O tímových hráčov sa firmy trhajú

Dnes už nepatrí len do slovnej výbavy športových komentátorov. Najviac ho milujú personalisti a pracovníci oddelení ľudských zdrojov. Čo vlastne znamená?

Stačí si pozrieť stránku s pracovnými ponukami a zistíme, že bez tímového hráča, tímovej atmosféry a tímového ducha sa nezaobíde takmer žiadny inzerát. Ak v ňom náhodou zázračné slovko nenájdeme, na schopnosť pracovať v kolektíve sa nás pravdepodobne spýtajú na pohovore. A my zrejme odpovieme kladne: „Samozrejme, som zanietený tímový hráč a rada pracujem s ľuďmi.“ Prečo aj nie, väčšina z nás sa predsa neživí písaním románov ani nepočíta stavy kamzíkov kdesi v horách, takže v nejakom kolektíve pracuje. Prečo sa z obyčajnej schopnosti pracovať v tíme stalo novodobé zaklínadlo?

Blcha v kožuchu

Netreba si nič navrávať, zamestnávateľom ide predovšetkým o efektívne vykonanú prácu. Dokonale ju zvládne len zohraná skupina, a to nielen rýchlejšie a kvalitnejšie, ale čo je dôležité pre nás – aj oveľa príjemnejším spôsobom.

Pojem „tímový duch“ naberá reálny význam väčšinou až vtedy, keď na pracovisku chýba. Každý z nás zažil na vlastnej koži kolegu, ktorý dokázal otráviť všetko ovzudšie naokolo. Stačí jeden nevyliečiteľný negativista, hundroš, intrigánka alebo karieristka – a do práce chodíme s nechuťou, so zvieraním v žalúdku a nezriedka podáme sami výpoveď. „Schopnosť tímovej spolupráce môže znamenať schopnosť človeka byť pevnou súčasťou celku. Je nenahraditeľná napríklad pri rôznych projektoch, kde má každý svoju úlohu, za ktorú si zodpovedá, a tak svojou časťou prispieva k naplneniu stanoveného cieľa, a teda k úspešnému ukončeniu projektu,“ hovorí Monika Martinková zo spoločnosti Trenkwalder.

„Nemusí však ísť len o konkrétne projekty. Dôležité je aj bežné zomknutie kolektívu, výmena skúseností a informácií, vzájomné pomáhanie si a podpora medzi kolegami s cieľom plnenia stanovených plánov a cieľov. Tímový hráč by mal byť teda človek, ktorý sa medzi ľuďmi cíti dobre, vie si zodpovedať za svoju časť práce a prepájať ju s prácou svojich kolegov, teda spolupracovať. Mal by to byť človek, ktorý vie svojich kolegov podporiť, prípadne „potiahnuť“. Musí mať schopnosť otvorene komunikovať, spoločne sa podeliť o úspechy aj neúspechy, prinášať svoje nápady a deliť sa o nové informácie s ostatnými členmi tímu.“

Všetci za jedného...

Znamená to, že správny tímový hráč sa musí vzdať vlastného názoru? Vôbec nie. Pracovný kolektív predsa nemusí tvoriť jednoliata masa pešiakov s rovnakými schopnosťami a nadaním. Práve naopak - vítaná je rôznorodosť. Niekto je dobrý v chrlení nových nápadov a zlepšovákov, ďalšiemu ide viac samotná realizácia. Sangvinici poháňajú tím dopredu, cholerici sa vedia pre nápad dokonale zapáliť, flegmatici udržia cholerikov na uzde a melancholici nápad zo všetkých strán preberú a starostlivo zvážia. Dôležité je, aby sa kolegovia odborne a ľudsky dopĺňali a aby na pracovisku fungovala vzájomná dôvera.

Správny tím funguje podľa hesla „všetci za jedného, jeden za všetkých“ a akékoľvek zákulisné rokovania, tajomné šepkania, stráženie si „vlastných“ informácií a vedomostí je prísne zakázané. Samozrejme, má to svoje nevýhody aj výhody. Vlastnícke práva na náš geniálny nápad preberá automaticky celý kolektív. Na druhej strane, ak sa spätne ukáže, že náš návrh dopadol neslávne, nebude na nás nikto ukazovať prstom. Neúspech patrí predsa celému kolektívu, a keďže sme skvelý tím, naši kolegovia môžu vyčariť maximálne kyslý úsmev.

Kto sa však nazdáva, že práca v tíme je len dokonalým úkrytom pre lenivcov a neschopných jedincov, mýli sa. Jednotlivé články predsa od seba závisia a zanedbaná časť práce sa pred ostatnými kolegami zametie len ťažko. Nehovoriac o tom, že správny tímový hráč si bude na hlavu sypať popol ešte skôr, než na chybu prídu ostatní.

Zatĺkať sa neoplatí

Na prijímacích pohovoroch väčšinou hovoríme to, čo chce od nás počuť druhá strana. Len málokto sa prizná k ľahkej sociofóbii, prípadne k tomu, že je príčinou vnútorného rozkladu bývalej firmy. A tak sme všetci flexibilní, zodpovední a hlavne zanietení tímoví hráči.

„Na pohovoroch to naozaj tvrdí mnoho kandidátov. K objektívnejšiemu zisteniu sa preto dostaneme až na základe rozhovorov o konkrétnych situáciách, v ktorých sa kandidáti ocitli a ktoré určitým spôsobom riešili. Ďalšou cestou k zisteniu informácií o tímovosti uchádzača sú, samozrejme, aj rôzne formy psychologického testovania,“ upozorňuje Monika Martinková a dodáva: „Samozrejme, dôležité je na nič sa nehrať a prezentovať sa tak, aby to zodpovedalo našej skutočnej osobnosti a povahe. Ak nám tímová práca v skutočnosti nevyhovuje, v konečnom dôsledku budeme na novej pozícii nespokojní najviac my sami.“

Máte podľa personalistov tímového ducha?

Zdá sa vám, že sa na prácu v tíme dokonale hodíte? Pozor na to, čo odpoviete na pohovore

Otázka: Viete si spomenúť na váš prípadný pracovný neúspech? Čo bolo jeho príčinou?

- Nevhodná odpoveď

• Nespomínam si na žiadny neúspech. (Kandidátka nemá dostatok sebareflexie.)
• Áno, jeden projekt sa nám nevydaril. Žiaľ, vedenie nám neposkytlo dosť času na prípravu ani potrebné technologické vybavenie. Svoju úlohu zohrali aj niektorí kolegovia, ktorí to tak trochu odflákli. Hlavne kolega XY a XY. (Kandidátka hádže zbabelo vinu na ostatných.)

• Áno. A musím priznať, že v tom čase som mala nedostatok skúseností a niektoré veci som podcenila. Dnes už viem, koľko trvajú rokovania s niektorými úradmi a mnoho vecí by som urobila inak. (Kandidátka si vie férovo priznať chybu a poučiť sa z nej.)

• Kvalitné vybavenie, samostatná kancelária, služobné auto, flexibilný pracovný čas. (Kandidátke viac záleží na osobnom pohodlí ako na kolektíve, z ktorého sa chce vyčleniť.)

• Prvoradý je pre mňa dobrý tím schopných a zodpovedných ľudí. (Kandidátka sa nechce separovať, má chuť do práce.)

• Pestujem kaktusy. (Kandidátka je samotárka.)

• Cez víkend si chodím s partiou kamarátov zahrať volejbal. (Kandidátka má kamarátov a cíti sa s nimi dobre.)