Začať sa vzdelávať nie je nikdy neskoro

Povedzme si to na rovinu - učíme sa celý život, či sa nám chce, alebo nie. Niekto viac, niekto menej. V každom prípade učením môžeme len získať. Preto sa netreba báť sadnúť si do školských lavíc vo veku, keď sme z nich už dávno vyrástli.

Viete si predstaviť zavrieť sa po rokoch znovu do učebne a drviť sa hromady učiva? Pre niekoho je to otázka nutnosti, lebo bez ďalšieho vzdelávania sa nedá prežiť v profesii, ktorú vykonáva, pre iného záujem o rozšírenie vedomostí v oblasti, ktorá ho zaujíma.

Ešte v nedávnej minulosti u nás fungovalo prepojenie školy a práce pomerne jednoducho. Človek sa väčšinou uplatnil v odbore, ktorý vyštudoval a zostal v ňom až do dôchodku. Dnes máme podstatne viac možností. Máme priestor na podnikanie i na radikálnu zmenu zamestnania, ak si to vyžaduje situácia alebo ak si uvedomíme, že to, na čo sme sa v mladosti pripravovali, nám jednoducho nesedí.Už od skončenia školy som priebežne chodila na rôzne kurzy jazykov, maľovania a podobne. Som knihomoľ v pravom zmysle slova. Čítam všetko, čo mi príde pod ruku, a preto som si povedala, prečo nečítať a neučiť sa pritom aj niečo nové? Keď som sa vo veku 41 rokov dala na diaľkové štúdium práva, mala som už za sebou absolvované postgraduálne štúdium – ohodnocovanie nehnuteľností na Ústave súdneho inžinierstva v Žiline. Kolegyňa, ktorá ma na právo nahovorila, to v druhom ročníku zabalila, ale ja som vydržala a ukončila bakalársky stupeň. Mala som super pocit, medzi toľkými mladými ľuďmi som akosi omladla aj ja. So spolužiakmi som znovu prežívala strach z písomiek, zápočtov a skúšok. Bolo to samozrejme mimoriadne náročné. Aj bez školy som mala a stále mám popri práci veľmi málo času. Ale deti mi drukovali a keď prišlo skúškové obdobie, kontrolovali ma, či sa učím a čo všetko viem. Vtedy sme si boli so synom a dcérou ešte bližší, lebo aj oni navštevovali vysokú školu. Moja práca súdneho znalcu si vyžaduje orientáciu v právnych predpisoch. Škola ma naučila „čítať“ v zákonoch a využívať ich v zamestnaní, vďaka čomu sa mi rozšíril záber činnosti. Neľutujem, že som sa dala na štúdium, ľutujem len, že som nepokračovala ďalej. Ale rodinné okolnosti tomu vtedy neboli naklonené. Po roku od ukončenia práva, som sa znovu prihlásila na postgraduálne štúdium na ekonomickú fakultu, odbor ohodnocovanie podnikov. A uvažujem ešte, že si urobím právo na univerzite tretieho veku. Momentálne sa chodím k jednému Angličanovi učiť maľovať, kde sa zároveň nenásilnou a prirodzenou formou zdokonaľujem v cudzom jazyku. Moja dcéra si ma občas doberá, vraj čo nové si ešte vymyslím. Ale ja sa skrátka nevzdávam. Medzi európske krajiny, kde sa celoživotnému štúdiu venujú až dve tretiny obyvateľstva, patria Rakúsko, Luxembursko, Slovinsko, Švédsko, Fínsko a Dánsko. Slovensko sa nachádza kdesi uprostred, medzi jednou a dvoma tretinami obyvateľstva, ktoré vyhľadávajú študijné programy aj v zrelom a staršom veku. Menej ako jednu tretinu celoživotne študujúcich ľudí majú Česko, Maďarsko, Grécko, Poľsko alebo Španielsko. Podľa výsledkov našej ankety navštívilo vzdelávací kurz aspoň raz v živote 55 % respondentov a 27 % zvyčajne absolvuje kurzy častejšie. Len takmer 25 % sa pre svoje zamestnanie nemuselo zúčastniť na potrebnom vzdelávacom programe, ale u väčšiny si práca vyžaduje neustále odborné štúdium. Takmer polovica respondentov by chcela počas dôchodku navštevovať univerzitu tretieho veku alebo vzdelávací program. Len 12 % o podobné štúdium nemá záujem. Do ankety sa zapojilo 1025 čitateľov a parfum od Celine Dion Sensational vyhráva Michela Kočanová z obce Udavské.

