Láska pod červenou hviezdou

5o. roky - V ústrety šťastnej budúcnosti

Obdobie prekypovalo láskou a vášňou. Láskou k Sovietskemu zväzu a vášňou pre komunistické ideály. Namiesto dobývania sŕdc sa dobýva vesmír, netúži sa po objatiach, ale po splnení plánu na 120 percent. Ovzdušie je plné eufórie z konca vojny. Mládež sa nadšene zapája do budovania spravodlivej spoločnosti a do tajov lásky preniká najmä na brigádach či na traktoristických kurzoch. Zaľúbenci trávia voľný čas rečnením na závodných výboroch, spievajú, športujú alebo len-tak hľadia v ústrety šťastnej budúcnosti. Romantická večera je v krajine, zdecimovanej vojnou, nemorálnym luxusom. Nehovoriac o tom, že celých osem rokov po vojne sa platí prídelovými lístkami, a tak je akákoľvek romantika vylúčená. „Holubička, čo by si si dala? Bravčový rezník? Hm. Tak to máme dva lístky po 50 gramov mäska, jeden lístok na múku a tri päťgramové lístky na tuky..."

Mária Kráľovičová
herečka

Neviem, či som bola typickým človekom päťdesiatych rokov, pretože môj život je ako vystrihnutý z červenej knižnice (smiech)! Do divadla som sa dostala ani nie osemnásťroná, moja hviezda stúpala, bola som milovaná a neustále zamilovaná.O nápadníkov som nemala núdzu, no pre divadlo som randiť veľmi nestíhala, a tak som sa s chlapcami stretávala po predstaveniach, na vernisážach alebo na besedách o literatúre. Do podnikov sa veľmi nechodilo, pretože po vojne panoval nedostatok. Zaľúbené páry sa zvykli stretávať na bratislavskom Korze, v horskom parku, v Petržalke na kolotočoch, chodilo sa do kín na americké filmy.

Počas hereckého angažmánu v Martine bol mojím obľúbeným miestom na romantické stretnutia Národný cintorín. Niekedy ma tu sprevádzal aj básnik Štefan Krčméry, a tak som na cintoríne nielen randila, ale aj spoznávala literárnych velikánov. Neskôr som sa na mojom prvom plese zoznámila so svojou životnou láskou a pokým som nemala deti, sem-tam sme si išli zatancovať do Carltonu na Čaj o piatej alebo na terasu na Bratislavskom hrade. Všade bolo cítiť opojnú radosť z mieru, s nadšením sme nosili zväzácke košele, všetci mali zrazu rovnakú štartovaciu čiaru. Boli sme mladí, šťastní a život sme si užívali plnými dúškami.

Z dobovej tlače:
Predo mňa si stala mladšia žena s manželom. „Čakaj ma o pol štvrtej na obvyklom mieste," hovorí jemne mladý muž. „Ja teba? Ty si sa zbláznil, chceš, aby ma s tebou videli priateľky? Pozri sa, ako vyzeráš!" Naraz som pochopila. Mladý muž mal oblečené montérky. Zbadala som, že mám pred sebou jedného z príslušníkov pracujúcej inteligencie, ktorý pochopil, že jeho miesto pri budovaní socializmu je dnes v priemysle a na výzvu súdruha Zápotockého prihlásil sa z administratívy do výroby. Jeho manželka, úzkoprsá malomeštiačka, ktorej viac ako osud národa, leží na srdci názor priateliek, strpčuje a otravuje mu život nemiestnymi výčitkami.
(Stĺpček autorky Hnilicovej, Slovenka 34, 1951, krátené)

60.roky - Doba experimentov

Ilúzie časom vyfúkli, rovnako ako svaly fešných budovateľov z 50. rokov. Vykľuli sa z nich plešatí a pupkatí aparátnici s pichľavými očkami. Niet divu, že bolo potrebné nastoliť nový ideál mužskej krásy, ktorý sa až podozrivo ponášal na nepriateľa socialistického zriadenia. Bigbiťáci sa vyznačovali dlhými vlasmi, pekelne tesnými texaskami a gitarou na pleci. Vzrušujúce 60. roky robil ešte vzrušujúcejším nový vynález minisukne a antikoncepcie, a tak sa topili ľady nielen medzi Východom a Západom, ale aj medzi súdruhmi a súdružkami. Mládež sa stretáva vo vysokoškolských kluboch, bítových festivaloch, premietaní úzkoprofilových kovbojok. Experimentuje sa s láskou, drogami aj so socialistickým zriadením.

