Na zbere už školy nezarobia

BRATISLAVA.

Kedysi boli zbery zdrojom príjmov, z ktorých školy dokázali deťom priplatiť na školské výlety, nakúpiť lyžiarsky výstroj. Dnes od nich mnohé školy upustili.

Niektorí pamätníci ich dokonca považujú za nezdravú, umelo vyvolanú súťaž. Iní majú opačný názor, práve školské zbery podľa nich vedú školákov k ochrane životného prostredia.

„Boli sme už ôsmaci alebo deviataci, keď sme sa s partiou spolužiakov vybrali zbierať papier priamo do ulíc Trstenej. Vyzbrojení vozíkom sme chodili od dverí k dverám, zvonili a pýtali od ľudí staré noviny, časopisy, kartóny. Za jedno popoludnie sa nám ich podarilo nazbierať takmer tonu,“ zaspomínala si na povinné zbery papiera na školách bývala žiačka jednej z trstenských základných škôl Naďa Kališová.

Postupne zber začal upadať, pôvodne vyhľadávaná pomarančová kôra stratila odbyt. Dnes školy zbierajú už len papier.

„Deti sú na tento zber naučené, papier nosia vždy, keď vyhlásime jeho zber,“ povedala Gabriela Hrbeková, zástupkyňa pre prvý stupeň na Základnej škole Hviezdoslavovej v Trstenej.

Záujem nie je veľký Zber čohokoľvek dnes školám peniaze neprináša. „Ešte pred rokom sa to oplatilo, teraz je to veľmi slabé.

Odpad separujú aj školáci v Družstevnej pri Hornáde.

Ale zbierame, aby sme deti viedli k ochrane životného prostredia,“ povedala Jana Pivková, riaditeľka Základnej školy v Liptovskom Jáne.

Na jar ceny starého papiera prudko klesli. Firmy na spracovanie odpadu boli nútené obmedziť výrobu, a tak ho vykupovali menej. Zberné suroviny prichádzali o príjmy z predaja a znižovali výkupné ceny.

Odvtedy sa situácia mierne zlepšila. „Školám sme dali za zber papiera špeciálne ceny, sú vyššie ako v zberniach, pohybujú sa od štyroch do piatich centov za kilogram,“ povedala Jana Mikulková z Generálneho riaditeľstva Zberných surovín v Žiline. O zber papiera je na školách oproti vlaňajšku záujem nižší asi o 10 až 15 percent.

Rudolf Pado z občianskeho združenia Tatry hovorí, že vznikajú rozpory medzi teoretickou environmentálnou výchovou a stále menšími možnosťami uplatniť takéto postoje v každodennom živote žiakov.

„Školské zbery sú v kríze iba tam, kde je v kríze samotná samospráva, jej schopnosti posudzovať zber v kontexte environmentálnom a výchovno-vzdelávacom,“ povedal.

Pre detí aj dospelých majú podľa neho najväčší zmysel a budúcnosť takzvané motivačné zbery, aby výchovou k ochrane životného prostredia nebolo len premietanie obrázkov.

Napríklad v Liptovskom Mikuláši združenie v projekte „Neseparujte sa! Separujte s nami“ dodalo 35 školským zariadeniam 430 nádob na triedenie plastov, kovov, viacvrstvových kombinovaných obalov, papiera a bateriek priamo na chodby škôl.

Minikontajnery aj v triedach Oslovené školy sa zhodujú, že zbery na školách už nie sú to, čo kedysi.

Na Základnej škole Hviezdoslavova v Trstenej organizujú zber papiera dvakrát ročne.

FOTO - ARCHÍV ŠKOLY

Mnohé deti sa predbiehali, chceli priniesť čo najviac.

Riaditeľka Základnej školy na Konštantínovej ulici v Stropkove Tatiana Spišáková má skúsenosť, že do zberu sa zapoja deti na prvom stupni, starší už nemajú záujem. „Vlani sme vďaka peniazom za starý papier mohli dokúpiť do školskej knižnice knihy, teraz by sme chceli prispieť na vybavenie nového školského ihriska, ktoré chceme vybudovať.“

Jana Pivková z Liptovského Jána hovorí, že slúžia životnému prostrediu a aj preto majú v každej triede minikontajnery, kde deti triedia papier a plasty. Dedinčania si zase zvykli vyložiť papier predo dvere, nech si ho školáci odnesú.

„Zbierali sme aj pomarančovú kôru, deti ju doma sušili a potom nosili pani učiteľke. Tá to posielala v špeciálnych vreciach do zberných surovín,“ hovorí riaditeľka. „Museli sme s tým asi pred tromi rokmi prestať pre drahé poštovné.“

Ekotriedou sa stali prváci

Už po tretí raz holíčska radnica vyhlásila pre materské a základné školy súťaž v zbere obalov tetrapak. Vlani sa ekotriedou stala 1. A zo Základnej školy na Školskej ulici. Od primátora dostala peniaze na školský výlet.

HOLÍČ. Auto zberných surovín tento týždeň z holíčskej Základnej školy na Školskej ulici odviezlo dve tony nazbieraných tetrapakov.

„Najmä deti na prvom stupni úplne prepadli zberu. Z domu nosia obaly od mlieka, džúsov a potom v triede s pani učiteľkami odpad stláčajú a skladajú do balíčkov,“ hovorí zástupkyňa riaditeľa Anna Vallová. „Už vedia, že na jeden kilogram potrebujú najmenej tridsať takýchto suchých obalov.“

Vlaňajšie víťazstvo prvákov, ktorí za 400 eur od primátora mohli ísť na školský výlet, ostatných povzbudilo k ďalšiemu zberu.

Primátor Zdenko Čambal povedal, že mesto chce takto motivovať a zapojiť deti, rodičov aj pedagógov do skvalitňovania životného prostredia. „Ak chceme mať mesto čistejšie, musíme začať od najmenších,“ povedal.

Vlani deti vyzbierali 80 190 kusov viacvrstvových obalov, čo bolo o 2673 kilogramov viac ako rok predtým.

Najviac tetrapakov vyzbierala škola na Školskej ulici, prváci z 1. A odovzdali 517 kilogramov odpadu a deti z 2. A 178 kilogramov. Primátor odmenil päť najlepších triednych kolektívov sumami od 400 do 50 eur.

Ktorá trieda sa stane ekotriedou v tomto školskom roku, sa rozhodne po 15. apríli, keď sa súťaž skončí. (or)

Zber bol niekedy nevyhnutnosťou

Zberom druhotných surovín v 50. a 60. rokoch minulého storočia základné školy pomáhali národnému hospodárstvu. Podstatným dôvodom bol nedostatok surovín pre prvovýrobu v rozrastajúcom sa ťažkom priemysle, prípadne ich vysoké ceny.

„Tieto mimoškolské činnosti zachytávajú dobové školské kroniky,“ povedal Vladimír Michalička z Múzea školstva a pedagogiky.

V 70. a 80. rokoch postupne zber surovín na školách ustupoval. Vytratila sa jeho prvotná spoločenská potreba.

Zbery opätovne oživila environmentálna výchova. Dnes sa väčšinou robí zber papiera, jeho výkupná cena je však malá, aby sa školám zber oplatil.

Hovorkyňa ministerstva školstva Dana Španková povedala, že organizovať zbery majú v právomoci zriaďovatelia škôl. (or)