Filatelia neumiera

Svet poštových známok je fascinujúci - to zistíte, keď vás filatelistickí fajnšmekri pustia medzi seba.

Dnes zďaleka nejde o také populárne zberateľské hobby, ako si spomíname z čias, keď hádam každý v triede bez rozdielu pohlavia vlastnil aspoň dva albumy známok. Skalných zberateľov dnes treba hľadať v generácii, ktorá, žiaľ, už pomaly vymiera.

Filatelia je, najmä u nás, skôr záľubou mužov. Vo svete je spoločensky považovaná za podstatne dôležitejšiu, takže sa jej viac venujú aj ženy, najmä v staršom veku. Tradícia v súčasnosti stojí a padá na mladých ľuďoch. Tí majú v drvivej väčšine celkom iné záujmy a ich svet zábavy, koníčkov či výmeny informácií sa sústredil predovšetkým do virtuálnej sféry. Kto však hľadá, filateliu nájde aj tam. Jej hodnoty sú totiž spojené s veľkými vzácnosťami nesmiernej a často nevyčísliteľnej ceny. A tá vzbudzuje vzrušenie nielen v oblasti srdcových záležitostí, ale aj v biznise.

Zlatá brána otvorená

Podnikateľ Martin Jurkovič sa vo filatelii považuje za začiatočníka, i keď po otcovi to má v rodine a známky zbieral už ako dieťa. Opäť im podľahol až toto leto a rozhodol sa slovenskej filatelii vyjsť v ústrety. Poskytol priestory svojho hotela na stretnutie skalných filatelistov pri príležitosti stého výročia organizovanej filatelie v Bratislave. Dokonca založil aj filatelistickú knižnicu, k čomu ho inšpirovala pozostalosť jednej z filatelistických osobností na Slovensku - architekta Edgara Vysloužila. Medzi filatelistami sa myšlienka o knižnici rýchlo rozšírila. Mnohí mali doma veľa staršej literatúry, a tak sa knihy či zviazané ročníky filatelistických časopisov začali v nových priestoroch hromadiť. Knižnica teraz čaká na svojho knihovníka a podnikateľ je zvedavý, či takto prispeje k otvoreniu záujmu o zbieranie známok aj pre mladých ľudí.

obr_07.jpg

Za exponátom Vojtecha Jankoviča sa ukrýva tridsať rokov intenzívnej zberateľskej
činnosti a vášne. Prejsť ho je naozaj zážitok. Predstavuje dobrodružnú jazdu bicykla
ako fenoménu, ktorý sa tiahne poštovou históriou mnoho desiatok rokov. V jeho
dômyselnom koncepte vystupuje bicykel ako hlavná postava, teda ako skúsený
dopravca, ktorý ukazuje zmysel svojej existencie vo všetkých možných podobách.

Zázrak olympiády

„Môj starý otec mi ako päťročnému venoval zopár malých obálok, v ktorých boli orazítkované a odmočené známky. A ja som do zbierania známok okamžite spadol. Začal som zbierať, ako sa patrí, celý svet," začína svoje rozprávanie prorektor Univerzity Komenského v Bratislave Peter Osuský. Známky sú dodnes neodmysliteľnou súčasťou jeho života. Vraví, že im vďačí za veľa. Svoj prvý veľký tmavomodrý album si kúpil na konci prvej triedy základnej školy za tridsať korún, ktoré dostal za samé jednotky na vysvedčení. Doň si začal známky ukladať, zostavoval série podľa farieb, námetov či hodnôt. Najviac mu učarovali zvieratá, lietadlá, vzducholode a šport.

