Na zbere už školy nezarobia

Zbery druhotných surovín, liečivých rastlín či pomarančovej kôry bývali dlhé roky súčasťou aktivít každej školy. Vďaka nim bola školská pokladnica o čosi bohatšia. Dnes sú výkupné ceny príliš nízke.

Kedysi si školy zberom finančne pomohli. Z takto získaných peňazí dokázali kúpiť športovú výbavu alebo nové knihy do knižnice.(Zdroj: Tasr)

BRATISLAVA.

Kedysi boli zbery zdrojom príjmov, z ktorých školy dokázali deťom priplatiť na školské výlety, nakúpiť lyžiarsky výstroj. Dnes od nich mnohé školy upustili.

Niektorí pamätníci ich dokonca považujú za nezdravú, umelo vyvolanú súťaž. Iní majú opačný názor, práve školské zbery podľa nich vedú školákov k ochrane životného prostredia.

„Boli sme už ôsmaci alebo deviataci, keď sme sa s partiou spolužiakov vybrali zbierať papier priamo do ulíc Trstenej. Vyzbrojení vozíkom sme chodili od dverí k dverám, zvonili a pýtali od ľudí staré noviny, časopisy, kartóny. Za jedno popoludnie sa nám ich podarilo nazbierať takmer tonu,“ zaspomínala si na povinné zbery papiera na školách bývala žiačka jednej z trstenských základných škôl Naďa Kališová.

Postupne zber začal upadať, pôvodne vyhľadávaná pomarančová kôra stratila odbyt. Dnes školy zbierajú už len papier.

„Deti sú na tento zber naučené, papier nosia vždy, keď vyhlásime jeho zber,“ povedala Gabriela Hrbeková, zástupkyňa pre prvý stupeň na Základnej škole Hviezdoslavovej v Trstenej.

Záujem nie je veľký

Zber čohokoľvek dnes školám peniaze neprináša. „Ešte pred rokom sa to oplatilo, teraz je to veľmi slabé.

Odpad separujú aj školáci v Družstevnej pri Hornáde.
Ale zbierame, aby sme deti viedli k ochrane životného prostredia,“ povedala Jana Pivková, riaditeľka Základnej školy v Liptovskom Jáne.

Na jar ceny starého papiera prudko klesli. Firmy na spracovanie odpadu boli nútené obmedziť výrobu, a tak ho vykupovali menej. Zberné suroviny prichádzali o príjmy z predaja a znižovali výkupné ceny.

Odvtedy sa situácia mierne zlepšila. „Školám sme dali za zber papiera špeciálne ceny, sú vyššie ako v zberniach, pohybujú sa od štyroch do piatich centov za kilogram,“ povedala Jana Mikulková z Generálneho riaditeľstva Zberných surovín v Žiline. O zber papiera je na školách oproti vlaňajšku záujem nižší asi o 10 až 15 percent.

Rudolf Pado z občianskeho združenia Tatry hovorí, že vznikajú rozpory medzi teoretickou environmentálnou výchovou a stále menšími možnosťami uplatniť takéto postoje v každodennom živote žiakov.

„Školské zbery sú v kríze iba tam, kde je v kríze samotná samospráva, jej schopnosti posudzovať zber v kontexte environmentálnom a výchovno-vzdelávacom,“ povedal.

Pre detí aj dospelých majú podľa neho najväčší zmysel a budúcnosť takzvané motivačné zbery, aby výchovou k ochrane životného prostredia nebolo len premietanie obrázkov.

Napríklad v Liptovskom Mikuláši združenie v projekte „Neseparujte sa! Separujte s nami“ dodalo 35 školským zariadeniam 430 nádob na triedenie plastov, kovov, viacvrstvových kombinovaných obalov, papiera a bateriek priamo na chodby škôl.

Minikontajnery aj v triedach

Oslovené školy sa zhodujú, že zbery na školách už nie sú to, čo kedysi.

Na Základnej škole Hviezdoslavova v Trstenej organizujú zber papiera dvakrát ročne.
FOTO - ARCHÍV ŠKOLY
Mnohé deti sa predbiehali, chceli priniesť čo najviac.

Riaditeľka Základnej školy na Konštantínovej ulici v Stropkove Tatiana Spišáková má skúsenosť, že do zberu sa zapoja deti na prvom stupni, starší už nemajú záujem. „Vlani sme vďaka peniazom za starý papier mohli dokúpiť do školskej knižnice knihy, teraz by sme chceli prispieť na vybavenie nového školského ihriska, ktoré chceme vybudovať.“

Jana Pivková z Liptovského Jána hovorí, že slúžia životnému prostrediu a aj preto majú v každej triede minikontajnery, kde deti triedia papier a plasty. Dedinčania si zase zvykli vyložiť papier predo dvere, nech si ho školáci odnesú.

„Zbierali sme aj pomarančovú kôru, deti ju doma sušili a potom nosili pani učiteľke. Tá to posielala v špeciálnych vreciach do zberných surovín,“ hovorí riaditeľka. „Museli sme s tým asi pred tromi rokmi prestať pre drahé poštovné.“

Ekotriedou sa stali prváci

Už po tretí raz holíčska radnica vyhlásila pre materské a základné školy súťaž v zbere obalov tetrapak. Vlani sa ekotriedou stala 1. A zo Základnej školy na Školskej ulici. Od primátora dostala peniaze na školský výlet.

