Bývame často vyčerpaní a každú chvíľu na nás niečo lezie? Možno za to môže slabý imunitný systém. Niekedy stačí zdanlivo málo, aby sa odolnosť nášho organizmu narušila a nepríjemné dôsledky sa okamžite prejavia. V súčasnosti je, bohužiaľ, bežnou realitou, že sa ľudia nekvalitne stravujú, málo spia, nedostatočne hýbu, trávia málo času na čerstvom vzduchu a zdržujú sa v stresovom prostredí. Organizmus môže tieto negatívne vplyvy do istej miery znášať, ale niekedy je toho príliš. Prirodzenú imunitu, ktorá tvorí akýsi prvý obranný systém proti rôznym ochoreniam, získavame geneticky. Okrem nej sa v priebehu života formuje získaná imunita. Vzniká pri kontakte organizmu s cudzími látkami, napríklad baktériami, ktoré nezlikvidovala prvá obranná línia. V takom prípade sa začína tvorba protilátok proti narušiteľovi a rozbieha sa akcia na jeho zlikvidovanie. Ak je úspešná, všetko sa končí pohltením zneškodnených nebezpečných buniek a telo ostáva zdravé.„Prácu a stres by sme mali kompenzovať piatimi známymi S – zdravá strava, dostatok spánku, športu, smiechu a spokojný život v kruhu blízkych,“ vraví Katarína Bergendiová, klinická imunologička a alergiologička. 1. Strava: Stále sa to opakuje a stále to stopercentne platí. Dôležitý je prísun čerstvej zeleniny a ovocia. Obsahuje enzýmy, ktoré pomáhajú pri vstrebávaní vitamínov do tela a tým sú tieto prírodné látky účinnejšie než ostatné náhrady. Strava má, samozrejme, už odmalička vplyv na imunitu. „Matka by mala dieťa od narodenia dojčiť minimálne šesť mesiacov. Ak dojčiť nemôže a u dieťaťa je pozitívna alergická anamnéza, je vhodné poradiť sa s pediatrom o používaní hypoalergénneho mlieka so štiepenou mliečnou bielkovinou. U dospelých považujem za zlé nesprávne výživové návyky napríklad uprednostňovanie fast foodov, ale aj prísne vegetariánstvo či dokonca vegánstvo,“ uvádza imunologička.2. Spánok: Workoholici to možno neradi počúvajú, ale aj naše telo a myseľ si niekedy potrebujú oddýchnuť. Zdravá dĺžka spánku je individuálna, ale priemerne potrebuje človek aspoň päť – šesť hodín spánku na normálne fungovanie. Ideálnych je sedem až osem hodín. „Ak budeme nedostatkom spánku trpieť dlhšie, môžeme si spôsobiť okrem zvädnutej pleti aj vážne zdravotné problémy, napríklad oslabenú imunitu, zvýšený krvný tlak, zvýšenú chuť do jedla s následným priberaním, poruchy v sexuálnom živote a mnohé ďalšie,“ dodáva Katarína Bergendiová.3. Šport a otužovanie: Za všetkým treba hľadať hormóny a na imunitu vplývajú najmä endorfíny. Vyplavujú sa pri zvýšenej telesnej činnosti a podporujú imunitný systém. „Endorfíny sú látky podobné morfínu, ktoré sa uvoľňujú z hypofýzy pri rozličných situáciách vrátane intenzívneho pohybového zaťaženia. Majú priaznivý vplyv na prevenciu chorôb, pričom optimálny je pohyb na čerstvom vzduchu. Telo pritom otužujeme, čo má pri liečbe porúch imunity a alergických ochorení veľký význam.“4-5. Smiech a spokojný život: Na stav imunitného systému pôsobí veľa faktorov a jedným z najdôležitejších je psychika človeka. Duševná rovnováha je skrátka nezanedbateľná zložka zdravej životosprávy. „Dnes už hovoríme o jednom neuro-endokrinno-imunitnom super systéme, ktorý má za úlohu chrániť náš organizmus pred vplyvom vonkajšieho prostredia, ale aj pred zmenami v tele. Množstvo stresu, silný psychický tlak alebo aj strach zo smrti počas choroby môže veľmi významne oslabiť imunitu organizmu,“ dodáva imunologička.
Bojujeme s baktériami
Ak sa nám nedarí dodržiavať všetky pravidlá správnej životosprávy, posilnenie imunity môžeme podporovať rôznymi prírodnými imunostimulátormi. Sú vhodné najmä pre ľudí s miernymi infekciami a ako prevencia bežného nachladnutia. K najznámejším patria prípravky s výťažkami z echynacei alebo hlivy ustricovej. Práve hliva, ale aj pekárske kvasnice či zrná niektorých obilnín obsahujú beta glukán.
„Glukány sa veľmi intenzívne študovali najmä pre ich najvýznamnejšie vlastnosti - protirakovinovému a imunomodulačnému účinku s pozitívnym vplyvom na imunitný systém ľudí aj zvierat,“ hovorí lekárka. Beta glukán navyše pomáha pri liečbe vysokého krvného tlaku, zlepšuje profil krvných lipidov a podporuje rast probiotických kmeňov baktérií v črevách.
S vitamínmi opatrne
Na imunitu majú významný vplyv aj vitamíny, najmä C, E a betakarotén. „V zime nám chýba dostatok slnečného vitamínu D a na oslabenie imunity spolupôsobí aj nedostatok zinku, keďže konzumujeme málo strukovín. Napriek tomu, že veda dnes dokáže vyrobiť takmer všetky vitamíny synteticky, nikdy nenahradia prírodné živiny z ovocia a zo zeleniny. To, čo v tabletkách pôsobí izolovane, v mrkve či jablku pôsobí komplexne spolu s ostatnými prírodnými zložkami,“ vraví odborníčka.
Prírodné vitamíny sú ľahšie vstrebateľné, telo ich dokáže efektívnejšie využiť a nehrozí nám predávkovanie – hypervitaminóza. Najčastejšie nám hrozí pri vitamínoch rozpustných v tukoch, s ktorými si telo nevie poradiť. Ide o umelo prijímané vitamíny A, D, E, K. „Na tabletky treba myslieť len ako na poistku. Prirodzené zdroje vitamínov v ovocí či zelenine sú pre telo zdravšie ako ich syntetické odvodeniny,“ radí Katarína Bergendiová.
Ako funguje imunita?
Dôležitá päťka