Napokon sa sústredil len na šport. „Prečo? Tých známok bolo veľa, pochopil som, že ani vreckové, ani rodinné príspevky už finančne nepokrývajú všetko, čo by som chcel v zbierke mať. Bolo to práve v čase olympijských hier v Tokiu v roku 1964, prvá veľká olympiáda Viery Čáslavskej, vzrušene sme počúvali prenosy v rádiu hoci aj ráno o pol šiestej. Vtedy som úplne prepadol športovej olympijskej filatelii," spomína.

obr_08.jpg

Malé víťazstvá

Ako zarytý športovec sa začal intenzívne zaujímať o históriu aj politiku a svoj život napokon zasvätil histórii olympijského hnutia. Štyridsať rokov budoval exponát na túto tému a medzičasom sa stal na istý čas aj predsedom Zväzu slovenských filatelistov. „Išlo to ruka v ruke so známkami, vedomosti z kníh som chcel čo najviac dokladať poštovými známkami, vydanými v krajinách všetkých možných svetadielov." Boli to časy, keď takmer všetci školáci vlastnili albumy plné známok a cez prestávky frčali výmeny a kúpy jedna radosť. „V našej triede z tridsiatich piatich deciek hádam tridsaťdva malo albumy. Nielen chlapci, ale aj dievčatá.

Dnes sa v triede nájdu horko-ťažko traja," spomína Peter Osuský na detstvo. V dospelosti sa už to „menilo" aj so zahraničím. Vymieňať si známky so západným svetom bolo za čias totality len v obmedzenej miere a pod neustálou kontrolou colníkov. Občas zásielku otvorili, vybielili alebo zhabali. Hoci čaro filatelie je v tom, že pri takejto korešpondencii človek vyrobí i krásnu obálku, bolo treba byť naopak čo najnenápadnejší. Prebiehal boj s orgánmi a každá zásielka, ktorá sa prebila cez západné hranice, bola malým víťazstvom. „Zaznamenávali sme i straty, ktoré nás dojímali i hnevali. Ale napriek tomu to malo aj medziľudský aspekt."

obr_10.jpg

Dejiny poštového práva s podobizňou Márie Terézie. V roku 2000 získala titul
Najkrajšia známka sveta. Autorom výtvarného návrhu je profesor
Dušan Kállay, vyryl ju Rudolf Cigánik.

Za optimizmom do sveta

Jedným z veľkých pozitív bolo, že ak ste chceli komunikovať so svetom, nútilo vás to trénovať cudzí jazyk, ktorý, pokiaľ ste sa ho učili, nemali ste inak veľmi na čo používať. „Využíval som to, ako sa len dalo," hovorí Peter Osuský. „Partnerov pre výmeny som mal v krajinách ako Kanada, Japonsko, Lotyšsko, alebo dokonca v Mauretánii či v Argentíne. Jazykom vďačím aj za to, že keď padol totalitný systém, , tak som ako jeden z nemnohých poslancov NR SR mohol na medzinárodnom fóre vystupovať v nemčine, angličtine alebo v ruštine."

Hoci vo svetovej špičkovej filatelii je stále veľký boom, u nás cíti skôr úbytok filatelistickej základne a menej investícií. Záujem súvisí aj s využitím vzdelania s jazykovými znalosťami, čo sa dnes u mladších uplatňuje poslabšie. „Keď som bol v Ríme na celosvetovom stretnutí, v obrovskom paláci bol nielenže obrovský počet vzácnych exponátov, ale nabité bolo i v stánkoch filatelistických obchodníkov a videl som množstvo nových kníh, venovaných jednotlivým oblastiam filatelie. Veľké aukcie vzácnych známok - kríza-nekríza - stále priťahujú záujem. Získal som opäť optimistickejší pocit, že filatelia stále žije."

Hobby na úrovni

Bolo to okolo roku 1909, keď sa v bratislavskom, takzvanom meštianskom pivovare na Rybnom námestí, v oblasti terajšieho Nového mosta, stretla stolová spoločnosť, ktorá sa rozhodla, že založí bratislavský spolok filatelistov. Bratislava, ako vieme, bola vtedy trojjazyčným mestom, pričom Slovákov v nej nebolo viac ako osemnásť percent. Keďže filatelia je skôr hobby bohatších, vyspelejších a vzdelanejších ľudí, krajín a národov, ľudia, ktorí sa v bratislavskom spolku vtedy stretli, boli v drvivej väčšine bratislavskí Nemci alebo bratislavskí Maďari. Filatelistický život neskôr zásadne ovplyvnil aj vznik prvej Československej republiky, keď k nám začali prichádzať českí úradníci, profesori, učitelia, lekári, ktorí so sebou priniesli už existujúcu českú filateliu. Postupne čaru známok podľahli tunajší ľudia. A tak, ako v iných oblastiach, aj vo filatelii začali vyrastať slovenské generácie.

