SME
Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Docenti a profesori starnú. Mladých titul bez ohodnotenia neláka

Zdvihnúť vekovú hranicu pre profesorov – garantov študijných odborov zo 65 na 70 rokov by nič nevyriešilo, tvrdia oslovení zástupcovia vysokých škôl. Viac by ocenili, keby mali možnosť udržať na škole mladých perspektívnych pracovníkov.

Profesori by si mali vychovávať svojich nasledovníkov. Doposiaľ sa tak dialo málokde, čo teraz ohrozuje existenciu mnohých študijných programov.Profesori by si mali vychovávať svojich nasledovníkov. Doposiaľ sa tak dialo málokde, čo teraz ohrozuje existenciu mnohých študijných programov. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ FOTO SME – MIROSLAVA CIBULKOVÁ)



BRATISLAVA. Vysokým školám chýbajú profesori mladší ako 65 rokov, ukázala komplexná akreditácia. Starší profesori však podľa zákona nemôžu ručiť za úroveň študijných odborov.

Mnohým univerzitám by v dnešnej situácii výrazne pomohlo, keby sa veková hranica pre profesorov, ktorí môžu byť zároveň garantmi, zvýšila o päť rokov. Minister školstva Ján Mikolaj zo SNS však taký návrh poslancov rázne zavrhol.

V mnohých európskych krajinách je limit pre garantov stanovený tak ako u nás. V Poľsku je až 70 rokov, v Japonsku je to inak na každej univerzite. V USA by takéto obmedzenie chápali ako porušenie ľudských práv.
Viktor Smieško, predseda Rady vysokých škôl hovorí, že ak by sa vek profesorov-garantov posunul nad 65 rokov, riešenie problému sa len posunie nasledujúcej vládnej garnitúre.
S profesormi sa kšeftuje

Vek garanta považuje dekan Fakulty elektrotechniky a informatiky STU Ján Vajda za fiktívny problém. V súvislosti s akreditáciou sa podľa neho stal predmetom kšeftovania, lebo od neho závisí, či je škola spôsobilá uskutočňovať študijný program, a to na univerzitnú pôdu nepatrí.

„Myslím si, že podstatou odbornej garancie nemá byť len to, či je niekto profesor, ale či kolektív pracovníkov bez ohľadu na tituly to skrátka vie,“ povedal Vajda.

Diskusia na túto tému sa zdá zbytočná aj Antonovi Gáplovskému, dekanovi Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.
„Ak profesori nevychovali svojich pokračovateľov, kým dosiahli 65 rokov, je nemožné, aby si povinnosť stihli splniť za päť rokov,“ povedal. „Toto sa nedá robiť kampaňovo. Novelizácia zákona len odiali riešenie, ale čo potom?“ pýta sa dekan Gáplovský.

Súhlasí aj Michal Pokorný, prvý prorektor Žilinskej univerzity. „Oveľa výhodnejšie je získavať a povzbudzovať mladších kolegov v ich pedagogickej a vedecko-výskumnej činnosti tak, aby fakulty mali dostatok mladých profesorov a docentov.“

„Ak bytie alebo nebytie školy závisí od toho, či môžu garantovať 70-, 80-, 100-roční profesori, tak s tou školou čosi nie je v poriadku a bolo by ju treba zrušiť,“ povedal Ján Boďa, dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.

Niekto vyhorí v päťdesiatke

Prvý predseda Akreditačnej komisie, profesor Miroslav Urban povedal, že je dosť profesorov, ktorí vyhoria po päťdesiatke, ale aj mnoho vysoko výkonných vo veku nad 65 rokov.

„Otázka veku je dosť individuálna, pretože sú pracovníci, ktorí už oveľa skôr ako v 65 rokoch nesledujú vývoj a žijú z podstaty a sú takí, čo sú aj po 65. roku hybnou silou tvorivých kolektívov,“ potvrdzuje Vajda. „Treba prijať opatrenia na stabilizáciu mladých perspektívnych pracovníkov. U nás na fakulte máme generáciu dostatočne výkonných starších profesorov, no aj generáciu, ktorá to vie po nich prevziať.“

Činnosť profesora ani iného zamestnanca by sa nemala obmedzovať vekom, myslí si Libor Vozár, rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. „Iná vec je akreditácia. Myslím si, že preceňujeme význam personálnych garancií.“

Mladým robia napriek

Prečo vysoké školy potrebujú starších či starých profesorov? „Ja vidím problémy aj v tom, nevieme urobiť profesorov z mladých ľudí. Vymýšľame často nezmyselné kritériá, ktoré sa dajú splniť len vo vyššom veku,“ upozorňuje Vladimír Báleš, rektor Slovenskej technickej univerzity.

Pre každý študijný odbor by podľa Báleša mala existovať celoštátna komisia, zložená prevažne zo zahraničných profesorov a expertov, ktorá by mala právo vybrať uchádzača na titul profesora. Vysoká škola by požiadala o možnosť vypísať konkurz na funkciu profesora, do ktorého by sa mohol prihlásiť od 30 do 80 rokov každý. „Len musí dokázať, že je najlepší,“ povedal Báleš.

