Čo si mohli dopriať ženy zo Západu a aké možnosti mala žena v bývalom Československu?
Jeden krém na tvár, pasta na zuby, dezodorant, lak na vlasy a v lepšom prípade maskara, rúž, telové mlieko a voňavka. Taká bola výbava kúpeľňovej skrinky socialistickej ženy. Ako to naše mamy či babky dokázali, že vyzerali k svetu aj bez svetoznámych kozmetických značiek? O čo vlastne boli ochudobnené?
Vtedy na Západe

Zatiaľ čo v Československu zúril socializmus a na pulty predajní sa dostala občas nejaká novinka, v západných krajinách prichádzali do predaja prevratné novinky. Päťdesiate roky priniesli spolu so swingom a s rokenrolom módu dokonale upravených účesov. To sa podarilo pomocou tekutej sieťky na vlasy - teda malému zázraku menom lak s názvom Taft. Éra farbenia vlasov v domácom prostredí sa začala v roku 1947, keď firma Schwarzkopf vyvinula prvú farbu, už o štyri roky neskôr bola na svete ďalšia revolúcia vo forme krémovej farby a zosvetľovača na domáce použitie.
Lavína noviniek

Koniec tvarovania účesov pomocou piva či cukrovej vody nastal s prvým stylingovým prípravkom vo forme gélu, ktorý prišiel na trh našich západných susedov v roku 1964. Značka Nivea v šesťdesiatych rokoch predstavila špeciálny rad kozmetiky určený pre deti. Zároveň priniesla ženám zo Západu prvé telové mlieko v tekutej forme, ktoré hydratovalo a vyživovalo pokožku. Umývať si vlasy šampónom, ktorý je vhodný pre môj typ vlasov?
O tom mohli ženy v ČSSR iba snívať. Schauma v Nemecku však predstavila celú škálu šampónov, ktoré boli navyše obohatené o prírodné výťažky. L´Oreal prišiel v roku 1963 s prvou penou do kúpeľa pod názvom Obao, Nivea koncom sedemdesiatych rokov rozšírila sortiment sprchových produktov o sprchový gél a mydlo, ktoré podľa reklamy navodzovali príjemný pocit zo sprchovania.
Svet vôní
Prvý návrhársky parfum bol vyvinutý firmou L´Oreal v roku 1966 pod názvom Fidji od Guy Laroche. Koncom šesťdesiatych rokov prišiel na trh „eau Fraiche" od Lancôme. A čím voňali Slovenky a Slováci? Technológ Ctibor Dobrovodský ako prvý v Československu vyvinul rozprašovací ventil s plniacou hlavou v roku 1964 a umožnil tak výrobu aerosólových kolínskych vôd v národnom podniku Kozmetika Bratislava.
Ženy si mohli dopriať vôňu Chat Noir Exclusiv, muži kolínsku 20HP. Veľmi obľúbené boli aj Živé kvety a voda po holení Pitralon, ktorá sa vyrábala v koncerne Tukový průmysl Praha už od roku 1951. Kto by neodolal reklame „Po ránu dobrou náladu - po holení Pitralon!" Svet pánskej kozmetiky na Západe dobyla Nivea v osemdesiatych rokoch, keď priniesla na trh balzam po holení bez obsahu alkoholu, ktorý nedráždil pokožku.
Socialistická kozmetika
Ako to vyzeralo na pultoch československých drogérií? Od roku 1948 bol v predaji krém Indulona určený na ochranu a starostlivosť o pokožku rúk. Ženy si umývali vlasy žihľavovým šampónom Dixi, chlpy z nôh si odstraňovali depilačným krémom Opilca a na tvár si aplikovali výživný mandľový krém z AB Kozmetiky.
Mladším ročníkom bola určená gáfrová voda a maska, pánom pena na holenie Barbus. Nedostatky na tvári mohli ženy v socializme prekryť silne krycím mejkapom od Dermacolu, ktorý bol prvý svojho druhu v Európe. Oči si zvýrazňovali maskarou AB, ktorá rýchlo schla, nelepila riasy a ľahko sa umývala.

V letnom období padol vhod opaľovací olej Nubian, šikovnejším sa pod pultom ušiel aj „opalovák" od Nivey. Práve ten vyrábala v licencii AB Kozmetika spolu s telovým mliekom Nivea, krémom na ruky Atrix či dezodorantom Bac, ktorý od roku 1952 patril na Západe k pionierom v segmente dezodorantov. V Prahe v závodoch značky Astrid sa licenčne vyrábala vlasová kozmetika Schwarzkopf. Aj vďaka Palette Vital či laku na vlasy Taft mohli mať socialistické ženy pevný účes a pekný blond odtieň.
Boli alebo neboli teda naše mamy a babky menej pestované ako ženy na Západe? Ani náhodou! Síce mali menší výber výrobkov zabalených v menej príťažlivom obale, ale väčšina z nich sa vyrábala z ingrediencií kupovaných v zahraničí. Aj preto mnohé z nich prežili socializmus a sú obľúbené u Sloveniek dodnes.
Autor: Ema Pospíšilová-Tekelyová