov problémy 10 až 12 percent detí a zlyhávajú. „Pre väčšinu detí je vstup do školy veľkou záťažou, veď dieťa opúšťa svet hier a musí sa prispôsobiť životu v kolektíve a novým povinnostiam. Len na porovnanie, to, čo sa deti kedysi učili v štvrtej triede, sa dnes učia v prvej,“ povedala psychologička Eva Smatanová.
Hovorca mestského úradu v Žiari nad Hronom Martin Baláž povedal, že počet detí s odloženou školskou dochádzkou narástol zhruba dvojnásobne. „V tomto školskom roku máme až 60 detí s odloženou školskou dochádzkou, zatiaľ čo v predchádzajúcich rokoch to bývalo 20 - 30 detí.“
K pomerne výraznému nárastu podľa hovorcu prispelo to, že časť detí pochádza zo sociálne slabých rodín.
Niektorí rodičia sa len snažia predĺžiť deťom detstvo, hovorí Milena Partelová, riaditeľka bratislavskej Základnej školy na Sibírskej ulici. „Tento rok to už nebude také jednoduché, podľa nového školského zákona sa k odkladu musí vyjadriť aj pediater a detský psychológ. Bez ich vyjadrenia už riaditeľ nesmie rozhodnúť o odklade.“ Iba výnimočne sa stretáva s prípadmi, keď rodičia chcú dať dieťa do školy predčasne.
Výsledky neraz ignorujú Aj keď väčšina rodičov súhlasí s vyšetrením školskej zrelosti detí, mnohí sa jeho výsledkom neriadia.
„Niektorí napriek výsledku dajú svoje dieťa do školy. Dozvieme sa to, len ak začnú problémy,“ hovorí Kristína Vajsová z Centra pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie v Banskej Bystrici. Záujem rodičov o vyšetrenie podľa nej stúpol.
Podobnú skúsenosť má aj riaditeľ centra v Martine Miroslav Štefunko. Pre tento školský rok zatiaľ vyšetrili a dali odporúčania asi 95 deťom, koľkí rodičia ich budú akceptovať, nevedno.
Eva Tyrolová z centra v Trstenej povedala, že väčšina rodičov na nástupe do prvej triedy nástojí. Mnohé deti sa potom v novembri musia vrátiť do nultého ročníka.
Šikovným školu netreba odkladať O školskej zrelosti budúcich prvákov sme hovorili s KORNÉLIOU DIBARBOROVOU, bratislavskou detskou klinickou psychologičkou.
Stretávate sa vo svojej praxi často s požiadavkou rodičov odložiť vstup dieťaťa do školy len preto, aby mu predĺžili detstvo?
Zapísať možno aj mladšie deti Do základnej školy je možné vo výnimočných prípadoch zapísať aj dieťa, ktoré dosiahne šesť rokov do konca kalendárneho roka. Jeho zrelosť musí rodič alebo zástupca preukázať súhlasnými vyjadreniami príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a všeobecného lekára pre deti a dorast. Pri nadaných deťoch je možný aj skorší začiatok školskej dochádzky. V škole pre mimoriadne nadané deti v Bratislave mali aj prváka, ktorý ešte nedovŕšil ani päť rokov. Zdroj: ministerstvo školstva
„Áno, detí, u ktorých bolo zaškolenie bezdôvodne odkladané, naozaj v posledných rokoch pribúdalo. Aj preto som s kolegami uvítala úpravu školského zákona. Podľa neho je na odloženie zaškolenia potrebné vyšetrenie a odporučenie psychológa, čo považujem za správne.“
Vyšetrenie školskej zrelosti je dnes už povinné, riaditeľ školy bez neho nemôže vydať rozhodnutie o odklade školskej dochádzky. V akých prípadoch by ho malo dieťa absolvovať?
