Červené vlasy sú "in"

Čo majú spoločné herečky Tatiana Pauhofová, Nicole Kidman, Aňa Geislerová či herci David Caruso (C.S.I. Miami), Rupert Grint (Harry Potter) či Karol Čálik? Nemusíte rozmýšľať dlho, stačí sa na nich pozrieť - sú to červené vlasy. Všetci patria do percentuálne málopočetnej skupiny ľudí, ktorí sa narodili s červenými vlasmi a vďaka tejto odlišnosti si ich dokážeme oveľa rýchlejšie zapamätať a obľúbiť si ich, alebo naopak, cítiť voči nim čudnú, ničím neodôvodniteľnú averziu. Slovenčina má na označenie červenovlasých ľudí niekoľko výrazov: hovorí sa o ľuďoch s ohnivými alebo s hrdzavými vlasmi. Zrejme najčastejší pojem je ryšavý - ryšavé vlasy, ryšavec či ryšaňa. Menej používané je označenie rusý - rusé vlasy, rusá štica či rusovláska. Nuž, a z povinnej literatúry poznáme aj Rysavú jalovicu (M. Kukučín), čo je mladá krava s hrdzavou srsťou.Rita Hayworthová (1918 - 1987)

Červené vlasy sú zriedkavé a možno práve preto sa ich nositeľom prisudzuje plno zvláštnych vlastností a legiend, vďaka čomu po ryšavých vlasoch pomerne často zatúžia aj brunetky či blondínky. Mužov sa táto túžba, až na výnimky, netýka. Pritom pred desiatimi rokmi ryšavý odtieň vlasov príliš neletel. Na ulici ste stretli len málo žien, ktoré mali červený preliv - skôr sa dali stretnúť „pravé" ryšavé ako tie prefarbené. A potom, z ničoho nič, prišli červené vlasy opäť do módy. Ulice zaplnili červené hlavy rôznych odtieňov - od mahagónového, tizianového cez jasnočervený až po karmínový, od nakrátko ostrihaných až po dlhé vlnité, červená bola v kurze a zdá sa, že je doteraz.

Červená farba vlasov je výnimočná a púta na seba pozornosť - zrejme aj to je najčastejší motív žien, ktoré si dajú urobiť červený preliv. Z priemernej brunetky sa za polhodinu stane nápadná červenovláska, ktorú si každý všimne a bude ju považovať za výnimočnú a atraktívnu. Červená farba ženských vlasov signalizuje - pozor na mňa, som iná ako všetky ostatné!

Červený originál

Skúsené oko však prelivom nikto neoklame a to nemusíte hneď pozerať na korienky vlasov, aby ste zistili ich originálnu farbu. Červenovlasí ľudia vytvárajú úplne samostatnú kategóriu a odlišujú sa aj v type pokožky, vo farbe ochlpenia a dokonca aj v stavbe tváre. Ryšaví ľudia majú väčšinou veľmi svetlú pokožku často pokrytú pehami, modré oči, svetlé ochlpenie (obočie, mihalnice a aj pod pazuchami a v rozkroku) a výraznejšie lícne kosti s vysokým čelom. Ide o celý komplex prejavov, ktoré nám prezrádzajú, že podstata červených vlasov je oveľa hlbšia, že súvisí s genetikou a nie s návštevou kaderníckeho salónu. Odborníci tvrdia, že za „ryšavosť" môže recesívny gén na chromozóme 16, ktorý spôsobuje vyšší výskyt červeného pigmentu (feomelanínu) vo vlasoch a pokožke.

Červenovlasých ľudí sú v celej populácii len dve percentá. Sú však oblasti, kde je ich viac, a oblasti, kde nenájdete žiadnych. Najviac ryšavcov nájdete v Škótsku (13 percent) a v Írsku (10 percent). V Afrike a v Ázii ich nenájdete takmer vôbec, sú tam rovnako výnimoční ako albíni, ľudia bez pigmentu (biele vlasy, červené oči). Vyššie percento červenovlasých je aj v Škandinávii - starí Vikingovia boli označovaní za červených diablov, pretože mali dlhé červené vlasy a brady a aj preto naháňali všetkým strach.

