Prečo máme pocit, že spolu s jesenným lístím na nás všetko padá a posledné slnečné lúče z nás do poslednej kvapky vycucali zvyšky energie? V našom vnútri zavládol neznámy smútok a najradšej by sme ani nevyliezli z postele...
Zmena ročného obdobia znamená i zmenu pre ľudské telo. Musí sa prispôsobiť tomu, že bude mať k dispozícii menej denného svetla, a tým i menšiu dávku hormónov „šťastia“ - serotonínu a endorfínu. V ľudskej pokožke sa vplyvom nedostatku slnečných lúčov vytvára menej vitamínu D, čo sa na nás vzápätí prejaví v podobe precitlivenosti a nervozity. Naopak, nedostatok svetla podporuje zvýšenú produkciu hormónu melatonínu, ktorý telo za bežných okolností vyrába najmä v noci. Ak však vo dne nie je veľa svetla, zostáva hladina melatonínu v tele zvýšená i cez deň. A spolu s ňou pretrváva aj melancholická nálada.
Jesenná depresia len mýtus?
Depresia nie je fenoménom 21. storočia. Trpeli ňou mnohé významné osobnosti histórie vrátane cisára Rudolfa II. Habsburského. Ľudia ho opisovali ako čudáka, samotára a melancholika. Mával obdobia, keď sa odmietal stýkať s ríšskymi hodnostármi a zároveň sa vyhýbal akémukoľvek politickému rozhodovaniu. Príznaky depresie sa odvtedy príliš nezmenili. Patria medzi ne pocity sebapodceňovania, preťaženia, beznádeje, strata energie a záujmu o čokoľvek, pocity nesústredenosti či poruchy spánku. Myseľ depresívneho človeka je plná obáv, sebaobviňovania, výčitiek a úvah o vlastných chybách.
Na jeseň podľa prieskumov trpí únavou, poruchami spánku, zmenami nálad a niekedy aj ťažkosťami s príjmom potravy až 60 % populácie. Ženy bývajú pritom postihnuté dva- až trikrát častejšie ako muži. U niekoho môže tento stav trvať niekoľko hodín, u iného pár dní i týždňov. Letargiu, ktorá do nášho života zavíta práve vtedy, keď sme sa s letom nestihli ani len poriadne rozlúčiť, mnohí nazývajú jesennou depresiou. Psychologička Ľubica Bradáčová však spresňuje: „Nedostatok denného svetla, sychravé počasie, kratšie a chladnejšie dni – to všetko má na nás vplyv. Väčšinou nejde o depresiu v pravom zmysle slova, ale len o akýsi pokles nálady v dôsledku zmeny počasia,“ vysvetľuje odborníčka a dodáva, že bežný človek si v podobnom prípade dokáže poradiť aj sám: „Napríklad tým, že zaradí do svojho života pohyb, spoločenské a kultúrne aktivity, vyváženú stravu či čas na relaxáciu.“
Ženy trpia častejšie
„Zdá sa mi, akoby dnes bolo slovo depresia moderným výrazom, ktorý používame, keď sa nám nedarí, nemáme náladu, sme preťažení a podobne,“ hovorí Ľubica Bradáčová. „V skutočnosti sa však za ním skrýva skupina vážnych duševných chorôb.“
Ak hovoríme o sezónnom ochorení, podľa odborníčky ide o takzvanú endogénnu depresiu. „Na jej príčiny sa možno zjednodušene pozerať tak, že má korene v kombinácii genetickej predispozície so stresujúcimi udalosťami v ranom detstve aj v prítomnosti. Vyskytuje sa asi u 20 % populácie, častejšie u žien,“ vysvetľuje Ľubica Bradáčová. „Môže sa objaviť raz, dvakrát v živote, no väčšinou má tendenciu k návratnosti. Medzi jej typické charakteristiky patrí, že jej vznik a výskyt je viazaný na ročné obdobia jar a jeseň.“ V takomto prípade by nikto nemal byť sám sebe doktorom, ale radšej čo najskôr vyhľadať pomoc odborníka: „Človek, ktorý trpí depresiou, potrebuje primeranú a kvalitnú liečbu svojich ťažkostí, rovnako ako porozumenie okolia, že jeho správanie a prežívanie nie sú znakom lenivosti a nezáujmu, ale následkom choroby,“ dodáva psychologička.
Óda na svetlo
Avšak v prípade, že naša „depresia“ nie je chorobná a v hĺbke duše tušíme, že slabnúce lúče slnka sú to jediné, čo stojí za našou ponurou náladou, zaujímavým riešením môže byť svetelná terapia. Stačí si domov či do práce obstarať špeciálnu biolampu a nechať na seba pôsobiť jej svetlo 40 minút až dve hodiny denne.
Skúsenosti s kúrou hovoria samy za seba: väčšine ľudí sa nálada zlepší už po niekoľkých dňoch. Keďže svetlo nemá vedľajšie účinky, môže sa v prípade nutnosti používať celú zimu. Hoci veda sa terapiou svetlom začala seriózne zaoberať až v roku 1980, prvýkrát bola použitá na liečbu depresie už pred dvomi tisícročiami. Umelé svetlo pomáhalo námorníkom kapitána Cooka zvládať letargiu počas polárnej zimy a používali ho aj vojaci, ktorí slúžili v štyridsiatych rokoch v Škandinávii.
7 tipov na zlepšenie nálady
Hudba – komu by len pekná muzička nedodala novú silu do života. Pozor však na nevhodné skladby ako melancholickú Ain‘t No Sunshine When She‘s Gone (Niet slnečného svetla, keď odíde) od Billa Withersa či klaustrofobickú Yellow Sumbmarine (Žltá ponorka) od Beatles.
Pohyb – je zaručeným liekom na jesennú letargiu. Podľa vedcov z Univerzity Duke v Durhame je pravidelný šport dokonca účinnejší než antidepresíva.
Pestrý program – naplánujme si každý deň tak, aby v ňom ostalo „okienko“ aspoň na jednu činnosť, ktorá vás baví. Je dokázané, že depresia z počasia na ľudí najviac dolieha vtedy, keď nemajú čo robiť.
Bylinky – nájsť stratenú duševnú rovnováhu nám môžu pomôcť napríklad aj čaj, tinktúra či iné prípravky z medovky či valeriány lekárskej.
Vitamíny – aby sme mohli byť dobre naladení, okrem dostatku spánku je dôležitá strava bohatá na minerály a vitamíny.
Terapia farbami – obklopujte sa svetlými a veselými farbami, platí to aj o oblečení!
Svetlo – to najdôležitejšie: čerpajte toľko denného svetla, koľko sa len dá. Aj počas tmavých zimných dní žiari slnko cez mraky a hmlu intenzitou 1500 luxov. Priemerná intenzita svetla v byte či v kancelárii je len okolo 500 luxov.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
