Stretli sme sa vo vzácnej chvíľke voľna, medzi jej ranným príletom do Bratislavy a pracovným stretnutím. Jediná profesorka stomatológie na Slovensku a hlavný odborník pre zubné lekárstvo MZ SR je zároveň energická žena, ktorá sa neúnavne snaží doviesť Slovákov k tomu, aby sa začali starať o svoje zuby a ústnu dutinu. Po rozhovore som si šla kúpiť novú kefku.
Zubných lekárov vraj na Slovensku stále ubúda, prečo?
Z viacerých dôvodov. Napríklad v Európskej únii i v susedných Čechách dostávajú dvoj- až trojnásobne vyšší plat. Postihol nás celoeurópsky trend nedostatku stomatológov, ktorý však nie je inde taký priepastný, ako u nás. Kolegov nad 60 rokov na Slovensku je okolo 320 a tento rok promovalo len päťdesiat zubných lekárov.
Problém je však aj s umiestnením absolventov. Nie každý má rodičov stomatológov, a teda ambulanciu, kam môže po škole nastúpiť. Mladý stomatológ smie samostatne pracovať až po 36 mesiacoch, keď spraví kvalifikačnú skúšku. Od roku 2009 končia čerství absolventi s titulom MDDr., ktorí už nepotrebujú prax pod odborným dohľadom, majú však rovnaké problémy zamestnať sa. Ďalšia problematická vec je financovanie štúdia. Je pomerne nákladné a my na to stále nemáme vhodný systém.
Ako ste sa stali stomatologičkou?
Nechcela som byť zubnou lekárkou, lákalo ma štúdium chémie. Keď ste však za minulého režimu končili na Chemickotechnologickej fakulte, znamenalo to jediné, ísť do ťažkej chemickej výroby. Keďže som mala na strednej veľmi dobrého učiteľa chémie, odhovoril ma od toho. Splnila som preto želanie svojmu otcovi a začala som študovať medicínu. A povedala som si, že sa stanem zubnou lekárkou.
Prvé dva roky na Lekárskej fakulte boli a aj dodnes sú veľmi ťažké. Neviem sa učivo namemorovať, takže pre mňa štúdium znamenalo denne sedieť desať-dvanásť hodín doma, tvrdo sa učiť a hľadať si logické súvislosti. Po dvoch rokoch to už šlo ľahko a nakoniec som si uvedomila, že som sa v medicíne našla.
Určite áno, veď ste sa stali na Slovensku jedinou profesorkou vo svojom odbore.
Ešte ako študentka som začala robiť študentskú odbornú činnosť na parodontologickom oddelení a ostala som mu dodnes verná. Vlastne nepoznám inú prácu a ani cestu do práce. Americkí psychológovia by povedali, že je to už patologické (smiech). Veľmi ma baví vedecká stránka odboru a vyučovanie. Dnes by som však aj vedela, čo si počať so svojou obľúbenou chémiou. Šla by som robiť do kozmetického vývoja a výskumu. Ale so stomatológiou by som aj tak nemenila.
Pôsobíte na rôznych odborných postoch, čo je pre vás najdôležitejšie?
Ako profesorka odborne vediem kolektív ľudí, učiteľov, lekárov, na fakultnej klinike sa staráme o pacientov. A to je základ. Tomuto pracovisku tiež šéfujem, a to už je menej príjemné. Zároveň pôsobím v komisii v rámci Európskej únie a vo funkcii hlavného odborníka MZ SR. Na ministerstve sa snažíme presadiť niektoré zmeny, ktoré fungujú v ostatných krajinách EÚ, čo je náročné. Nikdy predtým by mi nenapadlo, koľkými posudkami musí prejsť každý návrh.
Ste asi dosť vyťažená, ako oddychujete?