Keďže ryšaví ľudia sú veľmi citliví na ultrafialovú zložku slnečného žiarenia, je len logické, že v trópoch sa im príliš nedarí, a preto sa viac „uchytili" v oblastiach, kde je menej slnka - v už spomenutej Škandinávii či na Britských ostrovoch. Vedecké štúdie, ktoré sa robili v posledných desaťročiach, upozornili na zaujímavý jav - ryšaví ľudia sú oveľa citlivejší na bolesť spôsobenú teplom a menej citliví na bolesť spôsobenú elektrickým dráždením. A čo je možno najzaujímavejšie - lieky proti bolesti zaberajú ryšavým ľuďom oveľa rýchlejšie a účinnejšie.

Ohnivé, temperamentné a naruživé?

S červenou farbou vlasov je spojené množstvo povier, ktoré hovoria o tom, že ide o temperamentných ľudí s „ohnivou", ťažko zvládnuteľnou a nevypočítateľnou „bláznivou" povahou. V horších prípadoch boli ryšaví ľudia spájaní s diablom a pekelnými mocnosťami, v tých zriedkavo lepších im prisudzovali rôzne okultné vlastnosti či liečiteľské schopnosti. Ak sa niekto v minulých storočiach narodil ryšavý, mal jednoducho smolu a spoločnosť ho viac- menej len trpela, rovnako ako ľavákov či homosexuálov.

Na druhej strane, iné obľúbené ľudové povery dodnes o ryšavých ženách tvrdia, že sú to vášnivé a neprekonateľné milenky, hotové posteľné umelkyne s vysokou túžbou po sexe. „Kdo neměl zrzavou, neví, co je láska," hovorí sa vo filme Sedím na konári a je mi dobre (Juraj Jakubisko, 1989). Sú to povery alebo je to pravda? Na túto tému sa zrejme ešte žiadny výskum neurobil, určite však nie je náhoda, že mnoho umelcov si z ryšavých žien urobilo svoje múzy - renesančný maliar Sandro Botticelli maľoval len svoju ryšavú milenku a Tizian tiež zbožňoval červenovlásky, aspoň podľa počtu jeho obrazov, na ktorých sa vyskytujú. Dokonca aj odtieň červenej je pomenovaný podľa neho.

Muži a ryšavé ženy

Na internete môžete nájsť aj zmienku o tom, že ryšavé ženy majú iný pach potu, ktorý na mužov pôsobí ako afrodiziakum. Možno je to pravda, možno nie, ale za mužským záujmom o ryšavé ženy môže byť jednoduchá snaha o prestíž - muž s ryšavou ženou po boku vyzerá zaujímavejšie, pretože vyvoláva závisť svojich menej úspešných kolegov - ryšavé ženy sú považované za ťažko dosiahnuteľné a svojím spôsobom až nebezpečné, pretože dokážu mužom poblázniť hlavu, z čoho vyplýva, že muž s ryšavou je vlastne hrdina, pretože žije takpovediac v jednej domácnosti s tigricou.

Nuž a legendy o náruživosti ryšavých žien opäť nahrávajú mužom - ten, kto má ryšavú, je určite aj skvelý milovník, ináč by s ním ryšavá nechodila či nevzala by si ho za manžela. Áno, je to exemplárna ukážka mužskej samoľúbosti, lenže sú ženy, ktoré si červené vlasy vyrábajú u kaderníčky. Prečo to robia, čo chcú mužom signalizovať? Že sú odlišné, originálne, temperamentné, vášnivé a sú ochotné hneď skočiť do postele? Kedysi sa červenovlasé ženy označovali za čarodejnice a upaľovali ich, dnes obyčajný červený preliv urobí z nesmelej domácej „puťky" posteľnú umelkyňu, pričom klame seba aj svojho partnera. Zdá sa však, že to nikomu neprekáža a na ryšavých vlasoch sa dnes dokážu úspešne priživiť aj brunetky či čiernovlásky.

Škaredé káčatká

Ryšavé ženy sú iné, nielen výzorovo, ale aj povahovo - to potvrdí každý, kto mal príležitosť nejakú červenovlásku spoznať bližšie. Kľúč k ich odlišnosti však nemusíme hľadať v genetike či v diabolských čaroch. Môžeme ho pokojne nazvať komplexom škaredého káčatka. Keď sa niekedy zadívate na hrdú ryšavú krásku, ľahko môžete získať pocit, že ryšavé ženy sú na seba odmalička hrdé a že sú dokonca šťastné pre svoju odlišnú farbu vlasov a pehavú pokožku.