Oľga Feldeková
spisovateľka

V 60. rokoch sa začala sexuálna revolúcia. Prišla k nám zo Západu a ako to už počas revolúcií býva, spoločnosť sa rozdeľuje. Na revolucionárov a na tých, ktorí si revolúciu neželajú. Patrila som do prvej skupiny, moja mama do druhej. Robila všetko preto, aby som ostala panna až do prípadnej svadby a podľa možnosti aj po nej. Mala som to šťastie, že som nemusela chodiť baliť opačné pohlavie, lebo opačné pohlavie zbalilo mňa, keď som mala šestnásť. Keď som odišla študovať do Bratislavy, sexuálna revolúcia vrcholila.

Vymkla som sa spod maminej kontroly a čiastočne som sa na nej zúčastnila. Čiastočne preto, lebo to bolo len s jedným mužom, s tým istým, ktorý sa so mnou trápi dodnes. Sexuálna revolúcia tých čias, okrem iných vecí, na ktorých som sa nezúčastnila, odtabuizovala nahotu. Nudapláže boli síce zakázané, ale bežne sa stávalo, že napríklad poštárovi otvorilo nahé dievča. My sme tiež s mojím, vtedy ešte priateľom (tak sa dnes hovorí milencovi), boli väčšinu dňa nahí. O ďalších fajnovostiach z tých čias viem iba z počutia. Ostala som verná (ešte niekedy aj nahá) dodnes.

Z dobovej tlače:
Milión ľudí ide večer do divadiel, kín, slušne sa pobaviť, sadnú si k televízii, pracujú. Ale existujú tiež iní, ktorým sa začína deň večerom! Zbiehajú sa záletné paničky, na pár nocí nevery, na pár nocí ľahkého príjmu. Zbiehajú sa aj dievčatá, ľahkomyseľné a chtivé veľkomestskej noci, peňazí, sladkého života v baroch. A elita celej špiny naplní parkety podnikov s cudzineckým ruchom. (Seriál Nežijeme v ráji, autor: Josef Holer, Mladý svět11, 1966, krátené)

70. roky - Listové priateľstvá

Po euforických šesťdesiatych prichádza prebudenie do sivej, studenej reality. Slnečnicu nahradil obschnutý červený klinček, Elvisa a Beatles vystriedali staronové idoly kombajnistov a traktoristov. Vysokoškolské kluby majú svoje slávne časy dávno za sebou a mládež sa uchyľuje do vinární a kaviarní. Listové priateľstvá a lásky medzi sovietskymi komsomolcami a československými pioniermi sú iba platonické a zväčša nanútené. Oveľa zaujímavejšie sú zemiakové brigády, spartakiádne sústredenia a družobné pionierske tábory na upevnenie priateľstva medzi mládežou zo spriaznených socialistických krajín.

Juraj Šebo
hudobník a autor kníh Zlaté 60. roky a Normálne 70. roky

V normalizačnom ovzduší nebolo veľa možností, ako sa realizovať. Televízny program nestál za veľa, takže ľudia išli do postele skôr. A tak sa plodili a rodili deti a vznikali takzvané silné ročníky. O sexe sa príliš nepísalo, neexistovali nijaké rubriky s poradňou, veľmi sa o tejto téme nehovorilo. Jediným vodidlom boli strohé príručky Dievčatká, na slovíčko a Dospievaš ako muž. Napriek tomu existovali oázy nespútaného sexu. Boli to najmä vysokoškolské internáty. Chlapi sa ženili najneskôr v dvadsaťpätke, lebo inak by platili takzvanú staromládeneckú daň.

