Kedysi ste možno snívali o tom, že budete žiť s mužom, ktorý vás zabezpečí a ochráni. A napokon ste skončili v partnerstve, kde ste vy tou lepšie zarábajúcou a praktickejšou polovičkou, ktorá musí všetko financovať, naplánovať a vybaviť. Môžete byť napriek tomu šťastná?
Naše staré mamy v tom mali kedysi jasno. Muž bol hlavou rodiny, živiteľom a ochrancom a keď sa zdalo, že tieto atribúty nespĺňa, tak ho jednoducho žiadna žena nechcela. Dnes je všetko inak. Sme predsa emancipované, samostatné, a tak si môžeme dovoliť pozerať viac na duševné kvality potenciálneho partnera ako na jeho peňaženku.
Psychologička Eva Jaššová, ktorá má skúsenosti zo zoznamovacej agentúry, tvrdí, že situácia je zložitejšia, ako sa na prvý pohľad zdá. Na jednej strane je pravda, že dnešné ženy hľadajú u mužov úplne iné hodnoty ako povedzme pred päťdesiatimi rokmi, na druhej strane sú ich očakávania stále poznačené klasickou predstavou ideálneho muža - živiteľa, ktorá je zrejme kdesi v ich podvedomí zakorenená hlbšie, než si samy pred sebou dokážu priznať.
„Väčšina žien vám dnes povie, že im ide pri výbere partnera predovšetkým o hľadanie spriaznenej duše, ale keď majú vyplniť dotazník, v ktorom treba uviesť konkrétne požiadavky na potenciálneho manžela, tak zistíte, že im jeho životná úroveň nie je ľahostajná," tvrdí psychologička. „Zo štatistík zo zoznamovacej agentúry viem, že kým každý druhý muž akceptuje nezamestnanú partnerku, len výnimočne nejaká žena akceptuje nezamestnaného partnera. Zdá sa, že stále inštinktívne hľadáme muža, ktorý nás v prvom rade zabezpečí, že v nás stále prevláda akýsi atavizmus."
Takže nič nové pod slnkom. V rebríčku najžiadanejších mužov stále stoja na prvom mieste tí, ktorí dobre zarábajú, tak ako u žien zase tie, ktoré dobre vyzerajú. Lebo z dotazníkov zoznamovacej agentúry, s ktorou spolupracuje Eva Jaššová, vyplynulo, že kým muži väčšinou snívajú o tom, že bude žena príjemná a pekná a je im jedno, či je bohatá, alebo chudobná, my ženy sme neraz ochotné padnúť do náručia dobre situovanému mužovi aj v prípade, že bohvieako nevyzerá, prípadne je o pár desaťročí starší ako my.
Chudobný, ale taký milý
Na druhej strane ideálna predstava je vždy len predstavou a reálny život je o inom. A keďže aj nemajetní muži majú svoje kvality, pre ktoré sa do nich môžeme zaľúbiť, nezostávajú ani oni na ocot. Tridsaťpäťročná Ľudmila, ktorá pracuje ako manažérka nadnárodnej spoločnosti a úspešne obchoduje po celej Európe s pohonnými látkami, si dokonca celý život zámerne vyberá len partnerov, ktorí sú na tom finančne horšie ako ona. „Keď vidím, ako sa správajú k svojim manželkám moji solventní klienti a kolegovia, je mi z toho zle," tvrdí. „Každý druhý si vydržiava milenku a mnohí z nich sa na služobných cestách nebránia ani dobrodružstvám na jednu noc.
Môj Milan síce nezarába ani zlomok z toho, čo oni, ale je to citlivý a verný muž, ktorý mi dáva stále najavo, ako ma má rád - a to má pre mňa oveľa väčšiu hodnotu. Peniaze nám aj tak nechýbajú, veď ja zarobím dosť." To, že muži orientovaní na kariéru a zarábanie peňazí nie sú veľmi citovo založení, potvrdzuje aj Eva Jaššová. „Človek sa nemôže naplno koncentrovať na všetko," tvrdí. „Ten, kto sa intenzívne orientuje na zveľaďovanie majetku, tomu často nezostáva dosť energie ani času na pestovanie vzťahov.
Tento problém sa však netýka len mužov, ale aj žien. Nie každá úspešná žena si dokáže vážiť svojho menej úspešného partnera. Najmä ak sa rozdiel, ktorý je medzi ňou a jej mužom zvýši natoľko, že sa každý z nich pohybuje v úplne odlišných sociálnych kruhoch, kde vládnu odlišné predstavy o tom, čo je pre človeka dôležité. „Mnohí ľudia, ktorí dobre zarábajú, majú skreslenú predstavu, že ten, kto je chudobný, musí byť zákonite lenivý. Vlastnými silami sa dopracovali k slušnému majetku, a tak sú presvedčení, že to môže dokázať každý, kto bude rovnako usilovní ako oni. Myslel si to napríklad aj Tomáš Baťa," vraví Eva Jaššová. „Pritom existuje množstvo povolaní, v ktorých ľudia tvrdo pracujú, ale ich práca nie je dostatočne ohodnotená. Napríklad zdravotnícky personál v nemocniciach alebo učitelia.