Skúste sa však vcítiť do kože dievčaťa, ktoré jediné z triedy (alebo aj zo školy) má úplne iné vlasy, tvár plnú pieh, nemôže sa opaľovať, pretože má citlivú pleť, chlapčenskú kostnatú postavu a čo je najhoršie, oči má ako malé prasiatko. Ryšaví ľudia majú svetlé mihalnice, v důsledku čoho ich oči pôsobia úplne ináč, akosi neúplne, nevýrazne. A keď príde puberta a mladej dáme v rozkroku narastie červenkastý chumáč, je to už naozaj na zbláznenie alebo samovraždu. Dievčina v takomto veku nesmierne vnútorne trpí a svoje ryšavé vlasy by si najradšej ostrihala alebo na večné časy prefarbila, pretože trpí len a len pre ne. Ona chce byť taká, aké sú jej spolužiačky a nie byť odlišná, ryšavá a pehavá!

Zrod labute

Utrápené dievča sa cíti vyradené z kolektívu a nezriedka sa začne venovať činnostiam, ktoré mu pomáhajú zdvíhať sebavedomie: športu (čím nezvyčajnejší šport, tým lepšie), umeniu (básničky, čítanie kníh, hudba) a podobne. Vyrovnať sa so svojou „inakosťou", odlišnosťou je veľmi náročné a bolestné - ale práve toto vyrovnávanie najsilnejšie formuje charakter a spôsobuje, že ryšavé ženy sú v dospelosti iné, možno priebojnejšie alebo náročnejšie, zároveň však citlivejšie a zraniteľnejšie a pre odlišné záujmy aj zaujímavejšie.

Nuž a potom príde puberta a škaredé ryšavé káčatko zažije rad prekvapení: chlapčenská postava sa zaokrúhli, dlhé kostnaté nohy sa premenia na čosi obdivuhodné a napokon príde ku slovu maskara - špirála na mihalnice. Vďaka tejto jednoduchej vecičke zažije mladá ryšavá slečna pred zrkadlom zázrak - jej malé prasacie oči sú odrazu úžasné a fantastické! Už nie sú malé, ale výrazné, nezábudkovomodré s dlhými tmavými mihalnicami! Je krásna! Áno, je krásna!

A vtedy si červenovláska prvýkrát uvedomí výhody odlišnosti - kým brunetiek a tmavovlások a čiastočne aj blondínok je plno, červené vlasy sú exotické a pútajú na seba pozornosť. Mladá slečna odrazu nemá núdzu o nápadníkov - ak, samozrejme, majú odvahu prihovoriť sa jej. Roky utrpenia a komplexov sú odrazu preč a zo škaredého káčatka je krásna labuť. Iná vec je, že takáto náhla premena dokáže s mladou dámou poriadne zakývať a vtedy dokáže potvrdiť všetky legendy o temperamente červenovlások, ich ohnivosti a mimoriadnom sexuálnom apetíte či ťažko zvládnuteľnej povahe.

Keď si ryšavá, tak ňou buď!

Samozrejme, že nie všetky ryšavé ženy sú krásne, nie všetky pre svoju odlišnosť v puberte trpeli a nie všetky sú na svoje ryšavé vlasy pyšné. Červená farba vlasov nič neznamená, keď ich nositeľka nedokáže bojovať s komplexami a využiť svoju odlišnosť vo svoj prospech. Ryšaví ľudia sú genetickými hračkami prírody a dôkazom toho, že jedna naozaj malá neškodná zmena v chromozómoch dokáže človeku narobiť veľa trápenia, ale niekedy aj veľa radosti.

Rusá či ryšavá?

Najznámejšie ryšavé herečky

Jej dlhé červené vlasy s medeným nádychom, dokonalá postava a nádherná tvár z nej urobili sexuálnu bohyňu, pred ktorou padali muži na kolená. V štyridsiatych rokov 20. storočia sa na jej filmy nechodilo pre dej, zápletku alebo napätie. Chodilo sa na Ritu Hayworthovú a bolo úplne jedno, akú postavu hrá. V jej tvári nebolo nič dievčenské, nezrelé a nesmelé, nebola typom, ktorý volá po ochrane, ona bola tá, ktorá bola nebezpečná, bola pokušením a túžbou, prísľubom rozkoše.