HOLÍČ. Auto zberných surovín tento týždeň z holíčskej Základnej školy na Školskej ulici odviezlo dve tony nazbieraných tetrapakov.

„Najmä deti na prvom stupni úplne prepadli zberu. Z domu nosia obaly od mlieka, džúsov a potom v triede s pani učiteľkami odpad stláčajú a skladajú do balíčkov,“ hovorí zástupkyňa riaditeľa Anna Vallová. „Už vedia, že na jeden kilogram potrebujú najmenej tridsať takýchto suchých obalov.“

Vlaňajšie víťazstvo prvákov, ktorí za 400 eur od primátora mohli ísť na školský výlet, ostatných povzbudilo k ďalšiemu zberu.

Primátor Zdenko Čambal povedal, že mesto chce takto motivovať a zapojiť deti, rodičov aj pedagógov do skvalitňovania životného prostredia. „Ak chceme mať mesto čistejšie, musíme začať od najmenších,“ povedal.

Vlani deti vyzbierali 80 190 kusov viacvrstvových obalov, čo bolo o 2673 kilogramov viac ako rok predtým.

Najviac tetrapakov vyzbierala škola na Školskej ulici, prváci z 1. A odovzdali 517 kilogramov odpadu a deti z 2. A 178 kilogramov. Primátor odmenil päť najlepších triednych kolektívov sumami od 400 do 50 eur.

Ktorá trieda sa stane ekotriedou v tomto školskom roku, sa rozhodne po 15. apríli, keď sa súťaž skončí.
(or)
Zber bol niekedy nevyhnutnosťou

Zberom druhotných surovín v 50. a 60. rokoch minulého storočia základné školy pomáhali národnému hospodárstvu. Podstatným dôvodom bol nedostatok surovín pre prvovýrobu v rozrastajúcom sa ťažkom priemysle, prípadne ich vysoké ceny.

„Tieto mimoškolské činnosti zachytávajú dobové školské kroniky,“ povedal Vladimír Michalička z Múzea školstva a pedagogiky.

V 70. a 80. rokoch postupne zber surovín na školách ustupoval. Vytratila sa jeho prvotná spoločenská potreba.

Zbery opätovne oživila environmentálna výchova. Dnes sa väčšinou robí zber papiera, jeho výkupná cena je však malá, aby sa školám zber oplatil.

Hovorkyňa ministerstva školstva Dana Španková povedala, že organizovať zbery majú v právomoci zriaďovatelia škôl.
(or)

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  2. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  3. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
  4. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk
  5. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME
  6. Slovanet spustil LTE internet aj v okolí Prešova
  7. Košickí športovci „pustili žilou“
  8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  9. Počet predplatiteľov SME.sk dosiahol ďalší rekord
  10. Hektická Moskva, ktorá nikdy nespí
  1. Príbeh tradičného družstva - príbeh Alojza Kračinovského
  2. Parfum podľa zverokruhu. Zvoľte tú správnu vôňu
  3. Fascinuje ma nadšenie mladých ľudí, s akým hltajú nové trendy
  4. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  5. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  6. Chute a vône kórejskej kuchyne priamo v METRO
  7. Adient je tretí najlepší zamestnávateľ
  8. 8 krokov k príprave na zdravé tehotenstvo
  9. Študenti SPU skúmajú vplyv rýchlostnej cesty na život obyvateľov
  10. V Botanickej záhrade predstavia nežnú krásu orchideí
  1. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 23 817
  2. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 14 158
  3. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 10 015
  4. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 6 925
  5. Počet predplatiteľov SME.sk dosiahol ďalší rekord 5 988
  6. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 5 813
  7. Hektická Moskva, ktorá nikdy nespí 5 539
  8. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk 4 742
  9. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 3 960
  10. Olympiáda ukradne fanúšikom hodiny spánku 2 496

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Ich športovci súťažia, v KĽDR ich nesledujú. Pre úspech Južnej Kórey

Severokórejčania milujú sledovanie športu. Z olympiády však dostanú len pár obrazov a propagandu.

Neprehliadnite tiež

Kokosový olej na akné? Zaručené zázraky radšej nečakajte

Upcháva póry a ako krém ho používať netreba.

Jedenásť trendov pre záhradu v roku 2018

Nový rok prináša nové trendy pre vašu záhradu, balkón aj terasu.

Hlasová pedagogička Eva Žilineková: V hlase a v prejave je najdôležitejšia ľudskosť

Rukami jej prešla viac ako stovka moderátorov. Mikrofonický hlas nepovažuje za najdôležitejšiu vec v brandži.

Burberry robí odvážny krok, v ich novej kampani sa bozkávajú muži

Značka, ktorá kedysi vyrábala kabáty pre staršie dámy, dnes podporuje LGBT.

Justin Timberlake: Jeho osobnosť ho predurčovala k sólovej dráhe

Je všestranným umelcom, no v poslednom čase ho najviac teší najmä rola otca.