Koniec zimnej romantiky

Zdá sa, že krásne zasnežené zimy ako z obrázkov Jozefa Ladu budú čoraz väčšou vzácnosťou. Môže za to globálne otepľovanie.

Z toho, že nás čakajú teplejšie zimy, si väčšina ľudí v našich zemepisných šírkach veľmi hlavu neláme. Veď aspoň nebudú potrebovať toľko teplého oblečenia a ušetria na vykurovaní. Lyžovať sa dá na ľadovcoch v Rakúsku - tak aký máme vlastne problém? Pred dvoma rokmi sa na Slovensku zverejnil klimatologický odhad, podľa ktorého od roku 2030 už nebudú v našich nížinách mrazy. Dnes tvrdia pracovníci Slovenského hydrometeorologického ústavu niečo iné. Mrazivé obdobia v nižších polohách zrejme pretrvajú aj naďalej, len treba rátať s tým, že budú prichádzať iba nakrátko. Takže sa nám môže hocikedy stať, že jeden deň budeme behať v ľahkej bundičke a v mokasínach a na druhý deň si budeme musieť obliecť kožuch a dobre zateplené čižmy.

Realita však až taká ružová nie je. „Vplyv globálneho otepľovania sa neprejavuje len v tom, že rastie teplota vzduchu, ale predovšetkým, a to je vážnejšie, väčšou premenlivosťou počasia s extrémnymi rozdielmi," tvrdí klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Na-príklad môže napadnúť kopec snehu už v októbri a hneď na to sa otepliť tak, že sa vráti babie leto.

Chaos v atmosfére

Čím to je, že sa počasie zrazu takto „zbláznilo"? Podľa klimatológov za to môže celkové otepľovanie našej planéty. „Britské Hadleyho centrum, ktoré patrí k najvýznamnejším centrám na sledovanie klimatických zmien vo svete, publikovalo nedávno zaujímavú správu. Podľa nej by sa malo počasie na Zemi globálne otepliť do roku 2050 až o štyri stupne," tvrdí klimatológ Jozef Pacho. „Pričom najviac sa oteplí oblasť Arktídy, kde by mala teplota vyskočiť v priemere až o pätnásť stupňov. U nás môžeme očakávať oteplenie o päť až šesť stupňov. Menej dramatický teplotný nárast by mal postihnúť subtropické a tropické pásmo, kde však treba, podobne ako u nás, viac počítať s extrémnymi výkyvmi počasia."

Keďže na Zemi je čoraz teplejšie, spôsobuje to výraznejšiu výmenu vodných pár medzi oceánmi a pevninou. V atmosfére je celkovo viac energie, a tak sa viac premiešavajú jednotlivé vzduchové prúdenia, tlakové výše sa rýchlejšie striedajú s tlakovými nížami, a počasie je čím ďalej tým viac nestabilné a náchylné k extrémom. Najviac na to momentálne doplácajú obyvatelia tropického pásma, ktorí musia rátať s čoraz intenzívnejšími tropickými cyklónami.

Typickou ukážkou takejto pohromy bol tento rok tajfún Morakot, ktorý zabil v Taiwane 650 ľudí a spôsobil škody za viac ako miliardu eur. Extrémom sa však nevyhneme ani my. „Aj u nás bude počasie čím ďalej tým viac kolísať medzi dvoma krajnosťami," upozorňuje Pacho. „Okrem teplotných výkyvov treba počítať s väčšími výkyvmi v zrážkových a veterných pomeroch. Budú sa striedať obdobia väčšieho a dlhšieho sucha s obdobiami, keď v krátkom čase napadne extrémne veľa zrážok."