Všetko sa stále mení

V súčasnosti sa od nás vyžaduje oveľa väčšia adaptabilita a promptnejšie reagovanie na neustále sa meniace podmienky. Ak sa chceme uplatniť na trhu práce, mali by sme sa neustále zdokonaľovať, rozvíjať svoje schopnosti a zlepšovať profesionálne kvality. „Celoživotné vzdelávanie je v súčasnosti nevyhnutné vzhľadom na dynamicky sa meniace potreby trhu práce, špeciálne s ohľadom na nárok na výkon, kvalifikáciu, zručnosti a schopnosti v jednotlivých profesiách a pozíciách. Zároveň je vo všetkých svojich oficiálnych i neštandardizovaných formách potrebné a prospešné aj z hľadiska individuálneho sebavedomia, perspektívy osobného rastu a konkurencieschopnosti v profesionálnej oblasti, ale aj v obyčajnom spoločenskom styku a komunikácii,“ vraví sociologička Silvia Porubänová.

Človek, ktorý sa priebežne venuje svojmu vzdelaniu, má širšie možnosti uplatnenia a zároveň sa ľahšie zapája do spoločenského života, uvedomuje si svoju cenu a stáva sa aktívnejším. Podobne je to aj v prípade vzdelávania seniorov. „Starším ľuďom dávajú univerzity tretieho veku možnosť opäť sa zaradiť do diania v spoločnosti, vyjadriť svoj názor. Spolupatričnosťou so seniormi s príbuznými záujmami získavajú možnosť kvalitne využívať voľný čas a aktívne starnúť,“ hovorí Nadežda Hupková, riaditeľka programu UTV na UK v Bratislave.

Potrebná motivácia

V mnohých európskych krajinách má celoživotné štúdium dlhodobú tradíciu a rôznorodé využitie, a ani Slovensko na tom nie je najhoršie. „O potrebe či o nevyhnutnosti celoživotného vzdelávania sa aj u nás hovorí už pekných pár rôčkov. Možno preto konštatovať, že táto problematika vo vedomí ľudí rezonuje. Druhou stránkou veci však zostávajú konkrétne príležitosti, napríklad lokálna alebo aj finančná, či časová dostupnosť a predovšetkým hľadisko osobnej motivácie a vôle viesť svoj život týmto smerom,“ uvádza Silvia Porubänová.

Možnosť vzdelávania vyhľadávajú najmä ľudia, ktorí vítajú nové podnety pre svoj rozvoj. „Buď im ide o kontinuálne budovanie profesionálnej kariéry, alebo sa obávajú ohrozenia, či straty doterajšieho zamestnania. A v neposlednom rade sú to ľudia, pre ktorých je vzdelávanie osobnou potrebou, súčasťou životného štýlu bez ohľadu na momentálne vonkajšie okolnosti,“ vraví sociologička. Ak sa niekto rozhodne z akýchkoľvek dôvodov radikálne zmeniť zamestnanie alebo si zvýšiť kvalifikáciu, nie je problém nastúpiť aj v dospelom veku na diaľkové štúdium vysokej školy alebo na postgraduálne štúdium. Pri rozhodovaní však zohráva úlohu aj vzdialenosť a dostupnosť požadovanej školy a v neposlednom rade i finančná stránka. Niekoľkoročné externé štúdium na vysokých školách nie je síce obmedzené vekom, ale treba si zaň zaplatiť.

