A tak sme si opäť po roku zaspomínali na všetko možné i nemožné, čo sme zažili pri písaní článkov, aranžovaní fotografií, čítaní obťahov, jedení kokosových tyčiniek, reštartovaní zamrznutých počítačov a iných aktivít, ktoré bežne spájame so svojou prácou.
Ľubica Poncik
stylistka
Najinšpirujúce objavy...
Každé jedno fotenie je úzko spojené s poznávaním niekoho či niečoho nového. Práve počas fotenia s herečkou Elenou Podzámskou bolo výnimočných hneď niekoľko podnetov. V bratislavskom Starom Meste som našla miesto, ktoré dýcha nevšednou atmosférou - kaviarničku spojenú s antikvariátom. Okrem voňavého čaju z mäty, množstva slovenských i cudzojazyčných kníh, starožitných šijacích strojov, som natrafila na milých ľudí z rôznych končín sveta.
Pracovať v prostredí, kde ako keby sa zastavil čas, s úžasným kolektívom a s obsadením charizmatickej Eleny, je skutočne inšpirujúce. Kedysi som poznala len jej hlas, teraz ju sledujem aj na obrazovke, no svojou profesionalitou ma presvedčila aj „naživo". Páčil sa mi jej hravý prístup k foteniu. Otváranie kufra či balansovanie na zamatovej sedačke jej vôbec nerobili problémy. Všetci zákazníci v kaviarni sa za ňou otáčali. Za ten krátky čas v jej blízkosti som zistila, že Elena je veľmi príjemný otvorený človek s veselou povahou. Teší ma, že takých zaujímavých osobností (i z iných oblastí) je viac, pretože každá prináša niečo osobité a inšpirujúce.
Dorota Nvotová
Najbizarnejší Styling...
Keď mi zavolali z magazínu smeŽeny, bola som veľmi prekvapená, že nejakým dievčatám z Bratislavy sa chce trepať cez celé Slovensko do malej východniarskej dediny. Prišli mestsky nahodené, zatiaľ čo ja som ich privítala v teplákoch. Povyťahovali kufríky, nahodili na mňa kilo omietky a nastylovali ma úplne inak, ako som zvyknutá. Na moje veľké prekvapenie to na fotkách nakoniec vypálilo super.
Ocitla som sa v zvláštnych situáciách - v minisukni na traktore, v bielom odeve v rómskej osade alebo v žite na poli...Baby boli ochotné ísť do akéhokoľvek terénu a nebáli sa ani malých cigánčiat, ktoré okolo nás pobehovali a pýtali si cukríky. Prebehlo to skvele a myslím, že nemalé zážitky si odniesla aj fotografka so slečnami stylistkami. Dozvedeli sa, ako to vyzerá v slovenskej Indii a možno sa to pokúsia tým čudným ľuďom v meste aj vysvetliť...
Ema Popíšilová Tekelyová
vedúca magazínu
Najpríjemnejšie prekvapenie...
Je známe, že populárne osobnosti mávajú nabitý program, je ťažké nájsť termín v ich diári na interview, a pri autorizácii si neodpustia veľa zásahov a škrtov toho, čo povedali. Stáva sa aj to, že mávajú nadštandardné požiadavky v rámci fotenia, stylingu, vizážistov a potom napriek vyžiadanému tímu tých najlepších, zdĺhavo riešia výber fotografií. Zdenka Studenková, ktorú sme oslovili ako osobnosť do vianočného čísla, sa prejavila hneď od začiatku ako úžasná profesionálka. Nad tým som sa nepozastavovala, je tým povestná.
Prekvapením však pre mňa bolo, keď pri autorizácii rozhovoru nezmenila mojej zástupkyni Katke v texte ani jedno jediné slovo. Nijaké maniere, nijaké problémy, nijaké: „Toto tam nedávajte!" A to nebolo všetko. Prišlo na rad fotografovanie. Keď naša fotografka Petra Bošanská poslala e-mailom Zdenkine fotografie k rozhovoru a na titulnú stranu so slovami: „Výber nechala na nás!", spadla mi sánka. Zdenka, klobúk dolu! Vďaka
za dôveru.
Monika Navrátilová
redaktorka
Najutajovanejšie tajomstvo...