obr_11.jpg

V sérii Umenie vyšlo na Slovensku mnoho známok s dielami významných
výtvarníkov. Príležitostná poštová známka Franz Xaver Messerschmidt: Zadržiavaný
smiech vyšla v roku 1996 a pochádza z grafickej a ryteckej dielne
Martina Činovského a Bohumila Šneidera.

Ide o históriu

„Je to sto rokov, tak sme si povedali, že to stojí za stretnutie, pripravili sme pri tejto príležitosti poštovú pečiatku a poštový lístok s prítlačou, ktorý zobrazuje Živnodom, teda kaviareň Olympia, kde sa v minulosti dlhé roky konali filatelistické burzy," hovorí Vojtech Jankovič. Patrí do mladšej generácie bratislavských filatelistov, okrem iného je i autorom prekladu knihy Známky a čaro filatelie, zatiaľ najkomplexnejšej, ktorá u nás o tejto problematike vyšla. Jeho námetom sú bicykle a ich história v poštovom styku a za svoj originálny exponát získal niekoľko významných ocenení.

„Filatelia je vlastne umelecko-súťažná, ale aj vedná disciplína. Nie je samostatným študijným odborom na žiadnej škole, funguje ako súčasť iných odborov a využíva možnosti postgraduálneho štúdia. Mnohí z nás sme historici, ktorí majú o krajine i o svete veľké znalosti," hovorí Vojtech Jankovič. Stretnutie vníma ako veľkú výzvu, z ktorej má vyplynúť, že filatelista nie je ten, čo sedí doma a neotvára okno, aby mu neuleteli známky, ale človek, ktorý hľadá kontakty. Filatelia nie je len zbieranie obrázkov, ale predovšetkým študovanie histórie a vzťahu ľudí k nej, špeciálne z pohľadu poštovej služby a poštového systému.

Skryté pravdy

„Začínal som, keď som mal okolo desať rokov, vtedy sme všetci zbierali známky. Mal som šťastie, že som sa dostal medzi ľudí z filatelistického krúžku. Vtedy sme sa stretávali v Grassalkovichovom paláci, bývalom pionierskom dome. Zbierali sme známky z celého sveta," hovorí Vojtech Jankovič. V súčasnosti je podľa neho situácia kritickejšia, pretože staršia generácia, ktorá sa tomu dlhodobo venovala, odchádza, a nová neprichádza. Strednú odtiahol biznis. Je teda otázne, či sa podarí udržať silnú organizáciu. Preto chce vzdať hold starším a vyzvať mladých.

„Filatelia ukrýva úžasné informácie. Napríklad slovenský štát má politické zafarbenie, ktoré vyvoláva rozpory. Zároveň je to však obdobie, v ktorom vznikali známky istej podoby a dokladovali poštovú prevádzku. Nepropagujem fašistický režim, keď ich zbieram, lebo sa na ne dívam z aspektu poštovej histórie. V princípe je to niečo, čo má hodnotu a možno sa na to dívať bez akýchkoľvek nánosov politiky."
Obdobie slovenského štátu je výzvou. Ešte stále žijú ľudia, ktorí ho zažili, majú priamy kontakt s touto dobou, venujú sa známkam a majú potrebné informácie, ktoré sa neskôr budú ťažšie zháňať.

obr_05.jpg

V poradí tretia známka s podobizňou prezidenta Ivana Gašparoviča (zlatá),
ktorú filatelisti označujú za pirátsky projekt Slovenskej pošty a prejav primitivizmu.

