Sedem spôsobov ako na vulgárne dieťa

Koľkokrát sa vám stalo, že ste cestovali mestskou dopravou alebo išli len tak v bežnom čase bežnou ulicou a začuli ste rozhovor mladých ľudí, za ktorých slovník by sa hanbil aj obyvateľ nápravného zariadenia? Koľkokrát ste si vtedy povedali, že keby takto rozprávali vaše deti, tak si na vlastnej koži vyskúšajú fyzikálny zákon akcie a reakcie?

Potom však prídete domov a váš -násťročný anjelik v zápale počítačovej hry vypustí z úst výraz, ktorý doma počuť nemohlo. Vlastne určite nemohlo.

Súčasť naša každodenná

Môže sa zdať, že vulgarizmy sú v súčasnom slovníku mladistvých bežnou záležitosťou a to predtým určite nebolo. Nuž, je isté, že v istých sociálnych skupinách sa "zakázané" výrazy používali vždy a keďže ani vaše deti nevyrastajú v skleníku, nutne prichádzajú do styku s rovesníkmi rôzneho pôvodu a rodinného zázemia. V okamihu, keď ich počujú v každodennom styku, cielene či podvedome im vyletí "to" slovo a možno už ani nevnímajú jeho použitie ako niečo mimo normy spoločenského správania sa.

Malé deti zvyčajne len reprodukujú to, čo počuli, bez toho, aby rozumeli obsahu svojich slov, páči sa im zvuk a znenie šťavnatého výrazu. U adolescentov ide skôr o spôsob, ako zapadnúť do partie či školského kolektívu, o rituál vstupu do dospelosti, ku ktorému patrí napríklad aj zapálenie si prvej cigarety či pokusy s konzumáciou alkoholu. Rodič bežného puberťáka sa tejto vývojovej etape pravdepodobne nevyhne.

Čo s tým?

Uvedomte si, že nemôžete kontrolovať, ako sa vaše dietko vyjadruje v čase, keď ho nemáte pod kontrolou, môžete však od neho žiadať, aby sa takto nevyjadrovalo aspoň v rodinnom kruhu. Ak však táto dohoda nefunguje, skúste skúste niektorú z overených techník:

• opýtajte sa ich, či poznajú skutočný význam slov, ktoré tak bezstarostne púšťajú do éteru, často pomáha obrázok z učebnice biológie a je možné, že sa im skutočný význam slova nebude zdať taký úderný, ak má obsah a nejde len o zhluk slabík, ktoré dobre znejú,
• zamyslite sa nad tým, či použitie nadávky nie je nástrojom pritiahnutia vašej pozornosti, či dieťaťu skutočne dávate najavo to, že ho aktívne počúvate a nepozeráte zároveň večerné správy,
• zvážte, či nie je dôležitejšie to, čo váš potomok hovorí a nie spôsob, ako hovorí, často totiž prepočujeme obsah len preto, že upozorňujeme na formu a tá môže byť len prejavom vypätej emócie,
• ak nejde o dramatickú situáciu, ale o bežnú komunikáciu, dajte najavo svoje odmietnutie tohto spôsobu vyjadrovania odchodom do inej miestnosti dovtedy, kým dieťa nebude hovoriť slušne, možno ho presvedčí fakt, že nedosiahne svoj cieľ v prípade, že použije neadekvátne výrazové prostriedky. Pozor však na to, aby išlo o pokojný a neodsudzujúci akt.
• skúste vyjadriť, ako sa vy cítite, ak počujete vulgarizmus, hovorte o tom, že vás to uráža a nie ste schopný vnímať situáciu, ak vás rušia podobné slová,
• jedna z najpodstatnejších vecí je byť vzorom svojmu dieťaťu, teda neslušné slová nepoužívajte a ak predsa len čosi raz za čas uletí, malo by nasledovať úprimné ospravedlnenie sa prítomným osobám,
• skúste ekonomické donucovacie spôsoby, zaveďte škatuľku na pokuty a hádžte do nej istú primeranú sumu za každý vulgarizmus vždy, keď ho ktokoľvek z rodiny použije (teda aj vy), v každom prípade nesmiete vybrané peniaze použiť na príjemný účel (návšteva cukrárne), ale trebárs na charitatívne účely.

Samozrejme, môže sa stať, že podobné rady práve u vás fungovať nebudú. V tom prípade neostáva nič iné, len sa spoľahnúť na to, že dieťa raz dospeje aj naozaj a že v bežnom živote si nebude môcť dovoliť slovne uľaviť, kedy sa jemu zachce. Priznajme si aj my, dospelí, že v mimoriadne stresujúcich situáciách nie je nič lepšie, ako vypustiť paru a škaredo si zahrešiť.

Máte vlastné skúsenosti? Poraďte ostatným v diskusii čo s nespratným slovníkom vlastného potomka.

Autor: Adriana Markovičová