Nahradí web schôdzky rodičov?

Učiteľka štvrtákov v Trstenej Gabriela Kapjorová nerada učí tradičnými formami. „Malé deti sú typické tým, že stále musia niečo robiť, keby sa mali iba pozerať na učiteľa, tak by ich to nebavilo a naučili by sa menej,“ tvrdí. Vlani si napríklad založili vlastnú televíziu na webe. A rodičia boli do všetkého zainteresovaní.

Trochu iná situácia je na stredných školách. Riaditeľ Strednej odbornej školy v Kalnej nad Hronom Rudolf Mlynár povedal, že rodičia majú o dianie na škole a prospech svojich detí minimálny záujem. „Ako jedna z mála škôl sme zachovali žiacke knižky. Bežne sa nám stáva, že rodič po celý školský rok nepodpíše ani jednu známku či náš odkaz. Na triedne schôdzky rodičov príde horko-ťažko tretina, na plenárnu, kde sa hovorí o peniazoch, ešte menej.“

Riaditeľ nadobudol dojem, že väčšina rodičov sa uspokojí s tým, že sú deti na strednej škole. „K všetkému ostatnému sú apatickí. Nereagujú na korešpodenciu a spamätajú sa až potom, keď dostanú vyrozumenie o podmienečnom vylúčení žiaka zo školy,“ tvrdí Mlynár. Aj preto škola chystá diskusné fórum na webe pre žiakov aj rodičov.

Diskusné fóra tried

Bratislavské Gymnázium Ladislava Sáru podobné problémy nemá. Rodičia, ktorých deti ho navštevujú, tvrdia, že v komunikácii vyučujúcich a vedenia s nimi je už dosť prvkov, ktoré sú bežné na zahraničných školách vo Francúzsku alebo v Taliansku. Je to ale aj tým, že veľa tunajších žiakov počas štúdia absolvuje zahraničné ročné pobyty.

Riaditeľka Gymnázia J. Kollára v Žiari nad Hronom Dana Paálová povedala, že sa im osvedčuje v komunikácii s rodičmi diskusné fórum pre rodičov. „Funguje iba tento školský rok, ale už to cítime. Každý rodič má svoj prístupový kód a nielenže sa môže veľmi rýchlo mailom skontaktovať s ktorýmkoľvek učiteľom, ale aj učitelia s rodičmi,“ hovorí riaditeľka.

Osobné kontakty

A aj keď si rodičia všetky vymoženosti internetu, ako je napríklad prístup k známkam pochvaľujú, sami hovoria, že nie je nad osobný kontakt.

Učiteľka Kapjorová ich názor potvrdzuje. Hovorí, že s rodičmi sa stretáva podľa potreby. „A tým nemyslím iba okamihy, keď je nejaký problém, ale aj keď je dôvod na prezentovanie úspechu či pokroku detí.“ Kedykoľvek môžu prísť na hodinu do školy pozrieť sa, ako s deťmi pracuje. Tak rodičia vnímajú deti v iných situáciách, získavajú lepší obraz o ich kvalitách, talente či možnostiach. Klasické rodičovské združenia či konzultačné hodiny sú pre jej štýl učenia veľmi oficiálne a nie veľmi flexibilné.

Psychológ Miron Zelina považuje fungujúci vzťah medzi učiteľom a rodičom za základ úspešnej výchovnej práce.

„Prečo mnohí rodičia nechodia radi na rodičovské združenia? Lebo očakávajú výčitky, zle prijímajú porovnanie ich žiaka s ostatnými a komunikácia len o chvále a výborných výsledkov neplní účel. Takéto pozvanie rodiča je ako pozvanie na koberec,“ hovorí. Preto sa vytratila mnohokrát úprimná, otvorená a ľudská komunikácia medzi rodičmi a učiteľmi. Ešte viac formalizuje tento vzťah len zápis do žiackej knižky.

Ako s rodičmi komunikuje americká škola

Miroslav Danihel je s rodinou na študijnom pobyte v Amerike. Od septembra ich dve deti, ôsmačka a siedmak, navštevujú školu v Berrien Springs v štáte Michigan.

