Vyskytuje sa predovšetkým na ovocí dopestovanom v sadoch bohato hnojených dusíkom, najmä na veľkých plodoch s riedkou mäkkou dužinou a tenkou šupkou, ktorá nechráni plod pred silným odparovaním vody. Predčasný zber tiež prispieva ku vzniku pehavosti.
Napadnuté plody majú na šupke tmavozelené až hnedé, niekoľko milimetrov veľké škvrny, ktoré môžu zasahovať aj hlbšie do dužiny. Pletivo dužiny zaschýna a odumiera v dôsledku prílišného odparovania vody a nedostatočného zásobovania jablka vodou pri vysokých letných teplotách v období dozrievania.
Pehavé plody sú horké. Na vysvetlenie príčin týchto zmien existujú dve teórie. Podľa jednej sa stratou vody v bunkách zahusťujú kyseliny, ktoré bunky poškodia, takže odumrú. Podľa druhej teórie odumieranie buniek zapríčiňuje nedostatok vápnika v bunkách, ktorý zvyšuje priepustnosť a nestabilitu bunkových blán. Medzi náchylné odrody patrí Cox Orange, Breuhahnovo, Clivia, Alkmene, Parmena zlatá zimná a Boskoopské. Pehavosť si možno ľahko pomýliť s „chrastavitosťou“ spôsobenou nedostatkom bóru.
Z preventívnych opatrení treba vyberať odrody nenáchylné na pehavosť, vyvážene hnojiť, najmä organickými hnojivami, sledovať pôdnu reakciu a podľa potreby hnojiť aj vápenatými hnojivami, ale hlavne neprehnojovať stromy dusíkom.
Pri chemickej ochrane sa odporúča ošetrovať iba v prípade opakovaných pravidelných výskytov, najmä na náchylných odrodách, listovými hnojivami so zvýšeným obsahom vápnika alebo chloridom vápenatým a to od júna, pričom posledné ošetrenie možno vykonať najneskôr 14 dní pred zberom. Z uvedeného vyplýva pomerne veľký počet ošetrení, najmä pre neskoré zimné odrody.
Oveľa účinnejšie a ekonomickejšie je správne hnojenie a najmä vápnenie pôdy.