Rodič internet neprekričí, lepšia je vzájomná dôvera

Internet je v posledných rokoch oveľa živším komunikačným kanálom, ako býval. Môžu za to takzvané sociálne siete.

Najznámejšie sociálne siete Facebook

(www.facebook.com)

Najvýznamnejšia sociálna sieť, má viac ako tristo miliónov používateľov a ponúka veľa možností - od komunikácie v skupine po osobnú debatu dvoch či viacerých ľudí, umožňuje zdieľať obsah, fotografie, hry a mnoho iného. Tiež silné propagačné médium.

MySpace

(www.myspace.com)

Starší súrodenec Facebooku, ktorý v poslednom čase nezvláda konkurenčný boj. Kým bol jediný svojho druhu, neprekážalo jeho trochu ťažkopádne rozhranie, dnes väčšina ľudí dáva prednosť Facebooku. Obľúbený medzi hudobníkmi.

Twitter

(www.twitter.com)

Jednoduchá sieť, založená výlučne na stavovom riadku, teda krátkych textoch (do 140 znakov), ktorými sa ľudia delia o svoje pocity, zážitky a poznatky. Dá sa tiež účinne využiť na marketing a propagáciu.

Pokec

(www.pokec.sk)

Najobľúbenejší slovenský komunitný portál, známy už pred facebookovou mániou. Umožňuje chat (v reálnom čase) a takzvanú rýchlu poštu. Súčasťou je aj obľúbená zoznamka.

Booom

(www.booom.sk)

Slovenská sieť pre mladých ľudí, ktorí sa radi zabávajú, zameraná najmä na žúry, nočný život. Jediná platená sieť zo spomenutých, aj keď poplatok je skôr symbolický. Organizuje aj živé párty v rôznych mestách.

Birdz

(www.birdz.sk)

Slovenský komunitný portál pre študentov a tínedžerov.

Ďalšie sociálne siete

Hi5, Badoo, Jaiku, FriendFeed

Najvýznamnejšia sociálna sieť, má viac ako tristo miliónov používateľov

a ponúka veľa možností - od komunikácie v skupine po osobnú debatu dvoch či viacerých ľudí, umožňuje zdieľať obsah, fotografie,

hry a mnoho iného. Tiež silné propagačné médium.

Je veľmi pravdepodobné, že online potomok sa v týchto internetových komunitách čulo pohybuje a rodičia by im mali venovať pozornosť.

Aj ľudia, ktorí nepoužívajú niektorú zo sociálnych sietí, zrejme už počuli názvy Facebook, MySpace alebo Booom či Pokec. Špeciálnu pozíciu má dnes Facebook, z ktorého sa stal celosvetový fenomén.

Nie je to jedna virtuálna spoločnosť, ale obrovské množstvo spoločností. Vytvárajú ich priatelia, ktorí musia svoje priateľstvo najskôr uzavrieť tak, že niekto oň požiada a druhý ho odsúhlasí. Ostatní užívatelia stránky nevidia, čo si komunita odkazuje, nemôžu si pozerať fotografie, ktoré uverejnili jej členovia vo svojich profiloch, ich rozhovory a podobne.

Internetový priestor teda nie je úplne verejný, ale, a to je dôležité, nie je ani úplne súkromný. Ak má niekto, povedzme, päťdesiat priateľov, takmer určite sa medzi nimi nájde aj pár takých, ktorým by sa nemal zverovať s intímnymi vecami.

„Dospievanie detí – to je do istej miery snaha pochopiť, ako vystupovať na verejnosti, čím a kým byť,“ hovorí publicista, pedagóg a odborník na internetovú komunikáciu Adam Javůrek. „Každý z nás pri dospievaní skúšal rôzne identity a úlohy, zvyčajne metódou pokus-omyl.“

Sociálne siete v tom môžu podľa Javůrka pomôcť. „Pomáhajú tínedžerom hľadať a pilovať identitu, bezbolestne si ju skúšať, efektívne komunikovať v spriaznených partičkách a zároveň mať na dosah vždy aj tie ostatné.“

Teenageri na internete tiež získajú mnoho dôležitých schopností. Napríklad aj vďaka sieťam viac dobrovoľne píšu a čítajú ako generácie pred nimi. Je to jazyk atypický, ale to podľa pedagóga nie je dôležité.