Dážď namiesto snehu

Naše zimy budú viac upršané ako zasnežené. „Najmä v nižších polohách budú tekuté zrážky pribúdať na úkor tuhých," upozorňuje Pavel Faško. „A neplatí to len pre nížiny. Aj lyžiarske strediská v stredných polohách, okolo 1000 metrov nad morom, trpia nedostatkom snehu. Snehová pokrývka sa dokáže dlhšie udržať len vo výškach nad 1800 metrov. Žiaľ, na Slovensku je takýchto oblastí len málo." Takže rezervovať si lyžiarsku dovolenku v lete alebo na jeseň bude čoraz riskantnejšie. Istotu, že si na svahu užijeme, budeme mať zrejme len v najvyšších vysokohorských polohách.

Krásny prachový sneh, ktorý pripomína kryštálový cukor, už zrejme len tak ľahko neuvidíme. Na jeho tvorbu treba totiž aspoň desaťstupňové mrazy. Namiesto neho pribudne viac lepkavého mokrého snehu. Ten nám bude znepríjemňovať zimné prechádzky a keďže je ťažký, viac zaťaží stavebné konštrukcie domov, najmä strechy.

A aká bude nasledujúca zima? Podľa historických meteorologických meraní sa vraj dá predvídať, že mierna. Keďže zimné počasie prišlo tento rok skoro, priebeh nasledujúcej zimy by mal byť skôr mierny. Tak to aspoň bývalo doteraz. Vzhľadom na nevyspytateľné zmeny, ktoré sú čoraz častejšie, však ťažko odhadnúť, či to tak naozaj bude. „Momentálne máme problém presne odhadnúť vývoj počasia aj na krátke obdobie, nieto ešte na celé mesiace dopredu," dodáva Pavel Faško.

Netrpia len ľudia

Výkyvy počasia, na ktoré sme doteraz neboli zvyknutí, znamenajú pre nás stres. Mnohí ľudia ich stále vnímajú ako prechodnú záležitosť a podvedome čakajú, že sa pomery v atmosfére samy od seba upokoja a všetko sa vráti k normálu. To sa však zaručene nestane. Práve naopak. „Klimatické zmeny, ktorými prechádzame, budú mať časom ešte extrémnejší vplyv na naše životy," konštatuje Jozef Pacho.

Rýchle zmeny teploty a tlaku vzduchu prinášajú so sebou zdravotné riziká. Najviac pritom trpia seniori, alergici a ľudia s chronickými ochoreniami. Stres neprežívame len my, ale aj zvieratá a rastliny. Príroda sa jednoducho nedokáže prispôsobiť zmeneným klimatickým podmienkam v takom rýchlom tempe, v akom momentálne prebiehajú.

Rastliny pri náhlom oteplení kvitnú a ich kvety potom mrznú pri nečakaných prudkých mrazoch. Dezorientované sú aj zvieratá. „Niektoré majú narušený cyklus zimného spánku, čo sa negatívne odzrkadľuje na ich celkovom zdravotnom stave," upozorňuje Pavel Faško.

Príroda alebo človek?

Vedci z celého sveta sa stále nevedia zhodnúť na tom, či majú na globálne otepľovanie väčší vplyv prirodzené zmeny, ktorými prechádza naša planéta, alebo zmeny vyvolané ľudskou civilizáciou. Jedno je však isté. Vplyv človeka je neodškriepiteľný. Napríklad podľa odhadov Hadleyho centra už od roku 2010 ľudský faktor jednoznačne preváži nad prírodnými zmenami.

„To je spôsobené predovšetkým vypúšťaním oxidu uhličitého do atmosféry. Jeho koncentrácia už dosiahla 385 ppm, čo je 385 častí tohto skleníkového plynu na milión častí vzduchu," upozorňuje Jozef Pacho. Nárast CO2 vo vzduchu sa síce momentálne mierne spomalil, lebo vďaka hospodárskej kríze vypúšťame o niečo menej splodín ako v období pred krízou, ale ak príde k ekonomickému oživeniu, situácia sa zrejme znovu zhorší. Mnohí klimatológovia sú presvedčení, že ľudia, ktorí spochybňujú škodlivý vplyv oxidu uhličitého, tak robia len pre ekonomické záujmy vplyvných priemyselných a finančných kruhov.

