K vlastenectvu majú deti viesť školy. Mnohé tak už robia

Školy majú žiakov viesť k vlastenectvu. Nedávno im ministerstvo školstva navrhlo, aby doplnili svoje školské programy a učili o krásach a dejinách svojich regiónov. Mnohé to však už dávno robia. Žiaci napríklad vytvárajú slovník nárečia obce alebo regiónu.

BRATISLAVA. Učitelia by pri výchove žiakov mali upozorniť na významných rodákov ako Milan Rastislav Štefánik či Andy Warhol, prírodné a kultúrne krásy zapísané v zozname UNESCO či dejiny vlastnej obce. Odporučilo im to ministerstvo školstva, ktoré vedie Ján Mikolaj z SNS.

Školy tam majú viesť mládež k vlastenectvu, budovať v nich národnú identitu a pripomínať kresťanské tradície. Hovorkyňa rezortu Dana Španková povedala, že ide o prierezovú tému, ktorá by súvisela s viacerými predmetmi.

Mnohé školy pritom regionálnu výchovu do vyučovania zahrnuli už dávnejšie, iné vlani pri zmenách štátneho vzdelávacieho programu. Hovoria, že práve ňou deťom otvárajú dedovizne. „Žiaci sa na prácu minulých generácií učia pozerať inak,“ hovorí Anton Daubner, riaditeľ Základnej školy Zázrivá.

Dejepisárka Dana Bittóová zo Slanca tvrdí, že nie je pravda, že by dnešné deti nevedeli nič o regióne, v ktorom žijú. „Aj v minulosti, aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí v histórii usilovne pátrajú, aj takí, ktorým na nej nezáleží.“

Vo všetkých týchto školách výchovu k vlastenectvu či k tradičnej ľudovej kultúre nedeklarujú, jednoducho sa snažia u detí prebudiť zvedavosť.

Drevenica aj nárečové slová

V Zázrivej regionálnu výchovu a ľudovú kultúru začali učiť už pred desiatimi rokmi. Pridali sa k niekoľkým desiatkam škôl, ktoré vytvorili združenie pedagógov zo škôl s týmto vyučovaním. Garantom projektu bola vtedy Katedra histórie z Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

„Regionálne prvky sme začali využívať v takmer všetkých vyučovacích hodinách,“ povedal Daubner. „Učím prírodovedu, a keď sme mali preberať geologickú stavbu Slovenska, išiel som so žiakmi do prírody, a látku som im názorne priblížil na geologickom vývoji a stavbe Zázrivej.“

Priamo v škole sa deti môžu zoznámiť so životom svojich predkov. Jednu chodbu premenili na oddychový kútik v štýle dreveníc, na druhej chodbe je zmenšená maketa zázrivskej drevenice aj s pôvodným interié〜rom. „Smejeme sa, že po rokoch to bude možno jediná pôvodná chalupa v Zázrivej.“ Na chodbe sú pôvodné zázrivské nárečové slová so spisovnými slovami, ktoré často zaskočia aj starých rodákov.

„My aj dnes regionálnu výchovu chceme učiť ako niečo, s čím žije celá škola. Máme napríklad úspešný detský folklórny súbor Zázrivček, hoci sa bránime tomu, aby sa ľudová kultúra chápala len ako folklór,“ povedal Daubner.

Vysvedčenia predkov

V Základnej škole v Slanci v okrese Košice-vidiek učia regionálnu výchovu druhý rok, v piatom ročníku. „Ak sa žiakom vytvorí priestor a čas, sú schopní vnímať a nasávať nové poznatky najmä na základe vlastných skúseností, zážitkov, čo uplatňujem najmä v dejepise,“ povedala Dana Bittóová.