Podľa najnovšieho výskumu britských vedcov my ženy nevieme udržať tajomstvo dlhšie ako 47 hodín a 15 minút. Môj osobný rekord bol 0 hodín 15 minút. Osudovým sa mi však stal upršaný májový štvrtok, keď sme sa s kolegyňou Martou vybrali kúpiť svadobný dar pre našu ďalšiu kolegyňu Silviku. Cestou z obchodu sme zakopli o kôš s nápisom „Nepodarky". Začala som sa v ňom prehrabávať.
„Aha, Marti, títo vyzerajú úplne ako ty s Tomášom!" zhíkla som pri hlinenej plakete s dvomi zaľúbenými panáčikmi. „Lenže čo je potom tento šúľok?" vraví ona s úsmevom. A veruže, keď som sa lepšie pozrela, zbadala som šúľok aj ja. Bolo to malilinké bábätko - presne také, aké mala Marta už v tej chvíli v brušku. Hoci si tam zatiaľ žilo celkom ticho a nenápadne, ja som ho len tak znenazdajky vytušila. „Ale sľúb, že to nikomu neprezradíš!" nariadila Marta. Vydržala som. Môj nový rekord je 456 hodín.
Vica Kerekes
herečka
Najpríjemnejšie fotenie...
Rozhovor pre smeŽeny bol výnimočný zážitok nielen pre mňa, ale aj pre môjho priateľa Csabu. Práve on ma totiž pre tento magazín fotografoval. Boli sme veľmi vďační redakcii, že nám niečo také umožnila, lebo dovtedy som pred Csabom pózovala iba doma, len tak pre radosť. Obaja sme boli nesmierne zvedaví, ako tento experiment dopadne. Našťastie, vďaka redakčnému tímu zo smeŽeny sa nám podarilo vytvoriť podobnú atmosféru, akú prežívame pri fotení v súkromí.
Pracovať s vlastným priateľom je niečo celkom iné ako s cudzím fotografom. Keď pózujete pred niekým, kto vás dokonale pozná a pred kým nemáte zábrany, výsledok je vždy veľmi osobitý. Počas celého fotenia sme boli s Csabom úžasne uvoľnení, po celý čas sme si to fantasticky užívali. Keď sme zrazu s hrôzou zistili, že je už večer, tak sme nechápali, ako rýchlo nám celý pracovný deň ubehol.
Dana Haščáková
externá redaktorka
Najotvorenejšia spoveď...
Vždy, keď sa objaví v televízii medzi obecenstvom, ktoré sleduje Česko Slovenskú SuperStar, zástupkyňa spoločnosti FremantleMedia Andrea Gavačová, vybaví sa mi, ako sme spolu robili rozhovor. V jej obývačke vládla príjemná atmosféra, dookola plápolali sviečky, len občas nás vyrušili Andreine dcéry. Prvá z nich, Natálka, riešila domácu úlohu zo zemepisu a nevyhnutne k tomu potrebovala mamu - asistentku.
Druhá, Valentínka, sa svoje želania snažila vyjadriť pomocou rúk a nejasnej artikulácie. Ako som sa vzápätí dozvedela, lekári jej diagnostikovali autizmus. A tak sme sa okrem Andreiných pracovných úspechov na poli televíznej zábavy rozprávali aj o jej osobnom živote. Opisovala mi, ako v období, keď bola na vrchole kariéry, porodila postihnuté dieťa. Vysvetľovala mi, prečo to, čo spočiatku vyzeralo ako tragédia, berie dnes ako veľký dar.
„Život vôbec nie je dokonalý a ja som to mala pochopiť práve týmto spôsobom. Svoje zamestnanie mám naďalej veľmi rada, ale už pre mňa nie je prioritou. Po čom naozaj túžim, je vychovať z mojich dcér dobrých ľudí a Tinke pomôcť, aby v živote dosiahla možno i za hranice svojich možností," zhodnotila svoju skúsenosť. V súčasnosti, keď je len málokto ochotný otvoriť svoje vnútro, neváhala našim čitateľkám okrem svojich silných stránok odkryť aj menej šťastné obdobia a udalosti svojho života. Za to má môj veľký obdiv.
Marta Siklenková
grafička
Najnapínavejšia uzávierka...
