Najistejšou ochranou je používanie chemických prípravkov na ochranu rastlín, ktorých použitie však možno vylúčiť alebo aspoň významne obmedziť preventívnymi opatreniami.
Zavlažovanie
Nezanedbateľnou podmienkou vzniku rýchlych infekcií plesňových chorôb je zavlažovanie. V praxi sa totiž vykonáva práve v čase vysokých teplôt, keď je najväčší nedostatok zrážok. V prírode to tak často nie je, pretože po oteplení a následných zrážkach zvyčajne dochádza aspoň k niekoľkodňovému ochladeniu.
Naopak, zavlažovanie počas horúcich dní doplní chýbajúcu podmienku pre vývoj plesní, teda vlhkú pôdu, prípadne aj priamo orosený list. V takom prípade je jasné, že porast môže bez chemickej ochrany o pár dní úplne zahynúť.
Preto aj k zavlažovaniu treba pristupovať rozumne a používať ho iba v nevyhnutnej miere, prípadne po ochladení, alebo v kombinácii s chemickou ochranou. V opačnom prípade môže byť snaha bez žiadaného efektu.
Pleseň uhorková je veľmi vážnou chorobou uhoriek, melónov a dýň. Vyhovuje jej horúce počasie, pre kalamitné šírenie až nad 30 °C, a súčasne aj nočné teploty okolo 20 °C. Pokles pod 15 °C ju veľmi obmedzuje.
Prvé infekcie bývajú po intenzívnejších dažďoch, pričom dôležité je dostatočne dlhé ovlhčenie listov. Preto je na obmedzenie šírenia sa infekcie vhodné zavlažovať ráno a to podmokom (nikdy nie priamo na list). Taktiež neprehustené porasty vo vzdušných polohách čiastočne obmedzujú jej rozvoj.
Pleseň na zemiakoch i cibuli
Na rajčiakoch zasa spôsobuje problémy pleseň zemiaková. Jej, naopak, vyhovujú veľmi vlhké roky, pričom teplota môže byť skôr nižšia. V prípade suchších rokov sa dá predpokladať jej ústup. Pri nej je dosť zjavná odrodová náchylnosť.
Nie je zriedkavosťou 14- až 21-dňový rozdiel medzi prvými infekciami aj susediacich rastlín iných odrôd.
Vo vlhkých podmienkach môže spôsobiť nepríjemné škody na úrode cibule pleseň cibuľová. Časté sú jej výskyty najmä na ťažších pôdach a v nevzdušných polohách. Optimálna teplota na jej šírenie je 15 až 20 °C, a vzdušná vlhkosť 80 až 100 percent. Veľmi vhodné je dlhšie obdobie dažďov alebo aspoň dlhotrvajúce intenzívne rosy, keď sú listy dlho ovlhčené.
Náchylnosť na napadnutie veľmi závisí od odrody. Dobrou prevenciou je striedanie plodín a výsev len zdravých semien alebo sadzačiek. Veľký význam má správny (skôr širší) spon a včasné odstraňovanie burín.
Rastlinné zvyšky
Včasná a dôkladná likvidácia rastlinných zvyškov v súčinnosti so správnym striedaním plodín môže významne pomôcť k nižším výskytom v ďalšom roku. Dôležité je to najmä pri veľmi napadnutých porastoch, keď je už chemická ochrana zbytočná a odďaľovanie ich likvidácie iba zvyšuje prácnosť a znižuje výsledný efekt, pretože suché rastliny sa lámu na viac častí, listy opadávajú, čím sa zvyšuje podiel ponechaných rastlinných zvyškov na pozemku.
Rastlinné zvyšky sa nemajú páliť, ale kompostovať minimálne dva roky, aby sa dôkladnejšie zlikvidovali prezimujúce štádiá plesní a aby sa im neumožnil rozvoj už v nasledujúcom roku.