Vajíčka obaľovačov atakujú parazity

V praxi sa pozornosť venuje najmä prvým dvom druhom, ktorých prvé generácie poškodzujú súkvetia viniča a druhé jeho bobule. Obaľovač mramorovaný sa viac vyskytuje v najteplejších oblastiach a v teplejších rokoch a obaľovač pásový v okrajových oblastiach a v chladnejších rokoch.

Keďže vinice sa nachádzajú iba v najteplejších oblastiach, dátum začiatku letu obaľovačov nebýva príliš rozdielny, oneskorenie v rámci Slovenska v jednom roku nedosahuje viac ako týždeň. Oveľa väčšie rozdiely sú však v počte odchytených motýľov a, samozrejme, najväčšie rozdiely sú v počte maximálneho odchytu a v jeho termíne.

Pri chemickej ochrane sa termín ošetrenia určuje podľa náletu motýľov do feromónových lapačov. Prípravky na báze inhibítorov tvorby chitínu treba aplikovať ihneď po vyvrcholení letovej vlny motýľov alebo po nájdení prvých vajíčok vo vinici (počas kladenia vajíčok); prípravky ničia aj vajíčka nakladené po ich aplikácii.

Biologické prípravky sa aplikujú tesne, t. j. 1 až 2 dni pred liahnutím húseníc, teda 3 dni po vyvrcholení letovej vlny motýľov. Ostatné prípravky sa aplikujú v čase hromadného liahnutia húseníc, t. j. 8 dní po vyvrcholení letovej vlny motýľov.

Takmer každý rok nastávajú značné výkyvy v aktivite motýľov, preto prvú výraznejšiu letovú vlnu presahujúcu prah hospodárskej škodlivosti treba vždy jednoznačne považovať za vrchol letu, pretože vopred sa nedá stanoviť ďalší priebeh letu motýľov. Proti jednej generácii postačuje jedno ošetrenie.

Vyššie uvedená ochrana predstavuje paušálny spôsob ochrany, používaný štandardne už viac desaťročí. Avšak chemická ochrana nie je takmer vôbec potrebná. V správne obhospodarovaných vinohradoch môžu byť nakladené vajíčka obaľovačov až na 90 percent a viac parazitované prirodzenými nepriateľmi, a to parazitoidom rodu Trichogramma.

Podobne húsenice a kukly sú potravou zlatoočiek, lienok, pavúkov, ale aj menších hmyzožravých vtákov. Mierne zaburinenie kvitnúcimi rastlinami pomáha rozmnožovaniu užitočných organizmov. Nízka vzdušná vlhkosť tiež znižuje podiel živých vajíčok. Suchý a horúci rok obmedzuje množstvo potravy pre motýle, a tým zvyšuje ich úmrtnosť.

Škodlivosť húseníc 1. generácie býva pri normálnej násade kvetov do napadnutia 10 až 30 percent kvetenstiev zanedbateľná a možno ju tolerovať. Ochrana býva v tomto prípade účelná iba napríklad pri slabšej násade po poškodení mrazmi, čo sa však stáva veľmi výnimočne.

Hladinou škodlivosti húseníc 2. generácie je ich výskyt asi v 5 percentách strapcov. Úroda nie je ohrozená. Orientačne možno určiť intenzitu výskytu obaľovačov a ich následnú škodlivosť podľa náletu samčekov do feromónových lapačov.

Pre 1. generáciu je to 10 až 12, pre 2. generáciu 8 až 10 samčekov ulovených do lapača za deň. Je to orientačný údaj, presnejší je priemerný počet húseníc na jeden ker, má to byť 2 až 5 kusov. Až vtedy je ošetrenie potrebné a rentabilné. Za posledné roky nebolo takéto napadnutie pozorované, len veľmi výnimočne.

Priemerné škody na úrode spôsobené obaľovačmi môžu v konkrétnom roku dosiahnuť maximálne 5 percent, čo je v podstate zanedbateľné a nahradené prírastkom na nepoškodených strapcoch a znížením nákladov na postreky.

Preto obaľovače netreba považovať za škodcov, iba ak v niektorých lokalitách, kde sa pravidelne premnožujú.