Škola šmyku
Najistejšie je vyhýbať sa slabo osvetleným a šmykľavým chodníkom. Ak sa naša mama či babka chystá niekam v mrazivom počasí, je asi lepšie ísť s ňou a byť jej oporou. Pre starých ľudí existujú špeciálne zimné násadce, ktoré sa pripnú na oporné barly. V predajniach s protetickými pomôckami sa dajú tiež kúpiť protišmykové chrániče na obuv.
Deti treba upozorniť na prípadné nebezpečenstvo, ale aj na jeho následky, pretože naše ratolesti majú zo zasneženej a zamrznutej krajiny skôr zábavu a často u nich rozhoduje nepozornosť a podcenenie aktuálnej situácie. Pre istotu by sme však mali mať doma vždy po ruke lekárničku s liekmi na bolesť, dezinfekčným prostriedkom, náplasťami a obväzmi.
Topánky ako prevencia
Ortopéd radí, aby sme mali v našej základnej zimnej výbave zateplenú obuv s protišmykovou podrážkou a s nižším podpätkom, prípadne bez neho. Už pri skúšaní nových topánok si treba dať pozor, aby nás netlačili v oblasti prstov. Môžu nás vysoké čižmy po kolená uchrániť pred zlomeninou či vyvrtnutím členka? „Výška obuvi nie je limitujúca, azda len to, že chráni nohu pred chladom. Vhodná je takzvaná členková obuv s upínaním na šnurovanie, prípadne na zips," dopĺňa Igor Blaško.
Miesto činu: zamrznutý chodník
So začiatkom zimnej sezóny sa každoročne zapĺňajú čakárne lekárov s najrôznejšími zimnými úrazmi. „Ide o rôzne druhy zranení od malých pomliaždenín s následnými modrinami a odreninami kože alebo podvrtnutiami kĺbov až po vážnejšie zranenia, ako sú zlomeniny, vykĺbenia, ktoré často pacienta imobilizujú na niekoľko týždňov alebo sa končia na operačnom stole traumatologických, ortopedických a chirurgických pracovísk," vysvetľuje ortopéd Igor Blaško.
Najčastejšie zlomeniny súvisia s tvrdým dopadom na chodník. Pád sa často snažíme reflexne zachrániť rukami, ktoré si to napokon aj odnesú. „Najviac sa vyskytujú úrazy horných končatín, ako sú podvrtnutia alebo vykĺbenia zápästného kĺbu, lakťa a ramenného kĺbu. Pri zlomeninách ide o predlaktie, lakťový zhyb alebo ramennú kosť. Pri dolných končatinách sú to podvrtnutia alebo vykĺbenia v členkovom, kolennom, prípadne v bedrovom kĺbe a zlomeniny v členkovom kĺbe, zlomeniny predkolenia, jabĺčka a v neposlednom rade, predovšetkým u starších ľudí, zlomenina kŕčka stehennej kosti," opisuje Blaško.
Daň za pošmyknutie
Kým liečba vyvrtnutia končatiny by mala byť ukončená po dvoch týždňoch, zo zlomeniny sa budeme spamätávať trochu dlhšie. „Štandardne rozdeľujeme liečbu zlomenín na konzervatívnu a operačnú. Konzervatívna liečba je zvyčajne pri nekomplikovaných zlomeninách, keď stačí zaistenie znehybnenia končatiny v správnom postavení či už klasickou sadrovou fixáciou, alebo použitím nízkotepelných termoplastov, čo je súhrnný názov pre materiály, ktoré sa používajú v traumatológii, ortopédii a ortopedickej protetike.
Ide o materiál, ktorý je tvarovateľný pri nízkych teplotách. To je veľkou výhodou pri úrazoch horných a dolných končatín, ako aj chrbtice, pretože sa dá tvarovať priamo na tele pacienta a po vychladnutí si zachováva požadovaný tvar a pevnosť, čo je pri liečbe zlomenín dôležité. Sú však typy zlomenín, pri ktorých sa použiť nedá, vtedy je potrebná sadrová fixácia," vysvetľuje ortopéd Blaško. Po zrastení kosti je zvyčajne potrebná aj rehabilitácia, ktorá môže trvať niekoľko dní alebo týždňov.
Ako správne ošetriť zimné úrazy
Modriny a odreniny
patria medzi najjednoduchšie zranenia. Na miestach, kde sa povrch kože zoderie, zvyčajne presakuje krv a pociťujeme bolesť. Stačí ranu opláchnuť pod tečúcou vodou, vydezinfikovať a potom už len čakať, kým sa sama zasuší a zahojí.
Vyvrtnutie
je bolestivé porušenie tkanív v oblasti kĺbu. Vyvrtnutie vzniká najčastejšie pri pošmyknutí na ľade alebo pri potknutí sa o nejaký hrboľ. Poranené miesto je veľmi boľavé a citlivé na dotyk a pohyb, aj keď vyvrtnutou končatinou možno čiastočne hýbať. Snažíme sa zmierniť bolesť ľadovými obkladmi a zranený kĺb znehybníme šálom alebo šatkou, podľa toho, čo máme práve po ruke. Lekára by sme mali vyhľadať, ak sú bolesť a opuch po poranení veľmi veľké.
Vykĺbenie
sa zaraďuje medzi ťažšie a bolestivejšie zranenia. Môžeme si ho spôsobiť prudkým pádom, keď sa kĺb ocitne v neprirodzenej polohe a dostane sa von zo svojho ochranného obalu. Miesto zranenia zvyčajne sprevádza opuch a bolesť znemožňuje pohyb, preto je potrebné zaobchádzať s ním opatrne. Ideálne je znehybniť končatinu v polohe, v akej je po úraze. Napokon zariadime prevoz na lekárske ošetrenie.
Zlomenina
má veľmi podobné príznaky ako vyvrtnutie a vykĺbenie. Spoznáme ju podľa opuchu, prípadne neprirodzenej polohy končatiny. Zlomenou časťou tela sa nesmie hýbať, preto je dôležitá fixácia. Mali by sme znehybniť kĺby nad a pod zlomeninou. V prípade, že nemáme po ruke nič vhodné na fixáciu, snažíme sa zraneného aspoň ochrániť pred chladom a privolať odbornú pomoc. V nijakom prípade sa nepokúšame o nápravu, neodborné zaobchádzanie môže napáchať ešte viac škody. Návštevu lekára netreba odkladať. Aj na prvý pohľad nevinne vyzerajúce zranenie sa môže večer zhoršiť a čím neskôr sa dostane zlomenina pod ruky odborníka, tým horšie sa lieči.