Na škole ho najviac prekvapili aktivity pri komunikácii s rodičmi. „Využívajú všetky dostupné komunikačné kanály, nemajú problém telefonovať rodičom, niekomu by sa mohlo zdať, že sú až dotieraví,“ hovorí Miroslav Danihel. Štyri dni pred začiatkom školského roka dostala rodina poštou pozvánku na spoločné stretnutie, kde sa dozvedeli školské pravidlá.

Jedno z pravidiel školy sa volá „24 hodín“. Škola sa zaručuje, že do 24 hodín vyrieši akýkoľvek problém a oboznámi s výsledkom rodičov.

„Každý učiteľ je milý, usmiaty, ochotný. Neustále nás všetci ubezpečujú, že urobia maximum, aby sa naše deti cítili dobre a aby sa naozaj naučili, čo potrebujú. Zároveň sú zvedaví, či sa deťom v škole páči, či nemajú nejaký problém a čo by sme my ako rodičia očakávali,“ napísal na blogu SME Miroslav Danihel. A na záver dodáva: Ja nechcem velebiť Ameriku, mám len veľkú radosť z toho, že náš syn, ktorý sa doma v škole trápil a bol frustrovaný, dnes chodí do školy rád a darí sa mu v nej.

(or)

ANKETA : Aké máte skúsenosti s komunikáciou školy a rodičov? - spýtali sme sa niektorých rodičov.

BARBORA ŽIAČIKOVÁ, Bratislava, 2 dcéry:
Keďže dcéra študovala aj v zahraničí môžeme porovnávať. Vo Francúzku nám okrem hodnotenia typu výborný, chválitebný a podobne napísal každý profesor ku svojmu predmetu aj nejaký názor na žiaka. Krátky a stručný. Uviedol rezervy, kde sa má zlepšovať a posúdil jeho usilovnosť. A našťastie ho aj povzbudil, takže tento neosobný kontakt bol viac ako len obyčajná známka. Toto hodnotenie nám prišlo poštou až na Slovensko a bolo vidieť, že škole záleží na tom, aby rodičia mali spätnú väzbu. Boli sme aj na rodičovskom združení, ktoré bolo pre nás veľmi zaujímavé. Prebiehalo vo veľkej miestnosti, každý profesor sedel pri svojom stolíku a rodičia spolu s dieťaťom pekne putovali rad za radom od profesora k profesorovi a vypočuli si názor, hodnotenie na žiaka. Napriek tomu že na lýceu študuje viac ako 2-tisíc detí prijal nás osobne riaditeľ, ktorý vedel kto sa skrýva za menom Natália Žiačiková.

IDA ŽELINSKÁ, Bratislava, syn:
Priznám sa, som trochu neporiadny rodič, ktorý veľmi služby školy nevyužíva. Ale viem, že sú, aj to kde ich nájdem, keď budem potrebovať. Možno však mám šťastie v tom, že na svojho 17-ročného syna som sa mohla vždy spoľahnúť. Rovnako tak mám šťastie na jeho súčasných pedagógov z gymnázia, pri rozhovore s ktorými som sa nikdy necítila "maličká", ale vždy ako "partner na dialóg". Ešte stále si totiž pamätám na iné časy a iných pedagógov od ktorých som sa zo ZRPŠ, alebo "z koberca" vracala domov iba v dvoch polohách: s plačom, alebo s hnevom, ale vždy zdeptaná, k rovnako zdeptanému dieťaťu.

KAROL ŠPES, Stará Ľubovňa, 4 deti:
Keď som chodil do školy ja nemohol som sa dočkať konca. Vtedy by som tam bol zmenil od základu všetko. Úplne ináč je to dnes v škole našich detí. Robí toľko aktivít na ktorých sa pravidelne stretávajú učitelia, žiaci a rodičia, že sme až prekvapení. Napríklad školský ples má takú odozvu, že býva vypredaný v prvých „hodinách“ predaja lístkov. Výťažok z plesu a tomboly ide na vopred určenú vec v škole. A teraz neviem, či som sa už zmenil ja, alebo sa zmenili základné školy. Myslím si, že škola dokáže vtiahnuť do svojho života len tých, ktorí sa vtiahnuť dajú.

(or)