Ak doma zostáva ocino

Ihrisko v parku alebo čakáreň u detského lekára býva zvyčajne miestom, kde môžeme vídať hrdé mamičky so svojimi ratolesťami alebo starých rodičov s vnúčatami. Oteckov býva zväčša trochu poskromnejšie. Niekto sa môže zháčiť a tvrdiť, že to nie je celkom pravda, že aj otcovia sa predsa starajú o svoje deti a bude mať pravdu. Ale nie celkom. V drvivej väčšine sa totiž o malé deti starajú ich mamy a otcovia na rodičovskej dovolenke sú stále skôr svetlou výnimkou než bežnou praxou. Aspoň u nás na Slovensku.

„Podľa počtu poberateľov rodičovského príspevku, teda štátnej dávky do troch rokov dieťaťa pri celodennej starostlivosti, tvoria otcovia iba približne dve percentá zo všetkých poberateľov," vraví sociologička Barbora Holubová, ktorá sa špecializuje na problematiku otcovstva. Väčšinou pritom muž zostáva s dieťaťom doma najmä z dôvodu vyššieho príjmu manželky alebo pre jeho momentálnu nezamestnanosť.

„Presné a aktuálne údaje o postojoch k tejto otázke máme od 30- až 40-ročných mužov a žien, ktorí už majú deti. Pozitívny prístup k prevrátenému modelu rodičovskej starostlivosti o malé deti vyjadrilo 61 % žien a takmer 44 % mužov. Kladný názor je však podmienený jeho výhodnosťou pre rodinu, a nie bezpodmienečnou ochotou mužov zostať dobrovoľne na rodičovskej dovolenke," dodáva sociologička.

Občas treba pevné nervy

Prepracovaným systémom rodičovskej starostlivosti sú známe najmä severské štáty. „Najvyváženejší systém rodičovského voľna majú Švédsko a Island. Rovnako dlhé voľno je vymedzené pre otcov aj pre matky, ktoré, ak nevyčerpajú, ich partner naň nemá nárok. Ukazuje sa však, že ak nie je rodičovské voľno pre otcov vyslovene neprenosné, otcovia ho nevyužívajú a všetka starostlivosť zostáva opäť na matke," spresňuje Barbora Holubová. Pritom vyvážená starostlivosť o dieťa má svoje pozitíva vo viacerých aspektoch. Upevňuje vzťah medzi partnermi, ale hlavne pomáha dieťaťu vytvárať dôležité citové a sociálne väzby s oboma rodičmi, a teda aj s otcom.

Na druhej strane zapájanie sa mužov do starostlivosti o dieťa má za následok aj pozitívny vplyv na širšiu realizáciu žien. „Spôsobuje skorší návrat žien do práce a znižuje sa riziko straty ich kariérneho postupu alebo nevyužitia ich zručností. Pričom platí, že čím vyššia zamestnanosť žien, tým je vyššia pôrodnosť a ochota mať viac ako jedno dieťa. Zvyšuje sa zároveň aj finančná nezávislosť matiek, predchádza sa chudobe detí a znižovaniu kvality vývinu dieťaťa v dôsledku straty jedného rodičovského príjmu," vraví sociologička. Slovensko patrí medzi krajiny, kde je rodičovské voľno najdlhšie, na druhej strane je však veľmi nedostatočne finančne podporované. Rodičovská dovolenka preto býva často stresovým obdobím v dôsledku nedostatku financií.

„Osobitnou kapitolou je ‚trestanie' ľudí, prevažne žien za to, že sa rozhodnú mať deti a celodenne sa o ne starať. Rodičovský príspevok od štátu sa síce pomaly zvyšuje, ale stále ide o výrazný prepad oproti ich príjmu aj v prípade, že sa rozhodnú privyrobiť si," konštatuje Barbora Holubová. Takže rozhodovanie, či otec zostane s dieťaťom doma, je často podmienené financiami vzhľadom na fakt, že medzi platmi žien a mužov je väčšinou priepastný rozdiel. V uvedených štátoch pritom dostáva rodič počas rodičovského voľna 80 - 90 % z platu, takže ani mužom, ktorí by ostali s dieťaťom doma, nehrozí veľká peňažná strata.