Najviac mi utkveli v pamäti všetky piatkové uzávierky, počas ktorých treba dokončiť celé číslo a odovzdať ho do tlačiarne. Niektoré z nich boli náročné a v práci sme museli zostať dlhšie, inokedy sme ani nevedeli, že nejaká uzávierka práve prebieha. Ale iba jediná z nich bola nepredvídateľná. Bolo to vtedy, keď sme mali rozhovor a titulnú stranu s tenistkou Dominikou Cibulkovou. Rozhovor bol už hotový, ale na termín fotenia, ktorý bude Dominike vyhovovať, sme stále iba čakali. V ten týždeň bola na turnaji v zahraničí a v redakcii sme napäto čakali, kedy prehrá a priletí domov.
Priznám sa, nikto jej nedával šancu na výhru a vyzeralo to tak, že sa fotenie stihne. No Dominika vyhrávala jeden zápas za druhým a čas uzávierky sa rýchlo blížil. Tak sa začala naháňačka za fotkami, ktorú nám vyriešila jej mamina. Skontaktovala nás s fotografom, ktorý Dominiku dávnejšie nafotil a fotky zatiaľ nestihol nikde použiť. Našťastie sme to časovo stihli, takže sme do tlače odišli načas. Každé vydanie smeŽeny má svoj príbeh, vďaka ktorému je iná každá uzávierka. V redakcii smeŽeny sa mi veľmi páčilo. A prečo ten minulý čas? Preto, že teraz ma čakajú nové, mamičkovské povinnosti.
Tatiana Drexler
tanečníčka
Najneobyčajnejšie ráno...
O siedmej ráno ma zobudil telefón, v ktorom mi fotografka oznámila, že vonku prší. Fotiť ma preto nebude v záhrade hotela, kde som bývala, ale v Múzeu obchodu. Skôr, ako som pochopila, o čo ide, som povedala áno a zaspala. Asi o deviatej sa mi predsa len podarilo otvoriť oči, objednala som si taxík a vydala sa na cestu do múzea. Po dvadsiatich minútach jazdy čudným predmestím s fabrikami som začala pozornejšie sledovať šoféra. Upodozrievala som ho, že ma asi unáša, aby vydieral môjho muža Hartmuta.
Napokon bolo všetko inak a napriek krátkemu blúdeniu po sídlisku sme múzeum našli a všetko začalo byť fajn. Fotenie mi pripomenulo tanec - každý pohyb treba opakovať tisíckrát, kým dostane požadovanú kvalitu. A fotografka zase musí spraviť veľa záberov, kým bude jeden dobrý. Trvalo asi hodinu a pol, kým ma namaľovali, učesali a obliekli. Pri pekných ľuďoch to možno ide rýchlejšie. Ale nakoniec, také nádherné fotografie som ešte nemala. Je príjemné zistiť, že na fotke môže byť krásny úplne každý.
Lenka Kreičová
kameramanka sme on-line
Najpikantnejšie prezliekanie...
Prvou osobnosťou, ktorú som pre smeŽeny nakrúcala, bola Zdenka Predná. Vtedy som sa spoznala s časťou veľmi priateľského tímu žien, ktoré sa podieľajú na fotení osobností pre smeŽeny. Pri tejto práci je veľmi dôležitá súhra zúčastnených a dobrá nálada. Našťastie, tie nikdy nechýbajú. Niekedy však máme skutočne bojové podmienky. Spomínam si na fotenie plaviek na jednom kúpalisku, kde sa modelka prezliekala v kabínke, ktorú sme jej vytvorili z deky tak, že sme ju držali okolo nej. V rovnakom čase boli na vedľajšej stavbe robotníci, a tí okamžite prestali pracovať. Vo všetkých oknách sa zrazu objavili muži v reflexných vestách a s prilbami, a keby sme vtedy vyberali vstupné, tak by sme si zrejme slušne zarobili.
Elena Podzámska
herečka
Najkrajšie prostredie...
Pri fotení do magazínov sa to väčšinou hemží kusmi šatstva, doplnkami, šminkami, natáčkami a ďalšími vecičkami zo sveta štylistov a vizážistov. Naše fotenie bolo trochu iné. Ako miesto sme si vybrali príjemný bratislavský podnik, kde sa hostia môžu nasýtiť aj duchovnou potravou, pretože je vlastne kombináciou kaviarne a knižnice. Prezliekala som sa teda medzi samými velikánmi svetovej klasiky, ktorí na naše fotenie starostlivo dohliadali (smiech). Do toho hrala príjemná džezová hudba, slnečné počasie nám vyšlo ako na objednávku, s dievčatami sme si naozaj sadli a myslím, že všetky sme si to celkom užívali. A nesťažovali sa ani ďalší hostia kaviarne, ktorým sme aspoň prichystali zaujímavé divadielko...