Históriu Slanca začali spoznávať priamo na hradnom kopci. „Teraz zbierame historické dokumenty a predmety, ktoré sa venujú histórii školstva v Slanci a okolí. Žiaci nosia ukázať vysvedčenia svojich predkov, ktoré sami vyhľadávajú v domácnostiach.“

Školáci v Liptovskom Jáne chodia do všetkých okolitých spádových dedín, z ktorých chodia deti do školy. „Starostovia nás majú radi, deťom sa neraz ujdú aj sladkosti,“ hovorí riaditeľka Jana Pivková. Tento týždeň sa vybrali pešo do neďalekej Závažnej Poruby, rodiska básnika Milana Rúfusa.

Vlani spracovali kaštiele v rodnej obci. „Na literatúre hľadali zdroje v knižnici a v informačnom centre, na informatike spracovali fotky na PC, na výtvarnej kaštieľ maľovali, na slohu o ňom písali,“ povedala Pivková.

Starí rodičia na vyučovaní

V Základnej škole v Ponikách sa v túto stredu na prváckych až štvrtáckych hodinách mohli zúčastniť aj starí rodičia. V škole bol deň otvorených dverí spojený s dňom jabĺk a starí rodičia vnúčencom prišli ukázať a porozprávať o prepojení regiónu s jablkami. „Veľmi sa nám to osvedčilo,“ povedala riaditeľka Mária Janovčíková.

Aj v tejto škole majú regionálnu výchovu a ľudovú kultúru už siedmy rok, jej prvky sa prelínajú viacerými predmetmi. „Naše deti sa za ten čas napríklad naučili ctiť si také remeslá, ktoré už skončili. Dali sme im možnosť priamo na vyučovaní vyrábať metly, hrable, vyšívať krivou ihlou, naučiť sa variť typické ponické kapustové a zemiakové jedlá, piecť chlieb,“ hovorí Janovčíková.

Onedlho v dedine otvoria expozíciu Národopisného múzea Ponickej dediny. Učiteľky ju na podnet obecného úradu pripravili cez prázdniny.

Žiaci sa stali reportérmi

TRSTENÁ. Na reportérov sa hrajú štvrtáci zo Základnej školy Rudolfa Dilonga v Trstenej a spoznávajú tak kraj, v ktorom žijú. Zo svojich potuliek nakrúcajú už tretie DVD. Rovnako ako dve predchádzajúce poslúži ako pomôcka pri vyučovaní.

Prvé video spred dvoch rokov, ktoré deti s pomocou svojich učiteľov nakrútili aj nastrihali, bolo o Trstenej, druhé o viacerých zaujímavostiach Oravy. Zachytili na ňom zuberecký skanzen aj Oravský hrad.

Hlavnými témami tretieho DVD sú pltníctvo na Orave, rašelina v Suchej Hore, hrad Strečno a dedinka Čičmany. Na všetky filmy prispel nadačný fond Slovak Telekom.

„Spájame vlastivedu so slovenským jazykom, čítaním a niekedy pridáme aj prírodovedu. Deti si samy vyhľadávajú všetky informácie o spracovávanej téme,“ hovorí učiteľka Eva Ragalová.

Deti robia všetko, čo majú v náplni práce aj profesionáli. Nakrúcajú, robia rozhovory, pripravujú scenár, ôsmaci potom nafilmované materiály strihajú a robia z nich jeden film.
Majú na to dva mesiace, spracovať jednu tému trvá aj viac ako týždeň. „Deti si musia najskôr vyhľadať informácie, až potom môžeme vyraziť do terénu. DVD by sme mali mať dokončené do decembra,“ hovorí Ragalová.

Naďa Kališová

Ako vychovať vlastencov

• Štátny pedagogický ústav v júni pripravil návrhy, ako učiť o vlastenectve
  podľa predstáv ministerstva školstva.
• Každá škola by napríklad mala svoj vlastný deň školy. Žiaci by pripravili program
  z národných básní, piesní a pod.
• Významné udalosti či štátne sviatky by si mohli školáci pripomínať podobne. Škola
  by mohla pripraviť program aj ku Dňu vzniku SR alebo ku Dňu učiteľov.

(or)