Som viac-menej nočný vták, takže pre mňa nie je problém vytiahnuť aj o polnoci žehličku a popri filme v televízii žehliť. Veľmi rada chodievam na dovolenky a objavujem cudzie krajiny, aj keď možnosť cestovať mohla prísť trošku skôr. Dnes už predsa nepôjdem na treking do pralesa! Chcela by som to zažiť, ale už si uvedomujem, že s vekom prichádzajú veci, ktoré človeka trochu limitujú.
Váš otec bol Bulhar, neťahalo vás to preč zo Slovenska?Mňa nie, ale môj brat sa dodnes do Bulharska vracia. Otec sem prišiel študovať, zoznámil sa s mamou a už tu ostal. Slovensko si obľúbil. Kým sme boli menší, chodievali sme do Bulharska za starými rodičmi. Aj meno mám po otcovej mame, ale nelákalo ma odísť žiť tam natrvalo. Neosvojila som si miestnu patriarchálnu mentalitu. Vždy som sa cítila byť viac Slovenkou. A stále tvrdím, že som Košičanka, aj keď najkrajšiu časť detstva som strávila na strednom Slovensku pod Banskou Štiavnicou, odkiaľ pochádza mama.
Blíži sa Svetový deň ústneho zdravia. Ako je to so starostlivosťou o ústnu dutinu na Slovensku?
Ústne zdravie na Slovensku je na veľmi nízkej úrovni. Sme na predposlednom mieste medzi členskými krajinami EÚ, za nami je už len Rumunsko. Predbehla nás Litva, aj Slovinsko s neskutočne dobrými programami, s ktorými za desať-pätnásť rokov upravili svoju horšiu východiskovú situáciu, než aká bola u nás.
V čom vidíte najväčší problém?
Keďže sa u nás privatizovali zdravotnícke zariadenia, zrušila sa systematická starostlivosť o deti. Už neexistujú školskí zubní lekári. Na školách síce sú, ale starajú sa len o žiakov, ktorých rodičia podpíšu dohodu. Ostatné deti sú odkázané na to, že ich rodičia zoberú k svojmu zubnému lekárovi, čo väčšinou nerobia. Buď nemajú čas, alebo tomu nevenujú dostatočnú pozornosť.
Kedysi brávala učiteľka na prehliadku celú triedu. Dnes musí byť pri každom zákroku rodič, čo tiež trochu sťažuje situáciu, lebo si na to musí hľadať čas. Starostlivosť o zuby sa stále dosť podceňuje. Viete, keď občas idem na dovolenku, vidím slovenskú rodinu, ktorá dala za zájazd možno 40- až 60-tisíc korún a pritom, keď sa všetci usmejú, majú neošetrené zuby.
Takže chýba systematické vzdelávanie v starostlivosti o ústnu dutinu?Spolu s odborníkmi zo Slovenskej komory zubných lekárov už pripravujeme materiál, ktorý sa dostane do škôl žiakom a chceme zaškoliť aj učiteľov, aby im vedeli odovzdať základy. Deti by mali napríklad chodiť do zubnej ambulancie už od prvého roku.
Ide o to, aby sa zoznámili s prostredím, kde sa ošetrujú zuby. Vie sa, že prevencia zubného kazu je niekoľkonásobne ekonomickejšia, než jeho ošetrenie. Neliečený zubný kaz spôsobuje vznik zápalových vačkov na zuboch, baktérie sa môžu dostať do okolitej kosti, krvou až k srdcu a spôsobiť infekciu vzdialených orgánov. So starostlivosťou o ústnu dutinu skrátka súvisí ochrana celkového zdravia. Napríklad mnoho ľudí nevie, a je to jednoznačne dokázané, že keď má žena pred tehotenstvom neliečenú parodontitídu, hrozí jej riziková gravidita a predčasný pôrod. V Amerike sa tieto informácie šíria už medzi tínedžerkami.
Dá sa veriť reklamám na zubné pasty?