Veronika Pavlíková
redaktorka
Najväčšia blondína...
Asi každému sa už stalo, že sa jeho počítač z ničoho nič odmietal zapnúť. Niečo podobné som zažívala so starým vrčiacim modelom a obrazovkou, ktorá na mňa občas nažltlo zablikala. Keď som raz po krátkej dovolenke prišla do práce, „potešila" som sa. Počítač vôbec nereagoval na moje ani kolegynkine úporné pokusy oživiť ho. Nepodarilo sa ho zapnúť ani technikovi a vtedy došlo k vytúženému momentu, keď ho spolu s obrazovkou odniesli. Na mieste ostali len odpojené káble čakajúce na nový stroj. Keď ho priniesli, bol krásny. Až na jeden detail, nešiel naštartovať.
„Ale to ste mi nepovedali, že máte počítač vytiahnutý zo zástrčky. Potom ho ťažko môžem spojazdniť, aj keď je nový," ozval sa technik a ja som zmeravela. Vo vzduchu visel veľký otáznik. Horúčkovito som uvažovala, či som naozaj tak hlúpa, že neviem, čo robím, keď zrazu moja kolegyňa - brunetka zhíkla a chytila sa za hlavu. „Bože, celkom som zabudla, veď ja som ho včera odpojila, keď som si dala nabíjať telefón." Zdanlivo primitívna otázka, ktorú občas počuť od technikov ohľadom zapojenia počítača v elektrike, asi má svoje opodstatnenie. Ale vďaka jej malému pozabudnutiu mi nakoniec nový počítač ostal.
Barbora Herczeg Sládkovičová
vizážistka
Najrozmanitejšie zážitky...
Fotenie pre prílohu smeŽeny mám veľmi rada, patrí medzi moje obľúbené aktivity najmä preto, že sa pri ňom stretávam s novými, zaujímavými osobnosťami a ako vizážistka mám príležitosť urobiť z nich aspoň na pár hodín iného človeka. A hlavne si vážim kolegyne, fotografky Ivanu a Peťu, štylistky Danku a Ľubicu a kameramanku Lenku. Za tie tri roky našej spoločnej práce sme toho spolu naozaj veľa zažili. Zmokli sme, vymrzli, spálili sme si plecia, navštívili veľa lokalít a hlavne sa spolu veľa nasmiali. Mám pocit, že v tomto zložení pre nás neexistujú prekážky a vždy sa teším, keď máme príležitosť sa opäť stretnúť a niečo nové vytvoriť. Magazínu smeŽeny prajem k výročiu veľa ďalších úspešných rokov.
Ivana Lipovská
fotografka
Najženskejšie stretnutia...
Páči sa mi, že pri foteniach pre smeŽeny sú prítomne pred objektívom, ale najmä v štábe za objektívom vždy iba ženy. A presne tak to tam aj vyzerá! Vláčime si so sebou deti, psov a iných nezaopatrených rodinných príslušníkov, nosíme na výmenu domáce koláče, varíme čaje aj kávy, ochutnávame, pijeme, dojčíme, občas plačeme, kočíkujeme, uspávame, prebaľujeme, a potom si dávame časté prestávky. Veľa sa smejeme a tak sa nejako navzájom chápeme, a preto si nemusíme nič vysvetľovať. A už vôbec nemusíme nič vysvetľovať nejakému Pánu Vážnemu:)
Silvia Gašparcová
redaktorka
Najintímnejšie chvíľky...
Na našej práci si pochvaľujeme veľa vecí, ale najlepšie je strategické umiestnenie redakcie smeŽeny. Ráno iba rýchlo prebehneme cez spoločnú chodbu, pre istotu sa neobzeráme naľavo ani napravo, otvoríme nenápadné dvere v rohu - a sme v našom intímnom brlôžku, kde môžeme slobodne diskutovať, o čom chceme. Témy dňa si ponecháme radšej pre seba, no hurónsky smiech ozývajúci sa z našej kancelárie naznačuje, že Nietzscheho vplyv na postmoderné myslenie rozhodne nepreberáme. Zdá sa, že väčšina mužských kolegov sa nám programovo vyhýba, a ak je návšteva naozaj nevyhnutná, snažia sa ju obmedziť na čo najkratší čas.