Farba jej vlasov ju vyjadrovala úplne presne - ohnivá, náruživá, vznetlivá a temperamentná. Bola päťkrát vydatá, no nikdy nie dlhšie ako päť rokov. Jej najznámejším manželom bol legendárny režisér Orson Welles (Občan Kane, Proces), ktorý ju obsadil vo svojom filme Dáma zo Šanghaja (The Lady from Shanghai, 1948). Urobil však zásadnú chybu - Rite ostrihal jej nádherné dlhé vlasy a navyše jej ich prefarbil na blond. Všetci muži Wellesa znenávideli, z filmu sa stal prepadák a ona sa s ním hneď rozviedla.

Lauren Bacallová (1924)

Táto žijúca legenda hrala vo veľa filmoch, pobláznila hlavu mnohým mužom, ale jej meno je spojené najmä s hercom Humphreym Bogartom (1899 - 1957). Vydala sa zaňho ako dvadsaťročná (Bogart mal 45) v roku 1945 a ich manželstvo napodiv vydržalo až do jeho smrti, keď Bogart zomrel na rakovinu. Spolu mali dve deti a spoločne hrali v štyroch filmoch. Obaja hovorili nízko položenými prefajčenými hlasmi, takže boli predurčení na úlohy detektívov, gangstrov, gangsterských mileniek alebo nevydarených dcér.

Po Bogartovej smrti mal o Lauren záujem aj Frank Sinatra a ponúkol jej manželstvo, lenže Lauren ho odmietla - aj napriek tomu, že boli blízkymi priateľmi, nemala záujem o záletníka, ktorý behal za všetkými sukňami. Bacallová aj napriek vysokému veku hrá vo filmoch dodnes, naposledy ste ju mohli vidieť vo filme Manderlay (2005) dánskeho režiséra Larsa von Triera.

Mia Farrowová (1945)

Jej svetloryšavé, nakrátko ostrihané rovné vlasy zapôsobili v polovici šesťdesiatych rokov ako výbuch bomby - všetky prsnaté, dlhovlasé a kučeravé sexbomby z Hollyvoodu sa mohli ísť vypchať, pretože s Miou Farrowovou prišiel nový ideál krásy - sveži, dievčenský, výrazný vo svojej jemnosti a bezbrannosti. Mia zažiarila vo filme Rosemary má dieťatko od Romana Polanského (Rosemary's baby, 1968), čo je zrejme jeden z najlepších hororov všetkých čias.

Mladomanželia sa presťahujú do nového bytu, mladomanželka otehotnie a odrazu má pocit, že niečo nie je v poriadku, že pod srdcom nenosí dieťa muža, ktorého miluje, ale potomka samotného satana. Mia Farrowová je známa aj svojimi manželstvami - Frank Sinatra (1966 - 1969), hudobný skladateľ André Prévin (1970 - 1975) a napokon Woody Allen, za ktorého sa síce nevydala, ale žili spolu až do roku 1992, keď si Allen začal s jej adoptívnou dcérou Soon-Yi Previn. Mia hrá vo filmoch dodnes, naposledy v remaku slávneho hororu The Omen (2006).

Nicole Kidmanová (1967)

Je to typická rusovláska: vysoká, štíhla, s veľmi svetlou pokožkou a s červenkastým odtieňom vlasov, ktorý je už takmer blond. Pôsobí jemne, intelektuálne, nemá veľké prsia ani výraz sexuálneho dravca, no veľa mužov by ju chcelo mať - prinajmenšom ako ozdobu svojho paláca, jachty, zámku alebo aspoň ako spolusediacu vo svojom kabriolete.

Nicole Kidmanová si z farby svojich vlasov nikdy neurobila biznis, je to veľká herečka, ktorá sa podriaďuje role a rada hrá postavy, úplne odlišné od jej charakteru. Keď hrala Virginu Woolfovú vo filme Hodiny (The Hours, 2002), veľa ľudí vychádzalo z kina zmätených a pýtalo sa: „Veď v tomto filme mala hrať Nicole Kidmanová a ako to, že tu nehrala?" Samozrejme, že hrala, s prefarbenými vlasmi, zväčšeným nosom a zmeneným hlasom tak bravúrne, že ju takmer nebolo poznať.

