SME
Pondelok, 18. október, 2021 | Meniny má LukášKrížovkyKrížovky

Na zbere už školy nezarobia

Zbery druhotných surovín, liečivých rastlín či pomarančovej kôry bývali dlhé roky súčasťou aktivít každej školy. Vďaka nim bola školská pokladnica o čosi bohatšia. Dnes sú výkupné ceny príliš nízke.

Kedysi si školy zberom finančne pomohli. Z takto získaných peňazí dokázali kúpiť športovú výbavu alebo nové knihy do knižnice.Kedysi si školy zberom finančne pomohli. Z takto získaných peňazí dokázali kúpiť športovú výbavu alebo nové knihy do knižnice. (Zdroj: Tasr)

BRATISLAVA.

Kedysi boli zbery zdrojom príjmov, z ktorých školy dokázali deťom priplatiť na školské výlety, nakúpiť lyžiarsky výstroj. Dnes od nich mnohé školy upustili.

Niektorí pamätníci ich dokonca považujú za nezdravú, umelo vyvolanú súťaž. Iní majú opačný názor, práve školské zbery podľa nich vedú školákov k ochrane životného prostredia.

„Boli sme už ôsmaci alebo deviataci, keď sme sa s partiou spolužiakov vybrali zbierať papier priamo do ulíc Trstenej. Vyzbrojení vozíkom sme chodili od dverí k dverám, zvonili a pýtali od ľudí staré noviny, časopisy, kartóny. Za jedno popoludnie sa nám ich podarilo nazbierať takmer tonu,“ zaspomínala si na povinné zbery papiera na školách bývala žiačka jednej z trstenských základných škôl Naďa Kališová.

Postupne zber začal upadať, pôvodne vyhľadávaná pomarančová kôra stratila odbyt. Dnes školy zbierajú už len papier.

„Deti sú na tento zber naučené, papier nosia vždy, keď vyhlásime jeho zber,“ povedala Gabriela Hrbeková, zástupkyňa pre prvý stupeň na Základnej škole Hviezdoslavovej v Trstenej.

Záujem nie je veľký

Zber čohokoľvek dnes školám peniaze neprináša. „Ešte pred rokom sa to oplatilo, teraz je to veľmi slabé.

Odpad separujú aj školáci v Družstevnej pri Hornáde.
Ale zbierame, aby sme deti viedli k ochrane životného prostredia,“ povedala Jana Pivková, riaditeľka Základnej školy v Liptovskom Jáne.

Na jar ceny starého papiera prudko klesli. Firmy na spracovanie odpadu boli nútené obmedziť výrobu, a tak ho vykupovali menej. Zberné suroviny prichádzali o príjmy z predaja a znižovali výkupné ceny.

Odvtedy sa situácia mierne zlepšila. „Školám sme dali za zber papiera špeciálne ceny, sú vyššie ako v zberniach, pohybujú sa od štyroch do piatich centov za kilogram,“ povedala Jana Mikulková z Generálneho riaditeľstva Zberných surovín v Žiline. O zber papiera je na školách oproti vlaňajšku záujem nižší asi o 10 až 15 percent.

Rudolf Pado z občianskeho združenia Tatry hovorí, že vznikajú rozpory medzi teoretickou environmentálnou výchovou a stále menšími možnosťami uplatniť takéto postoje v každodennom živote žiakov.

„Školské zbery sú v kríze iba tam, kde je v kríze samotná samospráva, jej schopnosti posudzovať zber v kontexte environmentálnom a výchovno-vzdelávacom,“ povedal.

Pre detí aj dospelých majú podľa neho najväčší zmysel a budúcnosť takzvané motivačné zbery, aby výchovou k ochrane životného prostredia nebolo len premietanie obrázkov.

Napríklad v Liptovskom Mikuláši združenie v projekte „Neseparujte sa! Separujte s nami“ dodalo 35 školským zariadeniam 430 nádob na triedenie plastov, kovov, viacvrstvových kombinovaných obalov, papiera a bateriek priamo na chodby škôl.