„Situáciu však majú najviac vo svojich rukách bežní spotrebitelia, ľudia, ktorí si možno myslia, že nedokážu nič zmeniť," tvrdí Pavel Faško. „Globálne otepľovanie najviac ovplyvňujeme našimi spotrebnými návykmi, tým, nakoľko ekologicky a šetrne žijeme." Ak sa náš spôsob života zásadne nezmení, príroda sa s anomáliami počasia vyrovná po svojom. „A zrejme drastickejšie, ako si väčšina z nás dokáže predstaviť," varuje Jozef Pecho. Určite sa budeme potom musieť vyrovnať s väčšími ťažkosťami, ako je koniec zimnej romantiky.

Mrazy prídu len nakrátko

Naše zdravie dostane zabrať
Praktický lekár Peter Lipták

Keby globálne otepľovanie viedlo len k tomu, že nás budú čakať miernejšie zimy, tak by to mohlo mať pozitívny vplyv na naše zdravie. Bohužiaľ, je s ním spojená predovšetkým nestabilita počasia. Raz je teplo, raz zima, jeden deň prší a na druhý sneží - a to všetko spôsobuje nášmu telu stres. Nestabilita počasia vedie k zhoršeniu zdravotného stavu u pacientov s duševnými poruchami, u tých, ktorí trpia chorobami pohybového ústrojenstva, bolesťami chrbtice alebo kĺbov.

Najmä starší ľudia s takýmito ťažkosťami môžu reagovať takým zhoršeným stavom, že ostanú pripútaní na lôžku, lebo bolesť jednoducho „nerozchodia". Na zmeny tlaku v ovzduší reagujú citlivo aj ľudia so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Môžu sa častejšie objavovať prípady zlyhávania alebo anginóznej bolesti srdca. Tento stav pôsobí nepriaznivo aj na dýchacie choroby, takže priťažiť sa môže aj astmatikom a pacientom s obštrukčnou chorobou pľúc. Alergici budú zasa trpieť zvýšeným výskytom alergénov, čo je dané predĺžením vegetačného obdobia rastlín.

Otepľovanie mení faunu aj flóru
Pavol Majko, riaditeľ Správy TANAPU

V podtatranskej oblasti môžeme dnes bežne pozorovať typicky južných zástupcov živočíšnej ríše. Na túto zmenu najviac reaguje hmyz, ktorý sa v minulosti vyskytoval výlučne v južných - teplejších oblastiach Slovenska. Z juhu k nám niekedy zavíta aj šakal zlatý, ktorý má svoj prirodzený výskyt v severnej Afrike. Z Afriky k nám prichádza aj sup bielohlavý. K nám ho často „dopravia" stúpavé teplé prúdy z juhu.

S touto zmenou nesúvisí len prírastok zvierat z juhu, ale aj postupný úbytok severských druhov. Ubúdajú vzácne vtáky ako tetrov hlucháň a tetrov hôlniak, tiež v minulosti známe bezstavovce žiabronôžky, ktoré boli typickými vodnými živočíchmi v tatranských plesách. V Tatrách sa v poslednom období výborne darí borovici kosodrevine, ktorá sa posúva stále do vyšších horských polôh. S ňou postupujú smerom nahor aj niektoré živočíchy.

V podtatranskej kotline v Liptove a na Spiši vidno obrovské lány kukurice a repky olejnej, ktorá sa bežne pestovala v južných okresoch. Aj táto zmena súvisí so živočíchmi. Niektoré nachádzajú v lánoch kukurice nadbytok potravy. Typickým obyvateľom kukuričných a pšeničných polí je medveď hnedý. Ten svoju početnosť, aj vďaka tomuto faktu, tak znásobil, že spozorovať ho v blízkosti podtatranských obcí už nie je žiadna vzácnosť.