Rektori aj dekani sa opäť zhodli: na Slovensku máme veľa vysokých škôl, často pochybnej kvality, ktoré produkujú profesorov s celoslovenskou pôsobnosťou. To je podľa nich zásadný problém, ktorý by bolo treba otvoriť.

Aj medzi profesormi treba rozlišovať
Oslovený starší profesor nepovažuje za korektné, ak sa úväzok obmedzuje všetkým profesorom a docentom jednotne len na základe veku.

Pracovné úväzky starších profesorov si školy a fakulty môžu upraviť rôzne. Profesor, ktorý chce zostať v anonymite, musel na svojej domovskej fakulte po 40 rokoch prejsť na štvrtinový úväzok, tak ako všetci ostatní docenti a profesori. Dotklo sa ho, že sa to stalo bez náročného hodnotenia ich vedeckej a vzdelávacej práce.

„Profesor vo veku 65 rokov by sa mal posudzovať podľa toho, či ostáva jeho vzdelávacia a vedecká výkonnosť vysoko nadpriemerná a najmä podľa toho, ako vychoval nasledovníkov aj garantov pre ďalšie zmysluplné fungovanie odboru a fakulty, či vytvoril použiteľnú vedeckú školu a prostredie, kde mohli rásť,“ domnieva sa.
„Schopný mladý človek príde radšej na fungujúce, inšpirujúce pracovisko. Účasť starších predsa nevylučuje podporu mladých.“
Najstarší má 82
BRATISLAVA. Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre majú profesori nad 65 rokov rôzne úväzky. „Máme však aj profesorov v tomto veku na plný úväzok,“ povedal rektor Libor Vozár.

Nadsluhujúci profesori pôsobia aj na všetkých fakultách Ekonomickej univerzity. Niektorí si podľa rektora Rudolfa Siváka úlohy plnia iba na štandardnej úrovni. „Táto skupina profesorov je však na univerzite početne malá.“
Na STU podľa rektora Báleša vo väčšine prípadov idú peniaze na platy profesorov nad 65 rokov z grantov.
Azda najstarší profesor pôsobí na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie. Alexander Pribela má 82 rokov a vedie senzorické a somelierske kurzy pre platiacich záujemcov, čo je podnikateľská aktivita fakulty
Anketa: Učia vás profesori v dôchodkovom veku?

Pýtali sme sa vysokoškolákov z Trnavy

ester.JPGEstera Ocsaiová, Rožňava, 25, študentka psychológie, UCM Trnava
Ťažko posúdiť, či by mali učiť na školách aj profesori starší ako 65 rokov. Je to individuálne. Ak majú dostatočnú odbornosť a ešte sa na to cítia, prečo nie? Dôležité však je, aby študentov niečo naučili. Na škole ma učí jeden starý profesor, ale namiesto prednášok často počúvame, aký je dokonalý a čo všetko musel urobiť preto, aby sa ním stal.

kristina.jpgKristína Strapcová, Sása, 22, študentka masmediálnej komunikácie, UCM Trnava
Nevidím dôvod, prečo by nemali, pokiaľ sú odborníci a zároveň garanti odborov. Učia ma aj starší profesori a na škole ich je dosť. Na druhej strane je aj veľa mladých, ktorí učia hneď po škole. Aj preto podľa môjho názoru vek kvalitu prenášky neovplyvňuje. Rozhľadenosť a intelekt človeka nezávisí od veku, ale od osobnosti. Sú prednášky, ktoré sú najzaujímavejšie aj v podaní najstarších.

stanka.jpgStanka Svobodová, Prešov, 22, študentka politológie, Trnavská univerzita
Určite by mali. Majú viac skúseností so študentmi a väčšiu rozhľadenosť, vedia oveľa viac. Na škole ma učia starší profesori, nie je ich však tak veľa. Často si totiž vyberajú lepšie platenú prácu, akoby boli garantmi na vysokej škole. Ich prednášky sú kvalitnejšie a sú prirodzenou autoritou. Pri prednášaní nepotrebujú čítať z poznámok alebo z kníh.

pn
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 18 357
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 13 517
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 204
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 165
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 185
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 450
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 804
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 925
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 766
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 744
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Krajčí testoval, potom rokoval. Verí, že Slovensko bude príkladom (minúta po minúte)

Na Slovensku pribudlo 2890 pozitívne testovaných na koronavírus a 25 úmrtí pacientov s Covid-19. Na Orave a v Bardejove pokračuje celoplošné testovanie na Covid-19.

Minister Marek Krajčí v Tvrdošíne.
Odberové miesto v dolnokubínskej nemocnici.

Prečo sú tu vojaci, nemajú čo robiť? Veľká reportáž z Oravy

Na testy čakali ľudia v chladnom počasí aj hodinu.

Celološné testovanie na Orave.
Odliatky kostry tyranosaura Stana boli od 90. rokov vystavené vo viacerých múzeách v Európe. Tentoraz však predali vzácnu originálnu kostru, ktorá významne prispela k poznaniu o tyranosauroch.