Petřín je miesto, kde bol kameňolom i popravisko. Z kameňa sa budovali pražské hradby, kameň dal vrchu i názov- z latinského Petra - skala. Na popravisku skončilo život mnoho tých, ktorí sa dopustili protištátnych skutkov. Dnes je Petřín miestom zábavy a oddychu.
Na Petřín sa dostanete prakticky z centra mesta. Lankovka je pohodlnejšou alternatívou k peknej prechádzke, pri ktorej sa postupne otvára výhľad na Malú Stranu a Hradčany. Pri prechádzke nádhernými Petřínskymi záhradami stretnete českých spisovateľov, básnikov, herečku či hudobného skladateľa - ich sochy neodmysliteľne patria k Petřínu.
Bludisko i hvezdáreň
S deťmi sa zabavíte v zrkadlovom bludisku, ktoré láka malých návštevníkov už svojou budovou v podobe malého zámočku. Pozor, dá sa tam naozaj zablúdiť. A keď sa šťastne nájdete, pobavíte sa v Sieni smiechu. Prekvapením na záver je zobrazenie scény z Tridsaťročnej vojny. Ak ju uvidíte, bezpečne ste z toho vonku.
V roku 1928 bola na Petříne zriadená Českou astronomickou spoločnosťou hvezdáreň - najprv pre odbornú verejnosť, od roku 1929 až dodnes je prístupná i laickej verejnosti. Nesie meno jedného najznámejšieho česko-slovenského astronóma a politika Milana Rastislava Štefánika. Návštevníkov láka nielen pohľadom na vzdialené nebeské telesá, ale i modernými či historickými optickými prístrojmi. Pred budovou stoja i stĺpové slnečné hodiny, v ktorých popredí stojí socha, ktorej originál bol rovnaký ako originál sochy spred Slovenského národného divadla v Bratislave.
To najlepšie z Petřína si nechajte na koniec. Deti unavíte výstupom po 199 schodoch a pokocháte sa výhľadom na celú Prahu - Malú Stranu máte z oboch vyhliadkových terás ako na dlani. Ak je dobrá viditeľnosť, uvidíte nielen Malú Stranu, ale i Říp, Krkonoše a neďaleké Brdy. V suteréne sa rodičia pobavia na expozícii o "najznámejšom Čechovi" - Járovi Cimrmanovi a poučia na výstave o histórii českého turizmu. A deti sa zabavia záverečnou naháňačkou.
Počas jesenných prechádzok stojí za to počkať do zotmenia. Veža je nádherne iluminovaná večerným osvetlením.
- bola vybudovaná v roku 1891 pri príležitosti Zemskej jubilejnej výstavy,
- navrhli ju František Prášil a Julius Souček, postavila ju Mostárna Pražská,
- meria 60 metrov, horná vyhliadková plošina je vo výške 55 metrov,
- od 60. rokov 20. storočia do roku 1992 slúžila ako televízny vysielač, ako rozhlasový vysielač slúži dodnes.
Informácie o vstupoch a vstupnom nájdete na stránke Pražskej informačnej služby.
- bola vybudovaná zároveň s rozhľadňou v roku 1891, pôvodne merala 396 m,
- v roku 1932 ju predĺžili po tzv. Hladovú stenu na súčasných 510 m,
- trať z roku 1932 slúži - po rekonštrukcii v rokoch 1983 - 1985 dodnes,
- vagóny sa križujú na výhybni s tzv. Abtovými výhybkami,
- na lanovku platí rovnaké cestovné ako na pražskú hromadnú dopravu - 26 Kč pre dospelých, 13 Kč zľavnené.