Kto uvažoval ekonomicky, spočítal si, že mať deti sa naozaj oplatí. Pre mladé rodiny existovali bezúročné pôžičky, ženy dostávali na deti vysoké prídavky. Dobrodružnejšie typy mali aj milenky. Tento koníček bol dosť riskantný, lebo keď sa na to prišlo, vinník sa musel kajať pred závodným výborom ROH. Známy bol prípad Jozefa S., ktorý sa musel zodpovedať za to, že „súložil na zemiakovej brigáde". Týmto svojím odporným činom nevhodne vplýval nielen na pracovnú morálku ostatných brigádnikov, ale porušil aj zásady socialistického spolunažívania na pracovisku. (Vybrané z knihy Juraja Šeba: Normálne 70. roky. Vydavateľstvo Marenčin PT)

Z dobovej tlače:
Nedávno sme dostali nový byt na sídlisku. Zobrali sme si mladomanželskú pôžičku a usilujeme sa pekne a účelne si ho zariadiť. Chodíme do predajne s nábytkom, ale ak sa nám niečo zapáči, obyčajne je to už vypredané. Predavači nám síce ponúknu ďalší nábytok, ktorý majú dostať podľa názvov, ale mená nám nič nehovoria. Náš sen, ísť do predajne, prezrieť si viac typov a kúpiť z nich ten, čo by nám vyhovoval, je síce skromný, ale zdá sa, že celkom nedosiahnuteľný. A. K., Dolný Kubín.
(List čitateľa, rubrika Dialóg mladých, Slovenka č. 40, 1977)

80. roky - Žijeme svoj diskopríbeh

V kinách letí muzikál s odrhovačkami Michala Davida a svoj vlastný diskopríbeh prežíva aj mládež. Stroboskopy blikajú neónovými farbami, z reproduktorov sa valia songy Roba Grigorova. Pri tanci sa treba tváriť poriadne naštvane a prehadzovať ofinou. Na Západe je objavený vírus HIV, u nás sa bezstarostne zabávame na bytových žúroch, tínedžeri sa zaúčajú do tajov lásky v sídliskových kočikárňach. Naobľúbenejšou hrou je vyzliekacia fľaša. Povinnou výbavou sú výbuchy trvalých na dámskych hlavách, v roku 1986 ich zavŕši výbuch Černobyľa. Koncom desaťročia prichádza nežná revolúcia, milenecké páry si zaľúbene hľadia do očí pri hudbe Karla Kryla a romanticky štrngajú kľúčikmi.

Peter Sklár
herec

Ako je známe, v osemdesiatych rokoch sa všetci delili na depešákov a metalistov. Patril som medzi depešákov a tomu bola podriadená aj moja garderóba, v ktorej nesmela chýbať čierna baretka, čierne rifle, čierna bunda a ofina s vlnkou. Dievčatá sme lákali na zmrzlinové poháre v cukrárni „U fašistov", sídliacej v budove, kde pôsobil Zväz protifašistických bojovníkov. V krčmách sme frajerkám kupovali obrátené, biele alebo červené vínne streky.

Občas sme si vyrazili na diskotéku do bratislavského Béčka a Elamu. Mládež počúvala Depeche Mode, Duran Duran, Michaela Jacksona, prípadne niektoré menej známe výkriky osemdesiatych rokov, medzi ktoré patrila aj skupina Visage s mimozemsky nastylovaným spevákom Stevom Strangom. Povinnou výbavou moderných dievčat boli výbuchy na hlavách, zafixované kilogramami laku. Veľmi sa mi nepáčili, ale keďže boli v móde, zmieril som sa s nimi. S čím som sa nezmieril, bola kombinácia legín, lodičiek a ponožiek s volánikmi...

Z dobovej tlače:
„Som dva roky vydatá a vlastne ani poriadne neviem, čo je to manželstvo. A nevie to ani môj manžel Peter. Spoznali sme sa na diskotéke a po ročnom chodení sme sa vzali. Sobášom sa nič nezmenilo. Bývali sme chvíľu u svokrovcov, chvíľu u našich. Nemali sme nijaké starosti. Milovali sme sa a chodili na našu obľúbenú diskotéku ako predtým. Peter sa chystal na vojnu a ja som si nevedela predstaviť, ako tie dva roky bez neho prežijem.

Vymyslela som si dieťa - a mám o zábavu postarané. Nechcem tým povedať, že je mi na obtiaž, ale niekedy mám toho naozaj dosť. Peter chodí domov dosť často, ale vždy je tu iba ako na návšteve," hovorí Jana. Vo vchodových dverách zaštrkocú kľúče. Jane zasvietia oči. Tak predsa prišiel! Dostal opušťák. Teraz spoločne okúpu Peťka, spoločne ho uložia a možno si zájdu na diskotéku, kde zo seba strasú všetky starosti.
(Z voľného cyklu príbehov Manželia v roku 002: Jana a Peter, autorka E. Ličková, Mladé rozlety 01/1987, krátené)