Poprední svetoví výrobcovia zubných pást robia rozsiahle a seriózne štúdie o ich účinkoch. Preto vieme, že sú na denné používanie naozaj vhodné. Ostatní výrobcovia sa však prieskumom toľko nevenujú, preto nemáme rovnocenné informácie o všetkých produktoch. Napríklad nedám dopustiť na pastu s aminfluoridmi. Zháňala som si ju už ako medička.
Ktoré štáty sú v starostlivosti o ústnu dutinu na špičke?
Jednoznačne Švajčiari. Začali asi pred šesťdesiatimi rokmi a pristupujú k tejto problematike širokoplošne. O ústnej hygiene sa učia už deti v škôlkach od špeciálne školených ľudí. U dieťaťa sa starostlivosť hradí zo zdravotného poistenia, ale ak ho rodič neprivedie na prehliadku, musí za ňu a následné ošetrenie zaplatiť. Podobný systém je v Škandinávii, druhí sú Švédi a Fíni. Celkovo sa u nich uplatňujú všetky známe preventívne opatrenia – výchova, výživa, pravidelné čistenie, fluoridácia.
Je to dosť mravčia práca, naučiť ľudí starať sa o svoje zuby, nie?Som dosť veľká optimistka, inak by som sa už možno dávno stiahla. V roku 1998 sme napríklad robili štúdiu o kazivosti zubov päťročných detí na Slovensku. Bolo stanovené kritérium, že 85 percent detí by malo mať chrup bez kazu. My sme mali slabých 19 percent. Obávam sa, že výsledok prieskumu, ktorý chystáme, bude ešte horší.
Nevediete tak trošku boj s veternými mlynmi?
Asi áno, ale ja som taká povaha. Nezutekávam z boja a snažím sa dokončiť, čo sa dá. Pekný úsmev nie je výsada hollywoodskych hviezd. Všade vo svete je to niečo celkom normálne a určite aj v dnešnej Európe.
Smutné je, keď vidíte, ako nás v starostlivosti o zuby predbiehajú krajiny, ktoré na tom boli podstatne ekonomicky horšie než Slovensko. Hovorím si, že ešte kým pôjdem do dôchodku, musím zanechať niečo, čo bude u nás oblasť prevencie a ochrany ústnej dutiny ťahať dopredu.
Na čo by sme sa teda mali najviac zamerať pri čistení zubov?
Aj s lacnejšími kefkami a pastami sa dá udržiavať potrebná hygiena. Ale ak to niekto nemá zafixované ako nutnosť, ťažko sa dá pomôcť. Pritom stačí päť minút ráno, desať minút večer, raz do týždňa použiť fluoridový gél a medzizubnú kefku. A obmedziť konzumáciu cukrov. Najhoršie sú cukríky a sladené nápoje, ale horká čokoláda je napríklad neškodná. A viete, aká potravina je najväčší ničiteľ baktérií v ústnej dutine?
Priznám sa, že nie.
Syry. Francúzi nie sú hlúpi, keď jedávajú syry ako dezert na záver chodu. Obsahujú totiž taký druh baktérií, ktoré ničia baktérie spôsobujúce zubný kaz. Práve toto sú veci, ktoré ľudia mnohokrát nevedia a ktoré ich chceme naučiť.
Neda Markovská (58) sa narodila v Košiciach, kde žije dodnes. Vyštudovala LF UPJŠ v Košiciach, odbor stomatológia. V roku 2005 ju vymenovali za profesorku stomatológie. Je prednostka I. stomatologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, kde pôsobí aj ako učiteľka. Od roku 2007 zastáva na univerzite funkciu prodekanky pre výchovno–vzdelávací proces. Je hlavnou odborníčkou pre zubné lekárstvo MZ SR, členka Rady Slovenskej komory zubných lekárov, ako zástupkyňa SR pôsobí v medzinárodnom projekte EÚ – Dental Education in Europe. Pracuje ako národná koordinátorka Svetovej zdravotníckej organizácie pre orálne zdravie na Slovensku. Baví ju cestovanie, exotická príroda, rada číta.