"Skrotenie" nemusí byť vždy fajn...

Pri rozhovore z nej cítiť dominanciu, korenenú zdravým úsudkom a atraktívny vzhľad, ktorý by som popísala ako extravagantnú eleganciu, priťahuje mužské pohľady jedna radosť. Jej jediným problémom bolo, že chlapi si naozaj už pri prvom rozhovore nemohli nevšimnúť jej dominantnejší šarm.

Nevedeli sme si predstaviť pre ňu vhodného partnera, a tak veľmi sme jej priali, aby sa už zaľúbila a našla toho pravého. Až sa to jeden krásny slnečný deň stalo. Internet je v dnešnej dobe veľký čarodej, a tak jej vykúzlil Romana. O internete môžeme tiež ale povedať, že je dobrý sluha, no zlý pán. A na Veronike sa vybúril poriadne.

Začalo to úplne nevinne. Všetko sa tak začína. Na internetovom portáli určenom na chatovanie jej z čista – jasna napísal akýsi chlapec. Nemal tam ani fotografiu, ani z prezývky nebolo jasné o aké pohlavie ide, dedukovala to len z mužskej siluety, čo bola namiesto fotky. Z údajov v profile vyplývalo, že je úplne z opačného konca republiky, tak si povedala prečo nie. Aj tak nie je možné aby sa stretli.

Krátke pošty sa menili na dlhšie, čas, ktorý spolu trávili takto platonicky pri počítači sa stále predlžoval. Ani na fotkách, ktoré jej na požiadanie poslal, nevyzeral vôbec na zahodenie. Takto sme jej ho ohodnotili my, asi 5 dievčat, najlepších kamarátok, na kávičke v obľúbenej kaviarničke, keď sme konzultovali jeho fotky, ktoré nám Nika ihneď preposlala.

Najlepšie bolo, keď vysvitlo, že vôbec nie je z toho iného konca Slovenska, ale presne z nášho malého mestečka a v Bratislave len študuje a pracuje.

Tu sa už črtali plány aj na stretnutie. Keď im už mailové schránky praskali vo švíkoch, došlo aj na spomínané stretnutie, a rozhovor face to face. Neviem presne ako to prvé rande prebiehalo, pretože až tak sme ich nechceli sledovať. Päť dievčat čo natŕčajú ušiská od vedľajšieho stola, by boli asi troška nápadné.

Po niekoľkých hodinách sa vrátila z rande k nám, do baru, kde sme popíjali vínko a netrpezlivo čakali na všetky podrobnosti a "pikošky", no skoro nám aj víno uviazlo v krku, keď sme videli tú zasnenú princeznú čo k nám prichádza. Veronika bola skrátka úplne mimo. Ako pred chvíľou pobozkaná Šípková Ruženka. Zaľúbená.

Aj sme jej závideli, ale úprimne sme jej to aj želali. Možno sa aj mne stalo, že som nahlas vyslovila želanie, že aj ja chcem takého dokonalého chlapa, no teraz som rada, že som takého ešte nenašla.

Tešila sa, my s ňou. No nie na dlho. Čas plynul a z našej sebavedomej, príkladnej, dominantnej kamarátky sa stala akási skleslá, miestami zatrpknutá, a už vôbec nie sebaistá šedá myška.

Ako krásne sa potencionálny vzťah Veroniky a Romana začal, tak nenápadne zle na Veroniku vplýval. Romanovi sa podarilo si ju podmaniť a zotročiť. Keď niečo potrebovala ona, on si vždy niečo vymyslel, a nakoniec si Veronika musela pomôcť sama. Keď sa dohodli na schôdzke, skoro vždy to zrušil s nejakou výhovorkou, ktorú mu ale Nika zjedla aj s navijakom, pretože bola úplne zaláskovaná.

Už sme u nej neboli na prvom mieste. Stávalo sa aj, že z nášho babinca odchádzala skôr, pretože jej Roman akurát zavolal, že sa s ňou chce stretnúť. Prestala sa páčiť sama sebe, sťažovala sa nám, že ju Roman nechce, určite preto, že je tučná. Začala fajčiť, a stal sa z nej vlk samotár, no svojmu Romankovi bola po ruke hoc aj o polnoci.

Nevedeli sme jej pomôcť, nepočúvala naše rady a najhoršie bolo, že asi ani ona sama to všetko zmeniť nechcela. V takom prípade sme my už boli úplne bezmocné. Na Romana sme vplyv nemali už vôbec, hoc by sme ho najradšej zmárnili. Aby bolo pokoj.

Až jednej krásnej hviezdami osvetlenej noci, keď sme mali jeden z našich stálych výjazdov to všetko Nike asi došlo. Uvedomila si, koľko si pri ňom vytrpela, koľko mu toho tolerovala, koľko vecí a času jej uniklo. Bola s nami, pretože Roman sa vyhovoril na mikrospánky a neskutočnú únavu, a preto s ňou nebol celý večer, aj keď to sľúbil. Po polnoci jej zavolal, asi aby sa nepovedalo.

Bola som s ňou, držala som ju za ruku a dodávala energiu. Vedela som, že určite nepríde, a tiež že z toho bude nešťastná, a tak som ju nechcela nechať samú. Prípadne som bola pripravená vytrhnúť jej telefón z ruky, a keďže sme boli posilnené niekoľkými drinkami, tak by som mu povedala svoje.

Ale Veronika to urobila, na moje prekvapenie, sama. Na konci rozhovoru hlasno zakričala do telefónu: Neznášam Ťa!!! Zložila, usmiali sme sa na seba, telepaticky som jej pogratulovala a išli sme sa baviť.

Naša Nika sa dostáva do starých koľají. Až priam opeknela, chlapi sa je opäť hádžu pod nohy, krásnym úsmevom a dievčenským rumencom v tvári by zviedla hocikoho, no nechce. Teraz nie.

A ako mi povedala, teší sa na svojho princa, verí že niekde na ňu čaká, len nechce, aby sa volal Roman.