Tento jav vidieť najlepšie na IT technikoch, ktorí k nám od istého času posielajú ich jedinú zástupkyňu ženského rodu. Máme nejasné tušenie, že pohár ich trpezlivosti pretiekol vtedy, keď sme si v prítomnosti jedného nešťastníka porovnávali stehná a názorne ukazovali cviky na ich spevnenie. Na druhej strane treba priznať, že aj my sa snažíme pobyt v spoločných priestoroch obmedziť na minimum. Ak sa už inak nedá, pre istotu chodíme v trojici, ideálne vo štvorici. Svižne vyrazíme k automatu, s rovnakými kokosovými tyčinkami v pravici spokojne pochodujeme naspäť... a úškrny ostatných si vôbec, ale vôbec nevšímame. V najbližšom čase bude čudných pohľadov zrejme viac. Naša jediná tmavovlasá kolegyňa Monika sa sťahuje do indického Rádžastanu a my sme si uvedomili zdrvujúcu pravdu - v redakcii nás zostane päť blondínok.
Petra Bošanská
fotografka
Najvyššie položené pracovisko...
Je veľmi ťažké vybrať si jedinú „naj" spomienku, lebo každé fotenie bolo niečím špecifické a vždy istým spôsobom akčné a stresové. Veľmi rada spomínam na fotenie pani Chovancovej z TANAP-u, ktoré prebehlo v júli v nádhernom prostredí Vysokých Tatier a bolo iné ako všetky ostatné. Keďže sme fotili vo vysokohorskom teréne a ďaleko od Bratislavy, bol náš tím zredukovaný iba na štylistku Ľubku Poncik a mňa.
Na vlastnej koži sme sa presvedčili, že na skalách v kosodrevine sa fotí oveľa ťažšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že tatranské potoky sú naozaj studené a že aj s minimálnou výbavou môžu vzniknúť krásne fotografie. Fotenie v krásnom prostredí, neskutočne milí ľudia a uvoľnená atmosféra urobili pre mňa z tohto fotenia nezabudnuteľný zážitok.
Katarína Lešková
zástupkyňa vedúcej magazínu
Najrýchlejší rozhovor...
Článok, na ktorý som sa tento rok asi najviac tešila, bol rozhovor s českou herečkou Eliškou Balzerovou. Problém bol, že je veľmi vyťažená, a tak mi povedala, že musíme stihnúť urobiť rozhovor aj fotografie v rekordne krátkom čase. S dievčatami z realizačného štábu sme s malou dušičkou čakali, ako to dopadne. Na celú výrobu sme mali len necelé tri hodiny, čo sa nám zdalo zúfalé.
A potom sa stal zázrak! Kým si štylistka vybalila oblečenie, fotografka obhliadla terén a nastavila svetlá, mala som hotový rozhovor. Eliška je totiž dokonalý profík, nebolo jej treba klásť žiadne doplňujúce otázky a všetko, čo mi povedala, bolo zmysluplné a zaujímavé. Pripravený styling jej padol ako uliaty, pri pózovaní bola krásna na každom zábere... Ani sme nevedeli ako - a bolo všetko hotové. Taký rýchly rozhovor som ešte v živote neurobila. A napodiv mi potom veľa známych hovorilo, že patril k mojim najlepším.
Oľga Belešová a Masahiko Shiraki
Najmilšie spomienky,...
My máme na spoluprácu s magazínom smeŽeny veľmi dobré spomienky - je za tým jednak profesionalita zo strany autorky rozhovoru, fotografky, ako aj celého tímu, čo mal na starosti oblečenie, líčenie. Tiež to bol pre nás oboch príjemne strávený deň s milými a inteligentnými ľuďmi. Bolo to krásne aj v tom, že sme si my dvaja našli na seba čas - celý deň sme mohli byť spolu, aj sme sa vybláznili (smiech). Vzniklo nesmierne milé video, ktoré si mohli ľahko nájsť na internete aj naši príbuzní v zahraničí a zabaviť sa na ňom. Zostali nám krásne fotografie a dostali sme veľa pozitívnych ohlasov na článok. Bolo to naozaj veľmi sympatické.
Autor: Redakcia Sme Ženy
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