Užitočné pre život

Okrem samovzdelávania poznáme dve možnosti vzdelávania v dospelom veku. Formálne vzdelávanie prebieha bežným systémom štúdia, ktoré je ukončené získaním záverečného diplomu. Patrí sem napríklad stredná škola, vysoká škola, univerzitné postgraduálne štúdium. Okrem neho poznáme aj neformálne vzdelávanie, ktoré nie je nevyhnutne spojené so získaním diplomu. Ide o kurzy a tréningové programy, ktoré prebiehajú v rámci alebo mimo vzdelávacích inštitúcií. Záujemcovia ich navštevujú v súvislosti s prácou alebo z individuálnych osobných dôvodov. Môže ísť o semináre a kurzy, ktoré sa týkajú určitého druhu povolania, kurzy počítačové, jazykové, umelecké, programy na zlepšenie komunikačných schopností, osobnostné tréningy a podobne.

Podľa európskych prieskumov z posledných rokov navštevuje formálne alebo neformálne študijné programy viac ako tretina populácie Európy vo veku medzi 25 až 64 rokov. Vo vyššej miere sú v štúdiu zastúpení mladší ľudia. V prípade neformálneho vzdelávania ho väčšina ľudí vyhľadáva pre zlepšenie svojich pracovných výsledkov a kariérny postup. Ako druhý najčastejší dôvod sa uvádza snaha dozvedieť sa niečo viac o predmete záujmu a získať poznatky užitočné pre každodenný život. Skoro dve tretiny populácie sa však nezúčastňujú na nijakej forme vzdelávania. Najfrekventovanejšie prekážky bývajú veľká pracovná vyťaženosť u mužov a rodinné povinnosti u žien.

Nikdy nie je neskoro

Čoraz viac študentov sa u nás hlási aj na univerzity tretieho veku. Najstaršia UTV sídli na Univerzite Komenského a tento rok oslávi svoje dvadsiate výročie. „Ročne ju už navštevuje okolo tisícosemsto študentov. V rámci Slovenska máme trinásť univerzít tretieho veku, na ktorých minulý rok študovalo vyše šesťtisíc ľudí,“ vraví Nadežda Hupková. Záujemcov je pomerne dosť, veď v Bratislave sa dokonca na prijatie čaká až dva roky. Prijímačky sa nerobia, stačí, ak sa človek zapíše do poradovníka. Dolná veková hranica študentov je rôzna, od 40 či od 50 rokov. Najväčší záujem je o dejiny výtvarného umenia, všeobecné dejiny, psychológiu, regeneráciu psychofyzických síl seniorov, počítače, právo alebo cudzie jazyky.

Vzdelávanie dospelých a starších ľudí sa samozrejme v jednotlivých krajinách líši. Napríklad v susednom Rakúsku majú seniori možnosť nastúpiť aj na riadne päťročné vysokoškolské štúdium a získať titul. U nás sa rokmi ustálil systém, ktorý ponúka trojročné študijné programy pre starších občanov. Ukončujú sa získaním osvedčenia o absolvovaní štúdia. Nevýhodou je, že UTV nedostávajú na Slovensku nijakú finančnú podporu a svoju činnosť realizujú len z príspevkov študentov. To sa napríklad odráža aj dlhou čakacou lehotou na štúdium. „Na porovnanie v Čechách dostáva 20 univerzít tretieho veku 20 miliónov českých korún ročne a v Poľsku ich finančne podporujú aj mestá, takže študenti si hradia len tretinu nákladov,“ dodáva Hrapková.

V súčasnosti sa u nás aktualizuje Národný program ochrany starších ľudí a vznikla aj Rada vlády pre seniorov. Jej úlohou je zlepšovať životné podmienky seniorov. Sem patrí, samozrejme, aj starostlivosť o vzdelávanie v staršom veku – takže istá nádej na zlepšenie predsa len je.

S čím novým ešte prídem?
Oľga Višniarová (52), súdna znalkyňa ohodnotenia nehnuteľností

Ako je na tom Slovensko?

Sadli by sme si opäť do školských lavíc?

Na koho sa usmialo šťastie?