Možno sa cítia ponížení
Nie každý si vyberá povolanie pre materiálny zisk, a preto ani každý nemôže byť bohatý. Ak muž úspešnejšej ženy patrí medzi nemateriálne orientovanú skupinu - sú len dve možnosti. Buď budú mať obaja pochopenie pre hodnoty toho druhého, alebo vznikne problém. A nejde len o to, že by úspešnejšia žena mohla začať upodozrievať svojho nemej úspešného partnera z lenivosti alebo nebodaj z vypočítavosti. Často sú to práve muži, ktorí v takýchto prípadoch vyvolávajú konflikty. Lebo atavistická predstava dominantného samca - živiteľa nie je hlboko zakorenená len v ženských, ale aj v mužských hlavách. „Keď sa muž dostane vo vzťahu do pozície menej úspešnej a horšie zarábajúcej polovičky, môže aj napriek tomu, že svoju ženu obdivuje, začať obmedzovať, lebo má pocit, že bola bytostne ohrozená pozícia jeho dominancie," vysvetľuje Eva Jaššová.
Spoliehať sa na to, že partner sám od seba sebakriticky uzná, že žene krivdí, by bolo zrejme zbytočné, lepšie je prevziať iniciatívu do vlastných rúk. „Mali by sme dať mužovi najavo, že si ho stále vážime, citlivo a taktne vyzdvihnúť jeho prednosti," odporúča psychologička. Zároveň však dodáva, že táto taktika zaberá len vtedy, ak je myslená naozaj úprimne. Pretvarovať sa a hrať divadlo je zbytočné - realita by aj tak jedného dňa vyplávala na povrch. Inak povedané, ak svojho partnera v kútiku duše považujeme za nemehlo a sme vnútorne presvedčené o svojej nadradenosti, svoj povýšenecký postoj aj tak v slabej chvíľke prezradíme a zase bude oheň na streche.
Pocit poníženia môže žena nechtiac vyvolať aj vtedy, keď partnerovi kúpi niečo, na čo by on nikdy nedokázal zarobiť. Ľudmila, ktorá sa vydala za menej solventného Milana, tento trápny pocit zažila, keď ho chcela milo prekvapiť a bez jeho súhlasu kúpila drahú dovolenku v Karibiku. „Namiesto, aby sa tešil, že spolu zažijeme niečo pekné, sa tváril zarazene," spomína. „Ten zájazd nás stál totiž toľko, koľko on zarobí za pol roka. Po celý čas sa cítil nesvoj, na dovolenke sme sa ani raz nemilovali. Odvtedy oddychujeme skromnejšie, v neďalekých európskych letoviskách, kde si môže Milan dovoliť uhradiť polovicu výdavkov. Je to tak oveľa lepšie." Väčšie výdavky je zrejme vhodné konzultovať s partnerom, bez ohľadu na to, kto na ne zarobil, najmä ak muž so ženou žijú v manželstve. Napokon, aj zo zákona vyplýva, že po svadbe sú všetky peniaze partnerov spoločné, bez ohľadu na to, kto ich zarobil.
Rozhodnú vždy city
Aj keď spojenie úspešnejšej ženy a menej úspešného muža je často problematické, nemusí byť zákonite nestabilné. O tom, či takýto vzťah prežije, aj tak rozhodne vždy hĺbka citov. „Záleží na tom, za akých okolností sa partneri dali dokopy," upozorňuje Eva Jaššová. Ak šlo len o akýsi druh výmenného obchodu, keď si napríklad solventná staršia dáma vybrala insolventného mladíka pre potešenie a on ju len preto, lebo túžil po blahobyte, tak takéto spojenie nevydrží. Vedia o tom svoje aj niektoré svetové celebrity ako Ivana Trumpová alebo Liz Taylorová... Ak sa však ľudia dali dokopy, lebo k sebe naozaj niečo cítili, tak by ich rozdielne majetkové pomery nemali odlúčiť.
Čo robiť, keď ste šikovnejšia ako váš partner:
Nesťažujte sa kadekomu na to, aký máte doma ťažký život. Nikdy totiž neviete, ktorá „dobrá duša" mu to ochotne zreferuje.
Nedávajte mu za príklad svojich, podľa vás úspešnejších známych.
Ak poctivo minie takmer celú výplatu na domácnosť, neupodozrievajte ho, že je s vami len pre peniaze.
Zaujímajte sa o to, čo robí. Ak budete niekde rozoberať svoje úspechy, nezabudnite vyzdvihnúť aj tie jeho.