Veselo sa falšuje

Na Slovensku je len zopár filatelistických znalcov a všetko sú to staršie ročníky. Štyria kandidáti sa zatiaľ na zodpovedné remeslo pripravujú. „Treba odskúšať materiály, ktoré vám obchodníci alebo bežní zberatelia donesú. Dnes sa veselo falšuje a falzá sú robené čoraz kvalitnejšie," hovorí nestor filatelistického znalectva Svätopluk Šablatúra, kedysi dabingový režisér, ktorý onedlho oslavuje svoje osemdesiatiny. Kupovať známky na burzách bez toho, že by ich potenciálny majiteľ dal odskúšať znalcom, je podľa neho veľké riziko. Z vyše osemdesiatich percent ide o falzá a v hre sú stovky aj tisícky eur. „Keď dodatočne zistím, že ide o falzum, už nie je cesta späť. Skúsení zberatelia nikdy nekúpia neodskúšané a nepreverené známky."
Lupu nosí pán Šablatúra vo vrecku všade. Tvrdí, že sa s ňou dá vidieť fúra vecí, môže s ňou preskúmať celú technológiu vzniku známky. Každá tlač má však svoje špecifiká a až mikroskop odhalí aj fígle novodobých špecialistov, ktorí sa pokúšajú falšovať modernými prostriedkami.

Tradíciu držia rodiny

Filatelistický život u nás zastrešuje Zväz slovenských filatelistov ako dobrovoľné združenie, ktoré je súčasťou európskych a svetových štruktúr. V minulosti združoval okolo osemtisíc členov, dnes je to len okolo dvetisícpäťsto. O veľkoobchod a maloobchod s filateliou sa stará Poštová filatelistická služba v rámci Slovenskej pošty. Filatelistický zväz je jej najväčším tuzemským partnerom, s ktorým má najväčší obrat a ročne ho dotuje vo výške asi desaťtisíc eur.

„Najaktívnejší filatelistický klub je v Nitre, z nitrianskeho klubu pochádza aj súčasný predseda zväzu, pán Miroslav Ňaršík. Veľmi aktívne kluby sú aj v Ružomberku alebo v Košiciach, hovorí vedúci POFIS-u Martin Vančo. Problém nezáujmu mladých spočíva podľa neho aj v samotných radoch filatelistov, ktorí by mali tradíciu udržiavať vo vlastných rodinách. Upozorňuje na nové stratégie, ktoré by mohli mladých k filatelii prilákať. Ako príklad uvádza víťazný návrh vianočnej známky, ktorá vyšla pred mesiacom. Vzišiel z minuloročnej výtvarnej súťaže pre deti, objavil sa na poštovej známke aj na obálke prvého dňa a na pečiatke. „Keď deti majú možnosť podieľať sa na tvorbe a dostanú i honorár, je to istá cesta. Ďalšou by mala byť detská populárno-náučná publikácia s balíčkom známok, ktorá vyjde na budúci rok."

Lesk a bieda umenia

Slovensko ako jedna z mála krajín na svete ešte vydáva poštové známky technikou oceľovej rytiny, čiže maloformátovej grafiky, ktorá má vysokú umeleckú hodnotu a tým je žiadaná na zberateľskom trhu. Bola dokonca jedinou krajinou sveta, teda jediným členom Svetovej poštovej únie, ktorý nikdy nevydal poštovú známku vyrobenú inou technikou ako oceľotlačou s využitím rytiny ako najnáročnejšej techniky. Zmenilo sa to až v roku 2003, keď známková tvorba podľahla tlaku ofsetovej techniky a v ofsetovej premiére prišla na svet neslávna emisia - známka zobrazujúca slovenské hokejové mužstvo, ktoré vtedy získalo 3. miesto na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji. Tú v nevkuse prekonala už len zlatá známka s podobizňou prezidenta Gašparoviča.

Treba však pripomenúť aj to dobré - slovenské známky stále bodujú v súťažiach o najkrajšiu známku sveta. Vlani získala známka s rytinou Bratislavského hradu titul najkrajšia známka sveta roku 2007. Jej autorom je Dušan Kállay a oceľorytcom František Horniak. Takéto ocenenie z dielne profesora Kállaya získala už aj v roku 2000 známka s dielom Dejiny poštového práva, ktorú zdobila podobizeň Márie Terézie. František Horniak získal o tri roky neskôr rovnaké ocenenie za rytinu, ktorú vytvoril na známku podľa obrazu Ladislava Mednyánszkeho Potok za humnami.