Minikontajnery aj v triedach

Oslovené školy sa zhodujú, že zbery na školách už nie sú to, čo kedysi.

Na Základnej škole Hviezdoslavova v Trstenej organizujú zber papiera dvakrát ročne.
FOTO - ARCHÍV ŠKOLY
Mnohé deti sa predbiehali, chceli priniesť čo najviac.

Riaditeľka Základnej školy na Konštantínovej ulici v Stropkove Tatiana Spišáková má skúsenosť, že do zberu sa zapoja deti na prvom stupni, starší už nemajú záujem. „Vlani sme vďaka peniazom za starý papier mohli dokúpiť do školskej knižnice knihy, teraz by sme chceli prispieť na vybavenie nového školského ihriska, ktoré chceme vybudovať.“

Jana Pivková z Liptovského Jána hovorí, že slúžia životnému prostrediu a aj preto majú v každej triede minikontajnery, kde deti triedia papier a plasty. Dedinčania si zase zvykli vyložiť papier predo dvere, nech si ho školáci odnesú.

„Zbierali sme aj pomarančovú kôru, deti ju doma sušili a potom nosili pani učiteľke. Tá to posielala v špeciálnych vreciach do zberných surovín,“ hovorí riaditeľka. „Museli sme s tým asi pred tromi rokmi prestať pre drahé poštovné.“

Ekotriedou sa stali prváci

Už po tretí raz holíčska radnica vyhlásila pre materské a základné školy súťaž v zbere obalov tetrapak. Vlani sa ekotriedou stala 1. A zo Základnej školy na Školskej ulici. Od primátora dostala peniaze na školský výlet.

HOLÍČ. Auto zberných surovín tento týždeň z holíčskej Základnej školy na Školskej ulici odviezlo dve tony nazbieraných tetrapakov.

„Najmä deti na prvom stupni úplne prepadli zberu. Z domu nosia obaly od mlieka, džúsov a potom v triede s pani učiteľkami odpad stláčajú a skladajú do balíčkov,“ hovorí zástupkyňa riaditeľa Anna Vallová. „Už vedia, že na jeden kilogram potrebujú najmenej tridsať takýchto suchých obalov.“

Vlaňajšie víťazstvo prvákov, ktorí za 400 eur od primátora mohli ísť na školský výlet, ostatných povzbudilo k ďalšiemu zberu.

Primátor Zdenko Čambal povedal, že mesto chce takto motivovať a zapojiť deti, rodičov aj pedagógov do skvalitňovania životného prostredia. „Ak chceme mať mesto čistejšie, musíme začať od najmenších,“ povedal.

Vlani deti vyzbierali 80 190 kusov viacvrstvových obalov, čo bolo o 2673 kilogramov viac ako rok predtým.

Najviac tetrapakov vyzbierala škola na Školskej ulici, prváci z 1. A odovzdali 517 kilogramov odpadu a deti z 2. A 178 kilogramov. Primátor odmenil päť najlepších triednych kolektívov sumami od 400 do 50 eur.

Ktorá trieda sa stane ekotriedou v tomto školskom roku, sa rozhodne po 15. apríli, keď sa súťaž skončí.
(or)
Zber bol niekedy nevyhnutnosťou

Zberom druhotných surovín v 50. a 60. rokoch minulého storočia základné školy pomáhali národnému hospodárstvu. Podstatným dôvodom bol nedostatok surovín pre prvovýrobu v rozrastajúcom sa ťažkom priemysle, prípadne ich vysoké ceny.

„Tieto mimoškolské činnosti zachytávajú dobové školské kroniky,“ povedal Vladimír Michalička z Múzea školstva a pedagogiky.

V 70. a 80. rokoch postupne zber surovín na školách ustupoval. Vytratila sa jeho prvotná spoločenská potreba.

Zbery opätovne oživila environmentálna výchova. Dnes sa väčšinou robí zber papiera, jeho výkupná cena je však malá, aby sa školám zber oplatil.