„Takéto vyšetrenie je vhodné, ak majú rodičia alebo učiteľ v materskej škole pocit, že je dieťa buď menej, alebo viac rozumovo a motoricky vyspelé ako jeho vrstovníci, ak ide o dieťa emočne labilné, hyperaktívne alebo s problematickým sústredením pozornosti, či s poruchou vývinu reči. Dôvodom môže byť aj to, ak sa dieťa narodilo predčasne alebo s nízkou pôrodnou hmotnosťou, je chronicky choré alebo adoptované.“
Najmä „jesenným deťom“, ktoré sa narodili v posledné augustové dni, sa rodičia snažia predĺžiť detstvo a nechávajú ich v materskej škole. Čo na to hovoríte?
„Nie je to správne, najmä ak ide o mimoriadne intelektuálne nadané dieťa, u ktorého zrelosť na zaškolenie potvrdilo vyšetrenie a ktoré vykazuje aj emočnú a sociálnu pripravenosť na vstup do školy.
Ak je takéto dieťa ponechané v materskej škole, tak sa tam nudí a často sa začnú problémy s akceptovaním autority učiteľky či so začlenením sa medzi vekovo a mentálne mladšie deti.“
S akými problémami za vami rodičia najviac chodia?
„Ku mne prichádzajú najmä rodičia s prváčikmi, ktorých bezdôvodne nechali rok doma, ktorí pri nástupe do prvej triedy už vedia čítať aj počítať a v škole z nudy vyrušujú. Takéto deti si medzi spolužiakmi len ťažko hľadajú seberovných partnerov a dostávajú pocit, že sú iné, odstrkované a často sa uzatvárajú do seba.“
Stretávate sa s deťmi, ktoré nastúpia do školy, a musia sa vrátiť do materskej?
„S takýmito deťmi prichádzajú do kontaktu skôr školskí psychológovia.“
Zážitky rodičov
O testoch zrelosti sme hovorili s rodičmi detí, ktoré nimi prešli. Rozhodovali sa po nich, či deti pôjdu do školy, do nultého ročníka alebo zostanú v materskej škole. Deti s nižšími rozumovými schopnosťami môžu tiež skončiť v špeciálnej základnej škole.
Pomohol nultý ročník
ANDREA KALIŠOVÁ, syn narodený koncom augusta: „Martinko bol dlho v rodine jedináčik, bola som s ním doma až do jeho štvrtých narodenín. Vždy bol najradšej len pri mne alebo v kruhu rodiny. Nástup do materskej škôlky nezvládol, a tak sa oňho starala moja mama. Do škôlky nastúpil až ako predškolák. Keď bola v škôlke detská psychologička a dala im test, odporučila nám, aby sme so školou rok počkali. Syn bol nesamostatný, citovo závislý odo mňa, nedokázal sa dlhšie sústrediť na prácu. Psychologička aj učiteľka materskej škôlky nám odporučili, aby namiesto prvej triedy začal navštevovať nultý ročník. Súhlasili sme, dnes je druhák a neoľutovali sme to. V triede patrí medzi najlepších.“
Musel sa vrátiť
VIERA IŠTVANCOVÁ, syn narodený koncom septembra: „Radko je náš druhorodený, narodil sa v posledný septembrový deň. V škôlke sa mu vždy darilo, bol obľúbený medzi deťmi aj učiteľkami pre svoju nekonfliktnosť. Veľa podchytil od staršieho brata, takže poznal mnohé písmenká. Je pravda, že na svoj vek bol príliš hravý a dosť hyperaktívny. Pri testoch školskej zrelosti dal psychologičke zabrať, lebo boli pre neho časovo náročné. Upozorňovala nás, že rok v škôlke bude pre neho prínosom, lenže sme neposlúchli. Vypomstilo sa nám to. Radko sa v novembri musel vrátiť medzi predškolákov. Školské povinnosti nezvládol, nevydržal obsedieť 45 minút, problém mu robilo sústrediť sa na domáce úlohy.“
Najmenšej sa darí
ZUZANA DREISIGOVÁ, dcéra narodená začiatkom augusta: „Sonička je drobnej útlej postavy, v škôlke patrila vzrastom medzi najmenších, vždy jej hádali menej rokov ako mala. Absolvovala testy zrelosti a psychologička vrelo odporučila dať ju do školy. Prvý ročník bol pre ňu veľký zážitok, učenie brala od začiatku ako zábavu. Stále je v triede najmenšia a aj najmladšia.“ (or)
Autor: or
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