Sila prvého kontaktu

Tvorba poštových známok sa v poslednom období sústredila na spoločnú históriu. V septembri tohto roku vydala Slovenská pošta spoločne s rakúskymi partnermi prvé známky venované rímskej problematike, Limes romanus - Gerulata a Carnuntum.

Autorom ich výtvarného návrhu je Igor Piačka, vyryl ich Martin Činovský. „V rámci spoločného európskeho priestoru táto história vystupuje do popredia," hovorí výtvarník Igor Piačka. Známky predstavujú užitú podobu jeho tvorby, je to výtvarná výzva, ktorá má oproti iným druhom viac daných parametrov, ktoré treba naplniť. Známka na rozdiel od voľnej tvorby podlieha určitej reakcii publika, pretože veľa ľudí vníma známku nielen ako ceninu, ale aj ako obraz a odkaz. Známka je reprezentant krajiny a nesie v sebe silu prvého kontaktu."

O najcennejšej známke na Slovensku sa nehovorí
obr_04.jpgŤažko povedať, ktorá je dnes najcennejšia slovenská známka. Ak by mala pochádzať zo slovenskej známkovej produkcie, ktorá sa vymedzuje rokmi 1939 až 1945 a potom až od roku 1993, v hre sú veľmi vzácne kusy z čias slovenského štátu. Ich vzácnosť je daná nízkym počtom vydaných exemplárov, prípadne minimálnym počtom existujúcich chybotlačí, teda vlastne nepodarkov, ktoré filatelisti vysoko oceňujú. Jedným z najvzácnejších kúskov z tohto obdobia nezúbkovaný hárček (tlačový list) príplatkovej známky

„Deťom" z roku 1944.. Ide o známku hodnoty 2 koruny slovenské, ktorej príplatok bol 4 koruny slovenské. Takto získané peniaze sa následne odvádzali v prospech starostlivosti o mládež. Obyčajných známok z tejto série so zúbkami, ktoré prešli perforáciou (majú teda zúbky), je dnes pomerne dosť, a nie je problém získať ich.

obr_09.jpgMalý počet z vytlačených hárčekov sa však v tom čase ponechával bez perforácie, reálne na účely prezentov pre vtedajších „papalášov". A keďže sa jednotlivé známky rozdeľovali po kusoch, len zopár z nezúbkovaných hárčekov sa zachovalo ako celok.

Jeden z nich bolo možné vidieť na výstave v rámci osláv stého výročia filatelie v Bratislave, ktorá sa konala minulý mesiac. Ide bezpochyby o veľmi zriedkavý kus. Keďže sa však nejednalo o známku určenú do poštového styku, ale skôr o vzácny „papalášsky" dar, je trochu sporné, či sa má považovať za ozaj najjagavejší drahokam. Vo filatelii sa totiž cení predovšetkým to, čo vzniklo z prirodzenej potreby. A keď už nie z potreby, tak aspoň z ješitnosti pani guvernérovej, ako je to známe z histórie legendárnej známky Modrý Maurícius. Ale to už je iný príbeh.
Špica pochádza z čias Československa

obr_03.jpgV júni tohto roku bola v rámci Bratislavských zberateľských dní vystavená najvzácnejšia československá známka - Pošta československá 1919. Unikát je poistený na desať miliónov českých korún. Jej vzácnosť spočíva v tom, že pre nedostatok nových známok československého štátu bola táto pretlač aplikovaná na staré zásoby rakúskych známok.