Hovorkyňa ministerstva školstva Dana Španková povedala, že organizovať zbery majú v právomoci zriaďovatelia škôl.
(or)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šéf digitálnej platformy George: Čaká nás dekáda umelej inteligencie
  2. Pandémia upozornila na automatizáciu. Nahradí ľudí technika?
  3. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  4. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch
  5. Auto do firmy môžete mať už od 150 eur mesačne
  6. Spánok – základ pevných vzťahov
  7. Mäspoma a Kellys Bicycles či Bivio a Minifarma
  8. Nie je to prvýkrát, čo sa Vám bolesť chrbta vrátila?
  9. Očarujúce Cinque Terre a jeho päť svetov
  10. Ľudia v núdzi potrebujú pomoc, nakúpte potraviny aj pre nich
  1. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  2. Nie je to prvýkrát, čo sa Vám bolesť chrbta vrátila?
  3. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  4. Wüstenrot rástol v predaji životného i neživotného poistenia
  5. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  6. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  7. Očarujúce Cinque Terre a jeho päť svetov
  8. S deťmi za zdravím do Vysokých Tatier
  9. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  10. Šetrenie energie v domácnosti: Diaľkové meranie pomáha sporiť
  1. Stravovacie zlozvyky Slovákov. Odborníci radia čomu sa vyvarovať 19 759
  2. Pracoviská zmenila pandémia. Búšiť do klávesnice môžete aj doma 9 864
  3. Očarujúce Cinque Terre a jeho päť svetov 7 930
  4. V centre Bratislavy je na predaj 5-izbový apartmán. Takto vyzerá 6 502
  5. Bratislavu bude sprevádzať luxus 5 297
  6. Bratovražedná vojna navždy zmenila Ameriku 4 186
  7. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch 3 948
  8. Mäspoma a Kellys Bicycles či Bivio a Minifarma 3 746
  9. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 3 395
  10. Aký polystyrén je najlepší na zatepľovanie? Sivý robí divy 3 384
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nemocnica  Malacky.

Z prvej ligy akútnych nemocníc môže vypadnúť až 50 zariadení.


7 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Tretia vlna má prvé čierne okresy.


a 2 ďalší 4 h

Blogy SME

  1. Martina Paulenová: Noci s bábätkom
  2. Unicef Slovensko: Čo nám hovorí najnovšia správa UNICEF o psychickom zdraví detí a mladých ľudí
  3. Martina Paulenová: Čo robia dvaja rodičia s dvoma deťmi na spoločnej materskej dovolenke?
  4. Symptomedica: Krvácanie do tráviaceho traktu môže byť smrteľne nebezpečné.
  5. SKU: Príbeh pedagogičky, ktorá chcela pracovať v školstve
  6. Michael Achberger: Zdravý životný štýl, vďaka ktorému priberáte
  7. Lenka Bajzíková: Ako nedomrviť svoj prvý maratón
  8. Symptomedica: Výskyt stresového vredu žalúdka sa zvyšuje.
  1. Roland Vizner: Aký bude Váš dôchodok. Jednoduchý a vcelku presný návod ako ho vypočítať za 3 minúty. 20 091
  2. Tereza Krajčová: Anglický denník: 15. Ak vás anglické zdravotníctvo nezabije, tak aspoň prizabije 9 880
  3. Martin Kugla: Zachráňme Petržalku! 7 082
  4. Pavel Dvořák: Toto sú nepokojné časy 6 216
  5. Peter Chudý: Norbert Bödör je bezúhonný človek alebo čo mi povedal o svojom príbuznom Tibor Gašpar. 5 476
  6. Stanislav Martinčko: Chudoba v nedeľu na panské,do R.Soboty !!! 5 077
  7. Ústav aplikovanej psychológie FSEV UK: Homo Schizotikus alebo Ako sa mozog ľudský k schizofrénii dostal 3 510
  8. Stanislav Martinčko: Ide 17.10. Smer-SD do Rimavskej Soboty ďakovať sebe sám za dobre odvedenú robotu ?? 3 398
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  2. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  3. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  5. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  6. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  7. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  8. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
Skryť Zatvoriť reklamu