Keď štafetu preberá otec

Odhliadnuc od finančnej stránky veci je samostatnou kapitolou otázka, či je otec tým pravým človekom, ktorý by sa mal v prvom rade starať o deti. Nikde nie je napísané, že žena musí byť stále doma a po ruke, a muž má vysedávať do noci v práci a len občas sa zúčastniť na rodinnom programe. Takýmto spôsobom sa hlbšie a zdravé emocionálne putá medzi otcom a dieťaťom vytvárajú ťažko. Dieťa potrebuje pocit, že má lásku a záujem oboch rodičov.

Vo všeobecnosti prevláda u žien i mužov názor, že sa o malé dieťa má starať matka. Ide o štandardizovaný pohľad, ktorý nemusí byť vždy stopercentne platný. A do istej miery môže ísť o alibizmus. Už dojča totiž potrebuje oboch rodičov. Áno, len žena ho môže dojčiť, ale muž mu zabezpečuje nenahraditeľný kontakt s okolitým svetom. „Zatiaľ čo matka dieťa vyživuje a stará sa o jeho stabilitu a bezpečie, aby sa mohlo primerane vyvíjať, otec svojou odlišnou energiou a vplyvom otvára dieťaťu za optimálnych okolností ‚bránu do sveta' a pôsobí ako opora pri poznávaní nového. V prípade potreby však môže rovnako dobre fungovať na mieste matky a zastať jej úlohy rovnako kvalitne, najmä ak má skúsenosti s deťmi," vraví klinická psychologička Hana Ščibranyová.

Podľa odborníčky je však najideálnejším rodičom, ktorý sa stará o dieťa v prvých mesiacoch jeho života, predsa len matka. Súvisí to s biologickým, psychologickým a sociálnym putom, ktoré medzi oboma existuje a v novorodeneckom období je veľmi silné. „Uprednostnila by som, aby pri dieťati v prvom polroku po narodení zostávala naplno matka. Je fyziologicky vybavená nielen na dojčenie, ale pripravená na plynulé pristátie dieťaťa z vnútromaternicového prostredia do diametrálne odlišného náročného sveta, a preto jej stabilizácia a kontinuita - jej telesná teplota, rytmus srdca, hlas, špecifická vôňa, jemnosť pokožky - môžu podporiť základnú emocionálnu istotu dieťaťa."

Netreba sa báť

Neskôr už pre dieťa nie je až také dôležité, s ktorým rodičom trávi čas, ale aký má s ním vzťah. A do tohto vzťahu sa zároveň premieta aj postoj rodiča k situácii, že je na rodičovskej dovolenke. Len v prípade, že sú matka alebo otec vyrovnaní s tým, že sú doma a majú na svedomí výchovu dieťaťa, môže vzniknúť v rodine potrebná dôvera a zdravé spolunažívanie. Zodpovednosť o svojho potomka sa prejavuje aj množstvom hodnotne stráveného spoločného času.

„Záleží na kvalite vzťahov oboch rodičov a ich vzájomnej spolupráci. Čím je vyššia, tým viac prospechu má dieťa z pobytu s tým rodičom, s ktorým práve je. Niekedy preferuje otca viac ako matku, ak je matka prísna alebo nepriateľská a vyžaduje plnenie pravidiel a citlivo sa nesústreďuje na prežívanie a vnútorné dianie dieťaťa. Alebo je trebárs neprítomná a vzdialená. Môže to, samozrejme, platiť aj o otcovi. Dôležité sú dôveryhodnosť, pravdivosť a zrozumiteľnosť prístupu každého z rodičov," spresňuje psychologička.

Otcovská skúška

Podstatné je, aby sa s rodičovskou dovolenkou vyrovnal samotný otec. Pre mnohých mužov je to absolútne nová situácia a ocitajú sa v postavení, na ktoré ich väčšinou nikto nepripravoval. Vtedy je dôležitá podpora okolia. „Zostať s malým dieťaťom na rodičovskej dovolenke predstavuje zmenu, niekedy je vítaná, inokedy vyplýva z núdzových životných a pracovných podmienok. Je dôležité, aby sa obaja rodičia dieťaťa zhodli na takomto riešení a vzájomne sa v novej úlohe podporovali alebo dopĺňali.

Ak prestáva byť muž hlavným živiteľom rodiny a namiesto manželky ostáva na rodičovskej dovolenke, potrebuje sa vyrovnať so zmenou tradičného náhľadu na miesto muža ako hlavy rodiny a hlavného živiteľa. Pomôže mu, ak si seba bude môcť aj naďalej vážiť a ak sa mu dostane namiesto pochybností obdiv okolia a predovšetkým jeho partnerky," vraví psychologička Hana Ščibranyová.