Na niekoľko exemplárov sa dostala prevrátená pretlač a zachoval sa len jeden takýto kus. V roku 1968 bola na svetovej výstave Praga 1968 vyhlásená za najvzácnejšiu poštovú známku Československa. O známku prejavila záujem americká investičná spoločnosť a ponúkla za ňu milión dolárov. Majiteľ ponuke odolal. Známka bola prvý raz vystavená v Prahe v roku 2006. Známku vyrazila v striebre a zlate Mincovňa Kremnica v limitovanej sérii sto kusov.
Za svetovým známkovým unikátom hľadaj ženu

Modrý Maurícius je zrejme najznámejšou známkou a jednou z najvzácnejších známok na svete. Vznikla len krátko potom, ako prišli na svet poštové známky vo Veľkej Británii, ktoré obsluhovali svet britského spoločenstva. Známka modrej farby s nominálnou hodnotou 2 pence bola vydaná spolu s oranžovou s nominálnou hodnotou 1 penny, každá v množstve päťsto kusov, 20. septembra 1847 na ostrove Maurícius, ako vôbec prvá známka vydaná mimo Británie. Mnohé z nich boli použité na pozvánkach k plesu, ktoré posielal maurícijský guvernér Sir William Maynard Gomm.

obr_06.jpgNajznámejšia legenda, ktorá sa k tejto známke viaže, hovorí o ctižiadostivej manželke guvernéra Lady Gommovej, ktorá chcela ísť s dobou a známky pri príležitosti plesu dala vytlačiť ona. Keďže už nemala čas objednať si ich vo Veľkej Británii, poverila miestneho poloslepého hodinára Josepha Osmonda Barnarda, aby jej známku vyryl. Ten urobil nešikovnú podobizeň kráľovnej a v roztržitosti vraj zamenil nápis Post Paid za Post Office, ktorý nevystihoval poštovú funkciu známok.

Vzácnosť známky spočíva práve v malom množstve známok vydania s chybným nápisom Post Office, keďže o rok neskôr boli podobné známky vo väčšom počte vydané aj so správnym nápisom. V súčasnosti existuje na svete štrnásť známok s chybným nápisom v oranžovej farbe a dvanásť exemplárov v modrej. Dva z nich má v zbierke aj britská kráľovná Alžbeta II. Absolútne najvzácnejším zachovaným exponátom tohto druhu je celistvosť - obálka s jednou modrou a jednou oranžovou známkou. Na aukcii za ňu zaplatili 40 miliónov amerických dolárov.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako na refinancovanie hypotéky
  2. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  3. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  4. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  5. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  6. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  7. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  8. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  9. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  10. Splnený sen
  1. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  2. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  3. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  4. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  5. Športová akadémia Mateja Tótha powered by O2 už na 24 školách
  6. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  7. Nová emisia dlhopisov spoločnosti HB Reavis s výnosom 3,25 % p.
  8. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  9. Top Ten najviac prehliadaných vozidiel na trhu
  10. Vysoká hra o súdne trovy
  1. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 14 832
  2. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 3 809
  3. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 3 797
  4. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj 3 663
  5. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne 1 429
  6. Splnený sen 1 414
  7. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove 1 338
  8. Ako na refinancovanie hypotéky 1 170
  9. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman 975
  10. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu 937

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Cítila každý vpich ihly. Lekárov so slzami v očiach prosila, aby už prestali

Denník SME oslovil všetky univerzitné a fakultné nemocnice. Ani jedna nedostala podnet na násilie či neetické správanie personálu počas pôrodu.

KOMENTÁRE

Orbán môže mať čoskoro v regióne nového spojenca. Andreja Babiša

Babiš má blízko k jeho politickej kultúre.

Neprehliadnite tiež

Stĺpček Osmelené

Odchádzať z domu je hraničná situácia

Dieťa som vynosila a porodila ľahko, ale logistika je moje rodičovské peklo.

Na materskej rozbehla biznis na Amazone. Čo radí začínajúcim podnikateľkám?

Zuzana Sotáková je ukážkou, ako odvážny plán dotiahnuť do úspešného konca.

Facky, traumy, málo ľudskosti. Aj tak zobrazuje dokument slovenské pôrodníctvo

Na Slovensku sa znova hovorí o pôrodoch, začínajú sa ozývať hlasy traumatizovaných žien.