Len opatrne Mylný pocit, že komunikácia sa odohráva v intímnom kruhu priateľov, môže spôsobiť, že neskúsený, dôverčivý užívateľ zverejní nebezpečné informácie. Sociálne siete sa tiež dajú ľahko zneužívať - aj proti ľuďom, ktorí ich vôbec nepoužívajú.

Známe sú prípady, ako napríklad z Ameriky, že mladík dostal výpoveď zo zamestnania, lebo ráno zavolal do práce, že naňho lezie choroba, ale do stavového riadku napísal pravdu - že je po strašnej opici. Pozabudol sa, že medzi priateľmi má aj svojho šéfa.

„Povedal som, že pri svojom objavovaní používajú metódu pokus-omyl,“ hovorí Javůrek. „Problém je v tom, že ich omyly môžu byť na internete výrazne viac a dlhšie vidieť. Ak sa decká opijú a nejaký spolužiak ich vyfotí, ako spia na stole (a to je ešte dosť striedmy variant), ráno to môže vidieť celá trieda, celý dom, celé mesto, a tým sa to nemusí skončiť. O pár rokov môže na fotku naraziť budúci zamestnávateľ. Tínedžeri sú dnes výrazne viac na očiach. Každá chyba sa môže vypomstiť.“

Treba zvážiť, či je rozumné vypúšťať aj informácie typu „zajtra ideme na dovolenku na dva týždne, veľmi sa teším“, čo môže byť dobrá pozvánka pre zlodejov.

Na webe nevychovávať Internetové komunity prinášajú nové etické problémy. Napríklad: ako dieťa prijme, keď ho rodič žiada o internetové „priateľstvo“ a má teda kontrolu nad jeho súkromím?

Ak je medzi deťmi a rodičmi dôvera, nemusí to byť žiadny problém. „Syn je uzavretý a málo sa mi zdôveruje,“ hovorí Filip, otec sedemnásťročného mladého muža. „Nemá problém s tým, že sa priatelíme na Facebooku a dokonca si ma za priateľa pridala aj jeho priateľka, čo považujem za pekné gesto dôvery. Takže som sa dozvedel, keď mali krízu a vedel som, prečo je nesvoj.“

Javůrek rodičom odporúča zachovať si status pozorovateľa. „Asi by bolo múdre informácie nezneužívať a deti príliš neumravňovať, najmä verejne. Touto fázou si musia prejsť. Na niektoré veci musia prísť samy.“

Na sociálne siete treba jasnú hlavu, uznáva tínedžer

Osemnásťročný Michal má profily na dvoch komunitných portáloch - Booom a Facebook.

Booom je určený ľuďom, ktorí sa radi zabávajú. „Funguje na princípe všetko všetkým, takže netreba uzatvárať priateľstvá a podobne,“ vysvetľuje.

„Facebook je rodinnejší, nie je žiadna výnimka, že rodičia sú v komunite s deťmi, a tým pádom si môžu vzájomne pozerať fotky a podobne.“ Na Facebooku ľudia fungujú väčšinou pod vlastnými menami a pre toto všetko je stránka podľa Michala veľmi slušná.

Na Booom.sk sú aj odvážnejšie fotografie z alkoholických večierkov, dievčatá si tam uverejňujú fotky v podprsenkách a tak.

„Booom, to je veľká párty, ale ľudia sú tam uvoľnení a neviem o prípade, že by mal niekto problém, lebo tam ktosi uverejnil nevhodnú fotku,“ hovorí Michal.

Hovorili sme aj o virtuálnych kamarátstvach s ľuďmi, ktorých osobne nepoznáme.

„Myslím, že je to len doplnok k normálnej, osobnej komunikácii. Najlepšie si rozumiem s ľuďmi, ktorých poznám osobne a pravidelne sa stretávame.“

Komunikácia v sociálnych sieťach si vyžaduje veľkú dávku rozvahy.

„Často sa stáva, že niekto uverejní odkaz, ktorý ho potom mrzí, napísať niečo je ľahšie ako povedať to niekomu do očí,“ hovorí Michal. „Zvádza to k tomu, že si človek hlúpo vybavuje účty, takže pri takejto komunikácii treba rozmýšľať. Keď majú ľudia problém, nevyriešia ho cez takéto stránky, ale len v osobnej debate.“

(maj)