Bryce Dallas Howardová (1981)

Vzhľadom na svoj vek nehrala vo veľa filmoch, ale aspoň v dvoch sa uviedla nezabudnuteľne: v mysterióznom filme režiséra M. Night Shyamalana Osada (The Village, 2004) hrala slepé dievča, ktoré má priniesť pomoc zomierajúcemu milému, a vo filme Dáma vo vode (Lady in the Water, 2006) hrala vodnú nymfu, ktorá vyskočí z bazéna priamo do bytu správcu nájomného domu.

Vo filme Manderlay (2005), ktorý je pokračovaním filmu Dogville (2003), nahradila ďalšiu rusovlásku Nicole Kidmanovú, ktorá hrala v prvom filme. Bryce Dallas Howardová má jasnočervené vlasy, štíhlu postavu a fyzicky predstavuje najčastejšiu odrodu červenovlások: široké lícne kosti, vysoké čelo, dlhé kostnaté nohy a výraz škaredého káčatka. Zdanie však klame: škaredé káčatko sa v priebehu sekundy dokáže premeniť na krásnu ženu (stačí použiť maskaru na mihalnice) alebo nebezpečného vampa.

Aňa Geislerová (1976)

Českú herečku Aňu Geislerovú určite netreba predstavovať. Aj napriek tomu, že nedokončila DAMU, hrala množstvo výrazných postáv a patrí k najznámejším a najobsadzovanejším českým herečkám. Svoje ryšavé vlasy si pre filmy nikdy neprefarbovala a je klasickým prototypom štíhlej rusovlásky s vysokým čelom a širokými lícnymi kosťami. Ako pätnásťročná si zahrala hlavnú postavu vo filme Requiem pro panenku (1991) a odvtedy už zbiera len úspechy (získala štyroch Českých levov). Osudovú ženu si zahrala vo filme Jízda (1994), Želary (2003) a naposledy Kráska v nesnázích (2006).

Markéta Hrubešová (1972)

Jej tmavočervené vlasy a výrazné prsia ju už ako sedemnásťročnú nezabudnuteľne uviedli vo filme Juraja Jakubiska Sedím na konári a je mi dobre (1989), v ktorom hrala väčšinou nahá. Je to typ ryšavej sexbomby, ktorá nehrá hlavné úlohy, ale len čo sa vo filme zjaví, väčšine mužov a žien sa zrýchli tep - mužom od žiadostivosti a vzrušenia, ženám od žiarlivosti. Nafotila množstvo umeleckých fotografií a momentálne sa venuje materským povinnostiam.

Dagmar Edwardsová-Lakčevičová (1967)

Aj na Slovensku máme ryšavé herečky. Najvýraznejšou, ale dnes už zabudnutou, bola Dáša Ferenčíková (nazývaná aj Kala), neskôr Dagmar Lakčevičová. Zahrala si v niekoľkých inscenáciách a reklamách, robila fotomodelku a menšiu úlohu mala aj vo filme Díky za každé nové ráno (1993).

Jej ohnivočervené vlasy, zachrípnutý hlas a nádherná postava patrili v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch ku koloritu bratislavských ulíc a krčiem. Kam prišla, tam sa to rozžiarilo, jej červená hriva priťahovala oči a každý túžil byť aspoň chvíľu v jej spoločnosti. Stihla sa dvakrát vydať, ale ani jeden z jej manželov nemal zmysel pre zdravú životosprávu. Slovenskí filmoví producenti nedokázali využiť jej exotický zjav, a tak Dáša využila ponuku Georgea Clooneyho (zoznámila sa s ním v Bratislave pri nakrúcaní filmu Peacemaker), odišla hľadať šťastie do USA, kde sa aj po tretí raz vydala a má dieťa.

Tatiana Pauhofová (1983)

Ryšavá a naozaj veľmi talentovaná je slovenská herečka Tatiana Pauhofová - už ako devätnásťročná si zahrala hlavnú postavu vo filme Kruté radosti (2002), rok na to hrala princeznú Aničku v českom filme Čert ví proč (2003) a momentálne sa pripravuje premiéra filmu Muzika (réžia Juraj Nvota), v ktorom hrá mladomanželku Marfu. Pozoruhodné je, že úspech a sláva jej neudreli do hlavy - poctivo hrá v divadle, o jej súkromnom živote sa nevie nič, neposkytuje rozhovory pre bulvár a úlohy si vyberá podľa ich umeleckej hodnoty.

Autor: Anna Kováčová